Lyrizovaná próza a jej miesto v slovenskej literatúre

Lyrizovaná próza a jej miesto v slovenskej literatúre

Lyrizovaná próza - próza naturizmu vznikla v 30. rokoch, v období nástupu fašizmu. Podnety a vzory čerpala zo severských literatúr. Autori v tejto komplikovanej spoločenskej a politickej dobe si však nevšímali aktuálne problémy (fašizmus, vojna), ignorovali ich a tým ich odmietali. To bol ich osobný protest. Záchranu pred odcudzeným a rozháraným svetom hľadajú v dedinskom prostredí, v duševnom svete dedinského a vrchárskeho človeka. Švantner: "Umelec ... tlačený dusnotou zloby uzatvorí sa pred svetom a vykvitne dovnútra." 

Pre lyrizovanú prózu sú typické tieto znaky :
-  dej nie je v popredí, je zatlačený do pozadia
-  v popredí sú lyrické opisy prírody
-  autor sa zameriava na psychiku postáv
-  prevládajú vnútorné monológy
-  hrdinami sú vrchári, dedinčania, horali
-  vystupujú tu nadprirodzené bytosti - víly, škriatkovia, ...
-  dej má charakter rozprávky, končí sa harmonicky: dobro víťazí nad zlom
-  autor využíva prostriedky básnickej tvorby: epitetá (prívlastky), prirovnania, personifikáciu, metafory (prenášanie významu), napr. Ustatý, biely, temer neviditeľný úsmev pohladí jej pery, dotkne sa trochu líc a oboch studničiek na slzy... (Hronský)
-  píšu sa krátke epické útvary: poviedky, novely

PREDSTAVITELIA:
-  predchodcom bol už Jozef Cíger – Hronský; Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner; tradície lyrizovanej prózy dotvára v povojnovom období Rudolf Jašík.

Ľudo Ondrejov  (Ľudovít Mistrík)

Rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou tvorí základ ro-mánu Zbojnícka mladosť. Hlavnou postavou je vrchársky chlapec Jerguš Lapin, ktorý vyrastá uprostred prírody. Mesto a civilizácia sú mu cudzie, nepochopiteľné a nepriateľské. Ďalšie časti tvoria romány Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy.

Celá "vrchárska" trilógia vyšla pod náz-vom Slnko vystúpilo nad hory. Osud hrdinu sa končí jeho smrťou počas SNP.
Ondrejov písal aj poéziu a prózu pre deti, napr. cyklus troch cestopisov Africký zápisník, Horami Sumatry a Príhody v divočine – nie sú to osobné zážitky, len predstavy, fikcia.

Dobroslav Chrobák

do literatúry vstúpil zbierkou noviel Kamarát Jašek. Pre autora je typická výborná psycho-logická kresba postáv. V novele Kamarát Jašek mladý drevorubač Jašek ľúbi dedinské dievča, ktoré mu odvábi zvodca z nedotknutého prostredia hôr do mesta, kde sa z nej stáva prostitútka.  V závere sa však obaja mladí ľudia stretávajú doma, uprostred krásnej prírody, v stratenom raji.  

V novele Návrat Ondreja Baláža sledujeme tragický osud Ondreja, ktorý sa po dlhých rokoch vracia z vojny dokaličený a zmenený po útrapách v zajateckom tábore na Sibíri. Žena ho však nespoznáva, je znova vydatá, dcérka zomrela a on sa cíti byť zbytočný, nepotrebný. Nedá sa jej spoznať, pochopí, že sa s osudom vyrovnala a on jej nechce doň zasahovať. Opustí teda svoj dom a cíti, akoby pochoval sám seba.

V novele Drak sa vracia je v motte naznačené, že ide o "hľadanie stratenej cti, lásky a dô-very ľudí". Autor tu podáva príbeh Martina Lepiša, prezývaného Drak, ktorý sa odlišuje od de-dinčanov pôvodom (nalezenec) i profesiou (hrnčiar), takže mu začali časom pripisovať čarodejnú moc a všetky pohromy, ktoré postihli obec (sucho, neúroda, hlad, požiar). Drak sa spočiatku búri, neskôr odíde z dediny, no po rokoch sa vráti.

