Romantizmus v slovenskej literatúre - Motív vzbury
Romantizmus v slovenskej literatúre - Motív vzbury
V období romantizmu sa rozvíjala najmä lyrika. Poézia prestala
slúžiť len vzdelancom a stala sa prostriedkom boja za národnú slobodu – má národnobuditeľský charakter. Vzniká revolučná
lyrika, ktorá využíva ľudovú slovesnosť.
SAMO CHALUPKA
Bol
mladším bratom dramatika Jána Chalupku, najstarším štúrovským básnikom. Pochádzal z Hornej Lehoty, kde po smrti svojho otca pôsobil ako
farár. Študoval na lýceu v Bratislave. Zaujímal sa o históriu slovenského národa a svoje vedomosti využil aj v básnickej tvorbe. Vo svojej
poézii vyjadril vlastenecké cítenie a boj Slovákov za národnú slobodu a odstránenie útlaku. Jeho poézia má národnoobranný a
národnobuditeľský charakter.
Známa je jediná jeho zbierka Spevy. Využil v nej jánošíkovskú
tematiku - cez postavu Jánošíka vyjadril túžbu po spravodlivosti a rovnoprávnosti - básne: Junák, Likavský väzeň,
Kráľohoľská. V básňach venovaných tureckému odboju vyzdvihol hrdinstvo a vlastenectvo slovenského
národa počas tureckých vpádov: Turčín Poničan - je to dojímavý príbeh slovenskej ženy, ktorú odvlečie Turek do otroctva.
Matka v ňom spoznáva vlastného syna, ktorého ako dieťa odvliekli Turci. Syn ju žiada, aby zostala pri ňom a pri vnúčati, ale ona odmieta
život v prepychu a chce sa vrátiť domov. Patriotizmus (láska k vlasti) víťazí nad bohatstvom. Ďalšie básne sú: Boj pri Jelšave a
Branko - záverečné verše tejto básne má vyryté na náhrobnom kameni: "Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj
ľúbil som."
Medzi najznámejšie jeho básne patrí Mor ho! Jej základnou myšlienkou je myšlienka vlastenectva,
lásky k rodnému kraju a právo človeka na slobodu. Záverečné verše boli výzvou do boja za slobodu, v ktorom hodno položiť aj život:
"A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom."
Autor tu
použil historický námet z čias rímskeho panstva. Dej umiestnil na hranice vlasti k Dunaju, pod "pevný hrad". Sem prichádzajú
hrdinskí slovanskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom – tu autor zdôrazňuje pracovitosť, mierumilovnosť, pohostinnosť,
hrdosť a odvahu Slovanov. Cisár odmieta ich dary a dá im jasne najavo, že si ich prišiel zotročiť. Nasleduje hrdinská odveta, v ktorej
slovanskí junáci bojujú proti presile a padnú ako víťazi. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu
znie výkrik slovenských junákov, s ktorým sa vrhli do boja: Mor ho!
JANKO
KRÁĽ
Bol najrevolučnejším štúrovským básnikom. V jeho tvorbe sa najvýraznejšie prejavil romantický protiklad
medzi snom a skutočnosťou. Nielen svojou tvorbou, ale aj životom dokazoval svoj postoj k utláčaniu - s priateľom Rotaridesom burcoval ľud
proti pánom, za čo bol väznený v Šahách a Pešti. Pre svoju zvláštnu povahu si vyslúžil prívlastok "divný Janko". I on
študoval na lýceu v Bratislave a po zbavení Štúra profesúry zorganizoval protestný odchod študentov do Levoče. Na túto udalosť reagoval aj
básňou Duma bratislavská. Písal revolučné básne, ponášky na ľudové balady a filozofické básne. Básňou Jarná
pieseň privítal revolúciu v r. 1848. Je jednou z najkrajších básní o slobode, kde vyzýva všetky slovanské národy, aby sa spojili a
bojovali o svoju slobodu:
Zakukala kukulienka jarnú čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k
životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?
V básni
Orol vták je orol symbolom slobody, voľnosti - v závere nájdeme známy motív (Hollý - v epose Svatopluk, Chalupka - v básni
Mor ho!) : "radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli." V básni Šahy vyjadril sklamanie z potlačenia
revolúcie. Kráľ písal aj ponášky na ľudové balady. Medzi jeho najznámejšie balady patria: Zverbovaný, Zabitý,
Bezbožné dievky, Kríž a čiapka a Zakliata panna vo Váhu a divný Janko - autor sa tu stotožňuje s postavou divného
Janka (autoštylizácia). Zakliata panna symbolizuje márnu snahu autora odkliať, oslobodiť Slovensko. Vo filozofickej básni Dráma
sveta vyjadruje svoj postoj k minulosti, prítomnosti a budúcnosti ľudstva. K jánošíkovskému motívu sa vrátil v skladbe
Výlomky z Jánošíka.
