Socialistický realizmus
Socialistický realizmus (ruská medzivojnová literatúra)
Začiatok
20.storočia priniesol pre Rusko prevratné spoločenské zmeny. V roku 1917 sa tu pod vedením Lenina uskutočnila prvá úspešná proletárska
revolúcia (VOSR), v ktorej bol zvrhnutý carizmus a nastolená vláda robotníkov (Petrohrad, Aurora, Zimný palác)
Politické zmeny
sa odrazili aj v literatúre. Práve tu vzniká nová umelecká metóda – socialistický realizmus. Jeho zakladateľom bol
Maxim Gorkij románom Matka, ktorý vyšiel už v roku 1907. Oficiálne sa o tejto metóde hovorilo na Zjazde ruských spisovateľov v roku
1934. Od svojho vzniku sa stal na dlhé desaťročia jedinou povolenou umeleckou metódou nielen v Rusku (resp. v Sovietskom
zväze), ale po 2.svetovej vojne aj vo všetkých východoeurópskych socialistických krajinách. Predstavuje nového, vývinového
hrdinu – pasívneho, neuvedomelého robotníka, z ktorého sa stáva uvedomelý bojovník za práva proletariátu. Prostriedkom boja
za lepšiu budúcnosť nie je individuálna (osobná) vzbura, ale organizovaná masová revolúcia.
Literárna kritika dnes vyčíta
týmto dielam nízku umeleckú hodnotu a agitačnú funkciu (agitácia – získavanie, presvedčanie). Túto umeleckú metódu si osvojili aj
niektorí slovenskí autori v medzivojnovom období (Poničan, Kráľ, Jilemnický...)
Predstavitelia:
Michail BULGAKOV – Majster a Margaréta, Psie srdce
Alexej TOLSTOJ
– Krížová cesta, Peter Prvý
Michail ŠOLOCHOV
- pochádzal z Donecka a toto
prostredie sa objavuje vo viacerých jeho prácach:
Donské poviedky;
Tichý Don – štvordielny román;
Rozoraná celina – o procese kolektivizácie na vidieku;
Druhou tematickou oblasťou bola 2. svetová vojna (pre Rusov Veľká
vlastenecká vojna);
Bojovali za vlasť – román
Osud človeka – novela; na postave Andreja Sokolova, ktorý
stratil vo vojne celú rodinu a nový zmysel života našiel vo výchove osirelého chlapčeka, vykreslil hrdinstvo obyčajného ruského človeka.
Šolochov získal za svoju literárnu tvorbu Nobelovu cenu.
Maxim GORKIJ
vlastným menom
Peškov (gorkij – horký); ako dieťa osirel, vychovával ho starý otec. Od detstva pracoval a prešiel mnohými povolaniami. Vzdelanie získal
samoštúdiom a o svojom ťažkom živote napísal autobiografickú trilógiu Detstvo, Vo svete, Moje univerzity. Písal poviedky, romány
a divadelné hry.
- divadelná hra Na dne je o živote tulákov, žijúcich na dne ľudskej spoločnosti;
- román
Matka je prvým dielom napísaným metódou socialistického realizmu. Matka Pelageja Nilovna a jej syn Pavel Vlasov sú vývinové postavy;
Zones.sk – Zóny pre každého študenta