I tento jeho príchod je sprevádzaný nešťastím - požiarom na okolitých holiach, kde sa pasú stáda dedinských volov. Drak si chce získať dôveru a úctu dediny tým, že sa odhodlá zachrániť ohrozené stádo. Po úspešnom návrate sa stáva rovno-právnym členom dedinského kolektívu po boku dievčaťa, ktoré si priviedol z ďalekej cesty. Príbeh má podobu rozprávky, ktorú rozpráva Drakova bývalá milá Eva svojim vnúčatám.

Margita Figuli

Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. V jej tvorbe hrajú dôležitú úlohu ženy. Po sérii noviel, ktoré zhrnula v zbierke Pokušenie napísala novelu Tri gaštanové kone. Dej je umiestnený na Oravu a jeho základ tvorí klasický trojuholník s jednou ženou a dvoma mužmi. Tvorí ho reťaz skúšok, výsledok ktorých má ukázať, že spravodlivosť zvíťazí a zlo je potrestané. Ide teda o rozprávkový prvok. Hlavným predstaviteľom dobra je Peter, citlivý, nevýbojný obchodný cestujúci. Jeho sokom v láske ku krásnej krčmárovej dcére Magdaléne Maliarikovej je bohatý sedliak, surovec a pašerák koní Jano Zápotočný.

Magdaléna je mravne čistá postava, ktorá pasívne prijíma svoj osud; prisľúbi sa Petrovi s podmienkou, že sa spoločensky vyrovná svojmu sokovi, že postaví vo svojom rodnom kraji dom a že splnenie podmienky príde oznámiť s tromi gaštanovými koňmi. Kým Peter-Tulák  dva roky plní dohodu, Zápotočný sa násilne zmocní Magdalény  a tá sa musí na nátlak matky zaň vydať. Ich manželstvo je nešťastné - Magdaléna trpí a Zápotočný zisťuje, že lásku si nemožno získať násilím.

Záver je šťastný: Zápotočný zomiera pod kopytami koňa, Magdaléna sa zotaví  zo svojich utrpení a Peter si ju odvedie aj s tromi gaštanovými koňmi do Turca, kraja ich spoločného detstva. Figuli napísala v čase druhej svetovej vojny historický román Babylon, ktorý má však nadčasový význam - je v ňom vyjadrený odpor voči vojne, násiliu a vyzdvihnutá láska. Román Mladosť je autobiografickou kronikou jej detstva. 

František Švantner

V jeho tvorbe možno rozlíšiť dve fázy: v prvej sa venoval písaniu lyrizovanej prózy a hlavným motívom bola smrť, v druhej reagoval na aktuálnu problematiku a hlavnou témou sa stáva život. Do literatúry vstúpil zbierkou noviel Malka.

Ich spoločnou témou je smrť a spoločným prostredím horská príroda. Konanie postáv spravidla neurčuje rozum, ale prudká vášeň. Príroda pritom vstupuje do osudov postáv a podmieňuje ich konanie. V rovnomennej novele Malka sa hrdina zaľúbi do mladučkej Malky, ktorá jeho lásku opätuje.

Zauzlenie nastáva, keď sa po jej boku objavuje neznámy muž, ktorého považuje hrdina rozprávania za svojho soka. Keď  sa dozvie, že ho hľadajú žandári, udá ho. Neskôr zistí, že je to Malkin brat a ide ho varovať, podobne ako Malka, ktorú žandári omylom zastrelia pri prenasledovaní jej brata.

Románom Nevesta hôľ dosiahol Švantner vrchol slovenského naturizmu. Jeho základom je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Hlavné postavy - horská kráska Zuna a mládenec Tavo - sú polosnové, poloskutočné, tajomné rozprávkové bytosti.

Po 2. svetovej vojne reagoval na aktuálne spoločenské udalosti. Patrí tu zbierka noviel Dáma a posmrtne vydaný román Život bez konca, v ktorom opisuje detstvo, dospievanie a dospelosť hlavnej postavy - Paulíny.