JÁN BOTTO
Bol najmladším
štúrovským básnikom. Študoval na lýceu v Levoči v čase, keď tam prišli študenti z Bratislavy. Keďže tvoril až po potlačení revolúcie,
v jeho tvorbe nenájdeme revolučné výzvy do boja, ale sklamanie z jej potlačenia. Tieto myšlienky nájdeme v skladbe Smrť
Jánošíkova. Má 9 spevov a autor v nej zachytáva posledné dni zlapaného a uväzneného Jánošíka, ktorý vo väzení uvažuje nad
svojou vinou a pýta sa: "Ale kto viac zbíjal, ja, či kati moji?" Piaty spev patrí medzi najkrajšie básne o slobode -
tu vyjadril aj nádej v lepšiu budúcnosť Slovákov:
" No príde i prísť musí, ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží, -
no príde i prísť musí ten veľký deň súdu
a za stôl si zasadne
pravda môjho ľudu."
Posledné dva spevy sú obrazom zakliateho Slovenska. Jánošík zomiera, no jeho postava
naďalej žije v ľudovej slovesnosti. Autor končí skladbu svadbou Jánošíka s kráľovnou víl.
Botto písal aj ponášky na ľudové
balady, v ktorých hrdina zahynie, lebo sa dopustí morálneho priestupku (zrada, vražda, nedodržanie sľubu): Žltá ľalia, Margita a
Besná.
KAREL HYNEK MÁCHA
Patril medzi najobľúbenejších českých romantických
básnikov. Vrcholom jeho tvorby je lyricko-epická skladba Máj - máj je symbolom prebúdzajúceho sa života českého národa.
Vilém opúšťa svojho otca, stáva sa zbojníkom a otcovrahom. Jeho milá Jarmila sa utopí, on sa dostáva do väzenia a končí na popravisku.
Skladba je stavaná na protikladoch: láska - smrť, mladosť - smrť, máj - mesiac lásky a smrti. Často ju prirovnávajú k Bottovej Smrti
Jánošíkovej - obaja hrdinovia sú rebeli, búria sa proti spoločnosti, sú individualisti a končia tragicky - typickí romantickí hrdinovia.
Obraz ľudu v tvorbe A. Sládkoviča a P. O. Hviezdoslava
Obraz života jednoduchých ľudí je v slovenskej literatúre
veľmi frekventovaný. Takmer všetci naši literáti pochádzali z jednoduchých pomerov, mali blízky vzťah k chudobným pracovitým ľuďom a
dobre poznali ich problémy. Vyzdvihovali ich kladné morálne vlastnosti
Medzi autorov, ktorí sa zaoberali postavením slovenského ľudu a
jeho perspektívami, patria Andrej Sládkovič, predstaviteľ romantizmu, a Pavol Országh-Hviezdoslav, predstaviteľ realizmu. Romantici ľud často
idealizovali, kým realisti poukazovali aj na jeho tienisté stránky.
ANDREJ SLÁDKOVIČ (vl. menom
Braxatoris)
Bol najcitovejším štúrovským básnikom. Narodil sa v Krupine v chudobnej mnohodetnej rodine a na štúdiá si musel
privyrábať. Vyučoval v rodine Pišlovej v B.Štiavnici a zaľúbil sa do ich dcéry Márie. Táto láska sa nenaplnila, no bola podnetom pre vznik
lyricko-reflexívnej (úvahovej) skladby Marína. Štúrovci ju neprijali s nadšením, lebo doba si vyžadovala revolučnú
a vlasteneckú poéziu. V tejto skladbe spája autor lásku k žene s láskou k vlasti:"...vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu
drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať." Keď sa dozvedá, že Marína sa na nátlak matky vydala, mení sa postava Maríny na
vidinu. V jeho veršoch sa objavuje víla, ktorá ho láka na druhý svet. Autor pomýšľa na smrť, no zavčasu sa spamätá a nájde si nový
zmysel života v práci pre vlasť. Víle odpovedá:"Víla, ty zostaň tam v svojom nebi, mňa ešte ľudské viažu potreby a vlasť moja
je na zemi." V závere spomína na prežitú lásku, ktorá nezomrie, je večná, pretože "diamant v hrude nezhnije."
Detvan–lyr.-ep. skladba; v postavách Martina a Eleny ospieval slov.ľud a prírodu;má 5 spevov:
1.
Martin - je oslavou podpolianskej prírody, spätosti človeka s ňou; zoznamujeme sa s Mar-tinom Hudcovie, ktorý zabije sokola v nerovnom
súboji so zajacom.
