Román

Román je veľký epický žáner. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, preto musí mať i veľký rozsah. Román využíva všetky tri zobrazovacie postupy : epický, lyrický a dramatický.
Epický postup je základný. Základom zložitého deja je rozprávanie udalostí. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, ktorá sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú vedľajšie postavy, tzn., že v románe vystupuje množstvo postáv a dôležitý je aj rozprávač.
Lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní pocitov postáv, pri opisoch a úvahách.

Dramatický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní priamych rozhovoroch medzi postavami. Všetky zobrazovacie postupy však v románe tvoria jednotu, sú logicky a umelecky usporiadané, tzn., že román má svoju kompozíciu. Postavy v románe sa pod vplyvom prostredia či udalostí môžu vyvíjať (formovať).
Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány). Trilógie (tri romány) a románové cykly. Obsiahle zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (napr. L. N. Tolstoj: Vojna a mier).
Z tematického hľadiska rozlišujeme romány : dobrodružný, detektívny, historický, vedecko-fantastický, psychologický, spoločenský, sociálny, životopisný, autobiografický, cestopisný, utopický, generačný a pod.
Prvý slovenský román vznikol koncom 18. stor. = J. I. Bajza: René mládenca príhody a skúsenosti.

Rozvoj slovenského románu spadá až do 19. stor., napr. významní románopisci boli S. H. Vajanský  (Suchá ratolesť, Koreň a výhonky), Elena Maróthy-Šoltésová (Moje deti), Martin Kukučín (Dom v stráni) a iní.
Najväčší rozmach dosiahol slovenský román v 20. stor., napr. Milo Urban (Živý bič), J. C. Hronský (Jozef Mak), František Hečko (Červené víno), Peter Jaroš (Tisícročná včela), Anton Hykisch (Čas majstrov), Ladislav Ballek (Pomocník) a mnohé iné romány.

Predstaviteľom osvieteneckej literatúry je Jozef Ignác Bajza, ktorý do slov. literatúry uviedol veľký epický útvar – román a koncom 18. storočia napísal 1. slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti (1783).
Dvojzväzkový dobrodružno-poučný román napísal Bajza po slovensky pravopisom, ktorý sám vytvoril, čo bol prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Keďže bernolákovci neprijali jeho jazyk, Bajza neskôr prepísal román do bernolákovčiny. 

1. diel je sentimentálny osvietenecký román s didaktickým zameraním s dobrodružnými prvkami. Bajza v ňom vysvetľuje  islamské náboženstvo, zvyky, faunu Orientu atď. Kritizuje tu spoločenské zriadenie  vo východných krajinách. Opisuje tu dobrodružnú cestu Reného, syna bohatého benátskeho kupca, ktorý putuje so svojím sprievodcom Van Stiphoutom po krajinách maloázijského pobrežia, pretože hľadá svoju sestru Fatimu, ktorú uniesli piráti. Cestou zažije veľa dobrodružstiev, napr. stroskotanie lode na mori, dostane sa do otroctva, z ktorého je neskôr vykúpený, prežije ľúbostný príbeh s krásnou Hadixou atď.,  až konečne v Benátkach nájde Fatimu. 

2. diel románu nemá súvislú dejovú líniu, je to súborom epizód zo slovenského života s výrazným kritickým zameraním. René tu prichádza na Slovensko (Bratislava, Trnava, Považie). Všíma si tu biedu, zaostalosť, ale aj nedostatky v živote slovenského človeka, keď napr. na dedinských hodoch kritizuje alkoholizmus, poverčivosť ľudu a pod. Pomery na Slovensku mu osvetľuje tzv. tovariš cesty, ktorý sa k Renému cestou pripája. V 2. diele autor podporuje aj reformy Jozefa II., hlavne zrušenie nevoľníctva (zastáva sa sedliakov ako jednej z najpotrebnejších sociálnych vrstiev spoločnosti, kritizuje neobmedzenú moc zemianstva) a zrušenie žobravých mníšskych rádov (ironizuje mníšky, ktoré síce žobrú, ale ich stôl sa prehýba pod množstvom vyberaného jedla). Kritizuje tu aj zbytočný prepych šľachty a tiež neporiadok v cirkvi, napr. jej kupčenie s odpuskami a pozostatkami svätých. Tlač 2. dielu románu cirkev pozastavila, a preto sa román končí doslova uprostred vety.

Bajza v románe poukazuje na nevyhnutnosť rozpadu feudálnych pomerov, ostro v ňom kritizuje človeka osvieteneckej doby a vyslovuje sa  proti biede a útlaku poddaných.