Obraz zemianstva v dielach slovenských realistov

Obraz zemianstva v dielach slovenských realistov
Zobrazovanie zemianstva - jeho úpadok a možnosť jeho zaradenia sa do boja o národnú slobodu - bolo častou témou autorov v 2. polovici 19. storočia. Autori hľadali vrstvu, ktorá by sa postavila na čelo národa, ale postupne  zistili, že je to vrstva odnárodnená, bez záujmu o národ, z ktorého pochádza - pomaďarčená a majetkovo často na úpadku. Hrdí sú často už nie na svoje bohatstvo, ale na svoj pôvod. Tento stav zemianstva vystihuje myšlienka neznámeho autora:
„Človek, ktorý sa nemôže pochváliť ničím iným ako vznešenými predkami, podobá sa zemiaku: jeho lepšia časť je pod zemou“.
 
JÁN KALINČIAK
Prozaik zo štúrovskej generácie, ktorého tvorba smerovala od romantizmu k realizmu. Na jeho literárnu tvorbu mala veľký vplyv matka, pôvodom zemianka, ktorá mu v detstve rozprávala o histórii zemianskych rodín na Turci. Túto vrstvu zobrazil  v humorne ladenej próze Reštavrácia  (z hľadiska pôvodu je toto slovo archaizmus – zastaralé slovo). Spracoval tu motív "kortešačiek" (získavanie voličov) a zápas dvoch znepriatelených zemianskych rodín o miesto vicišpána. Nie je to typické romantické dielo. Romantické prvky v ňom sú: prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska. Realistický je obraz boja o získanie voličov: hašterenie, úskoky, podvody. Zemianstvo upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad osobné záujmy.
Kalinčiak zobrazil zemanov ako vrstvu, ktorá sa stala príťažou pre slovenský národ a niet pre ňu cesty späť. Zanikajúci svet zemanov zobrazuje s úsmevom a humorom, ale i napriek tomu je jeho pohľad kritický a presvedčivý. Práca je zaujímavá aj po jazykovej stránke - obsahuje množstvo prísloví, porekadiel a frazeologizmov (ustálené slovné spojenia), čo svedčí o výbornej znalosti jazyka autora.
 
SVETOZÁR HURBAN- VAJANSKÝ
Bol najstarším synom štúrovského prozaika Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Aničky Jurkovičovej, prvej slovenskej herečky. Narodil sa v Hlbokom, vyštudoval právo, pracoval ako advokát a redaktor (Národné noviny, Slovenské pohľady). Písal poéziu i prózu..
Zemianstvo sa stalo hlavnou témou v jeho vrcholných prozaických dielach. Zaujímala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora.
V románe Suchá ratolesť je hlavnou postavou zeman Stanislav Rudopoľský z Rudopolia, ktorý sa po potulkách po Európe vracia do rodného kraja. K slovenskému prostrediu nemal nijaký vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou uvedomelého statkára Vanovského, učiteľom Tichým a mladou vdovou Adelou Rybáričkou. Pod ich vplyvom sa stáva aktívnym bojovníkom za práva Slovákov. Autor videl záchranu zemianstva ("suchej ratolesti") v jeho spojení s národne uvedomelou slovenskou inteligenciou.
 
PAVOL ORSZÁGH- HVIEZDOSLAV
Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne v schudobnelej zemianskej rodine. Ako 13-ročný odišiel k strýkovi do Miškolca a hoci nevedel ani slovo po maďarsky, po roku sa z neho stal najlepší žiak. Po strýkovej smrti sa po dvoch rokoch vrátil na Slovensko a stredoškolské štúdiá dokončil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Tu sa naučil po nemecky. K tomuto obdobiu sa viaže historka, na ktorú si neskôr spomína v básni Mňa kedys´zvádzal svet. Právo študoval v Prešove a tu s Kolomanom Banšellom zostavil almanach Napred (1871), ktorým vystúpila mladá generácia realistov na verejnosť.
Ako advokát pôsobil v Dolnom Kubíne, no najdlhšie v Námestove (takmer 20 rokov) – toto obdobie bolo literárne najplodnejšie. Jeho inšpiráciou bola krásna oravská príroda – pod Babou horou v horárni Na podvrší našiel tému pre Hájnikovu ženu.
Hviezdoslav písal výlučne vo veršoch. Jeho poézia ja náročná - používa často zmenu slovosledu, novotvary a nárečové slová. Jeho tvorbu delíme na:
1.  lyriku
2.  epiku
3.  drámu
4.  preklady