2. Družina - s Martinom sa stretávame v kruhu valachov na salaši; tu sa dozvedá, že sokol patril kráľovi;
vyslobodí z rúk zbojníkov Elenu, pričom jedného zabije. Tu nájdeme aj úvahy o ľu-dovom umení a o slávnej budúcnosti Slovákov.
3.
Slatinský jarmok - Martin sa tu stretáva s kráľom Matiášom (Matej Korvín), prizná sa mu otvorene, že zabil sokola i zbojníka a kráľ
ho odmení - dá mu koňa i kantár.Páči sa mu jeho odvaha, otvorenosť, statočnosť i hrdosť. Chce ho získať do svojho Čierneho pluku.
4. Vohľady - preoblečený kráľ chce preveriť vernosť Eleny, ponúka jej prsteň, ale tá zostáva verná Martinovi; je ideálom
slovenskej ženy.
5. Lapačka - verbovanie chlapcov do armády. Martin sa dá zverbovať pod podmienkou, že si nechá kroj, fujaru,
valašku a vrkoče.
Hlavné postavy sú obrazom mravnej sily ľudu a zárukou národnej budúcnosti.Báseň obsahuje úvahy o ľude. Autor vie
i o jeho negatívnych stránkach, ale verí v jeho skvelú budúcnosť (idealizuje ho).
DETVAN
MARÍNA
Stojí vysoká, divá Poľana, Ja sladké túžby, túžby po kráse
mať stará ohromných
stínov, spievam peknotou nadšený,
pod ňou dedina Detvou volaná, a v tomto duše mojej ohlase
mať bujná
vysokých synov: svet môj je celý zavretý;
či tých šarvancov Detvy ozrutných z výsosti Tatier ona mi svieti,
Poľana na tých prsiach mohutných ona mi z ohňov nebeských letí,
nenosí a nenadája? ona mi svety pohýna;
Alebo aspoň na tie výšiny ona mi kýva zo sto životov;
nehľadí dcéra tejto rodiny, No centrom, živlom, nebom,
jednotou
keď má porodiť šuhaja? krás mojich - moja Marína!
PAVOL ORSZÁGH -
HVIEZDOSLAV
Bol najplodnejším a najvšestrannejším básnikom realizmu. Písal výlučne vo veršoch. Jeho tvorbu
môžeme rozdeliť na: lyriku, epiku, drámu a preklady. Je autorom 8 lyrických cyklov: Sonety, Letorosty, Prechádzky jarom, Prechádzky
letom, Žalmy a hymny, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety - v nich reaguje na 1.svetovú vojnu.
Ťažisko jeho diela je však v epike,
ktorú rozdeľujeme na:
a) krátku - sú to obrázky zo života dedinského ľudu:Prvý záprah, Poludienok, Bútora a Čútora, Na
obnôcke, Zuzanka Hraškovie -balada
b) veľkú - Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. V prvej rieši
vzťah medzi šľachtou a ľudom, v druhých dvoch sa zaoberá otázkou zemianstva.
Hájnikova žena - je to
lyricko-epická skladba, kompozične rozdelená na 15 spevov a dve samostatné básne: Pozdrav a Zbohom. Základný konflikt spočíva v rozpore
medzi šľachtou a ľudom. Dej sa odohráva na Orave. Miško Čajka po smrti svojho otca získa miesto hájnika a uchádza sa o ruku Hanky, dcéry
bohatého gazdu. Po svadbe žijú šťastne v hájovni. Mladý šľachtic Artuš Villáni sa pokúša zviesť Hanku Čajkovú, ženu hájnika, ktorá
ho v sebaobrane zabije a pomätie sa z toho. Zápletka sa začína už vtedy, keď sa v kostole prvý raz uprú na Hanku Artušove vlčie oči. Jej
muž Miško vezme vinu na seba, ale po jej pravdivej výpovedi ho súd oslobodí. Hanka vyzdravie, keď sa jej narodí syn.
Epická
časť sa strieda s lyrickými opismi prírody, ktoré však nie sú samoúčelné - sú predobrazom budúcich dejov. V 2. speve prichádza Miško po
smrti svojho otca-horára prosiť do kaštieľa o službu. Tu vidíme, s akým pohŕdaním sa šľachta správala k jednoduchým ľuďom. Autor
odmieta morálku šľachty a jednoznačne stojí na strane ľudu.
Pavol
Országh-Hviezdoslav
Pozdrav (úryvok)
Pozdravujem vás,
lesy,hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul,
zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť
kde odveká,
kde nikdy nevyspela zrada,
bez dotazu, kto on? čo hľadá?
Na lono to, hľa, v objem
sladký,
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta