Porevolučné a matičné roky v slovenskej literatúre

Porevolučné a matičné roky v slovenskej literatúre (1850 - 1875)
Po potlačení revolúcie 1848/1849 nastolila viedenská vláda krutý policajný režim. Toto obdobie sa podľa vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Bacha nazýva Bachov absolutizmus.  Vyznačuje sa ponemčovaním, cenzúrou tlače, prenasledovaním uvedomelých vlastencov (Štúr, Hurban a Hodža žijú pod policajným dozorom), zakázané sú Slovenské pohl'ady (vydával ich Hurban). Toto obdobie trvalo desať rokov. Jediný úspech tohto obdobia predstavuje vyriešenie sporu o spisovný jazyk. Dovtedy sa používali tri jazyky: štúrovčina, bernolákovčina a čeština. K dohode došlo až po vypracovaní nových zásad gramatiky, ktoré na návrh Hodžu vypracoval Martin Hattala. Bol zavedený etymologický pravopis (odvodený od pôvodu slov) a za SZ prijali stredoslovenské nárečie. Hattala napísal  Krátku mluvnicu slovenskú (1852) - zaviedol y, dvojhlásky ia,ie,iu (s i, nie s j), ô, de, te, ne, le, di, ti, ni, li bez mäkčeňa  a dvojhlásku ô. Zvíťazila Štúrova koncepcia.
Oživenie slovenského národného života nastáva až po páde Bachovho absolutizmu.

V roku 1860 bol vydaný Októbrový diplom, v ktorom panovník sľubuje zrovnoprávnenie všetkých národov žijúcich v Uhorsku. Viedenská vláda však sľub nesplnila, a tak sa 6.-7. júna 1861 v Turčianskom sv. Martine zišli predstavitelia slovenského národného života a prijali dokument Memorandum národa slovenského, v ktorom žiadajú viedenskú vládu o správu nad vlastným územím, uznanie spisovného slovenského jazyka, založenie slovenských škôl a kultúrnych inštitúcií. Z požiadaviek boli uskutočnené len niektoré.

V roku 1863 bola založená Matica slovenská. Jej prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány, sídlom bol Martin. Úlohou MS je uchovávať a rozvíjať kultúrne dedičstvo Slovákov. Boli založené aj tri slovenské gymnáziá – vyššie v Revúcej (1862) a nižšie v Martine a v Kláštore pod Znievom.

V roku 1867 bolo rakúsko - maďarské vyrovnanie a správu nad územím Slovenska získala maďarská šl'achta. Nastáva opäť pomaďarčovanie, ktorého dôsledkom bolo zatvorenie slovenských škôl a v 1875 aj Matice slovenskej. Jej činnosti bola obnovená až v roku 1919,  po vzniku ČSR.  Toto obdobie nazývame v dejinách slov. národa matičným. V umení sa dostáva do popredia mladá generácia, ktorá upúšťa od princípov romantizmu a viac sa zameriava na realitu, skutočnosť. V 1871 vyšiel almanach Napred, ktorý vydal Pavol Országh a Koloman Banšell. Je to nástup generácie realistov.
Z literárnych druhov prevláda próza a rozvíja sa dráma. Z tém dominuje otázka spolunažívania Slovákov a Maďarov.
Predstavitelia: Ľudovít Kubáni, Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský, Ján Palárik - Beskydov, Jonáš Záborský.

Poznámka: Slovo "matica" je staroslovienskeho pôvodu a neznamená matka, ale žriedlo, prameň, v niektorých jazykoch i včeliu kráľovnú. Prvú Maticu si založili Srbi, nekôr Česi, Chorváti...

JONÁŠ  ZÁBORSKÝ
Narodil sa v Záborí v zemianskej rodine. Študoval teológiu a filozofiu v Halle, kde sa zoznámil so Štúrom a už tu sa nezhodli v niektorých názoroch na zemianstvo i spisovný jazyk. Bol evanjelickým farárom, no z existenčných dôvodov prestúpil (konvertoval) z evanjelickej viery na katolícku, no bol sklamaný, lebo ho premiestnili do Košíc na nemeckú faru a neskôr do chudobnej dedinky Župčany pri Prešove, kde zomrel a je aj pochovaný. Celý život bol nepochopený vlastnou generáciou i štúrovcami. Bol literárne všestranným autorom - písal poéziu, prózu i drámu.
 
Poézia:
Zbierka Žehry, okolo ktorej sa rozprúdila živá polemika a odsúdili ju hlavne štúrovci pre zasta-ralý spôsob písania (používa časomieru a češtinu). V zbierke Bájky na zvieratách kritizuje negatívne javy v ľudskom správaní.
 
Próza:
Písal krátke satirické poviedky a dve autobiografické prózy, a to Panslavistický farár (pansláv = národovec) a Dva dni v Chujave -je to satira na súčasné pomery na Slovensku. Má dve časti:
1.)  Deň  škaredý - je to reálny obraz života na slovenskej dedine, kde vládne maďarizácia,  národnostný i sociálny útlak, bieda, nevzdelanosť, alkoholizmus, strach pred vrchnosťou.
2.)  Deň pekný - je to ideálny obraz slovenskej dediny, ktorá sa zmenila, povzniesla sa z biedy hlavne zásluhou farára a učiteľa. Nájdeme tu zárodky spoločného (družstevného) hospodárenia a materskej škôlky.
 
Dráma:
Napísal mnoho historických hier, z nich najvýznamnejšie sú Bitka pri Rozhanovciach a  hra Najdúch - je to veselohra  o nemanželskom dieťati statkára Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Dej sa odohráva v Chujave.