LYRIKA
Hviezdoslav napísal 8 lyrických cyklov: Sonety, Letorosty I.,II.,III. – obsahujú aj cyklus básní z obdobia tzv. čierneho roku; sú to básne z obdobia, kedy mu zomrela matka, otec i brat; cyklus uzatvárajú básne Priadka a Roľník, ktoré venoval matke a otcovi; Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom – prírodná lyrika; Stesky, Dozvuky – rekapituluje svoj život a tvorbu a smúti nad prichádzajúcou starobou; Krvavé sonety – tvorí ich 32 sonetov, v ktorých reaguje na prvú svetovú vojnu. V prvej časti opisuje hrôzy vojny, ktorú nazýva „krvavým kúpeľom ľudstva“; v druhej hľadá príčiny vzniku vojny (sebectvo, túžba po moci) a v tretej volá po mieri: "...ó, vráť sa skoro, mieru milený, zavítaj s ratolesťou olivovou..." 
 
EPIKA
Aj jeho epické diela boli veršované. Delíme ich na:

- malú epiku – básne, v ktorých zobrazil život sedliakov: Bútora a Čútora, Na obnôcke,  Poludienok, Zuzanka Hraškovie – balada;
- veľkú epiku – zaoberal sa vzťahmi medzi sedliakmi a zemanmi: Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský; a vzťahmi medzi sedliakmi a šľachtou: Hájnikova žena;
 
DRÁMA
Námety pre dramatické diela čerpal z Biblie, napr. Herodes a Herodias.
 
PREKLADY
Hviezdoslav prekladal z maďarskej, nemeckej, ruskej, poľskej a anglickej literatúry.
 
Ežo Vlkolinský
Autor sa v tejto epickej skladbe zaoberá témou zemianstva. Jeho hrdinovia, schudobnelí zemania, už nie sú zaťažení majetkom, ale len zemianskou pýchou. V skladbe došlo k sporu medzi hrdou zemiankou - vdovou Esterou a jej synom Ežom, ktorý si chce vziať za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka ho vydedí a prichýli ho pyšný zeman - strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Na svadbe došlo  k sporu medzi sedliakmi a zemanmi, ktorí dokazujú svoju nadradenosť. Ežo sa prejaví ako odporca feudálnych prežitkov: "Sme rovní! áno - zemän - nezemän, v tom rozdielu viac niet." Záver skladby končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa. Autor vidí budúcnosť zemianstva v jeho postupnom splynutí s ľudom.
Príčiny úpadku zemianstva zobrazil Hviezdoslav v epickej skladbe Gábor Vlkolinský.

MARTIN KUKUČÍN
Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojom diele ani Martin Kukučín. V protiklade  s Vajanským i Hviezdoslavom zachytil v poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Je presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. Zemianstvo reprezentuje schudobnelý zeman Aduš Domanický z Do-maníc, ktorý prehajdákal majetok po rodičoch a zadĺžil sa. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ, ktorý "zavesil gazdovanie na klinec a oddal sa špekulácii". Autor  v poviedke využíva kontrasty, napr. medzi Adušovou a Ondrejovou rečou. Aduš rozpráva naširoko, ľahkomyseľne, Ondrejova reč je stručná, konkrétna. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, hoci jeho majetok hynie. Ondrej má všetky znaky svojej triedy: je podnikavý, bezohľadný pri zhŕňaní peňazí.
Záver poviedky je harmonický: Aduš si pri hroboch svojich rodičov uvedomí, ako hlboko klesol a že nemôže ďalej takto žiť a Ondrej počká so splatením jeho dlhu.
 
Spomínaní autori veľmi dobre poznali problematiku zemianstva, hoci kažký z nich ju rieši svojským spôsobom. Súvisí to s obdobím, v ktorom diela vznikli a s umeleckými metódami, ktoré používali jednotliví autori.