Vývin slovenskej dramatickej tvorby do r. 1918

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 934 slov
Počet zobrazení: 4 282
Tlačení: 372
Uložení: 405
Vývin slovenskej dramatickej tvorby do r. 1918
Prvopočiatky slovenskej drámy siahajú až do obdobia renesancie (16. - 17. storočie).  V porovnaní s antickou drámou, ktorá prekvitala už niekoľko storočí pred naším letopočtom, nie sú teda jej tradície také bohaté. V tomto období sa na cirkevných školách predvádzali školské hry. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančnej drámy bol Pavol Kyrmezer. Najznámejšie jeho diela sú Komedie česká o bohatci a Lazarovi a Komedie nová o vdově. V názve síce majú označenie "komédia", ale toto slovo označovalo všeobecne "hru" a v tomto prípade ide o sociálne hry, pre ktoré čerpal autor námet z Biblie. Ďalším obdobím, v ktorom nastáva väčší rozvoj drámy, je obdobie národného obrodenia (koniec 18. a začiatok 19. storočia). Dramatická tvorba odrážala rozklad feudalizmu, rozvoj kapitalistických vzťahov a rozvoj meštianstva. O šírenie divadla na Slovensku sa zaslúžil Gašpar Fejérpataky Belopotocký. Založil prvý slovenský ochotnícky súbor (1830, Liptovský Mikuláš). Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo od Jána Chalupku.
 
Ján  Chalupka
- najvýznamnejší dramatik obdobia národného obrodenia (klasicizmu), starší brat Sama Chalupku; ako farár najdlhšie pôsobil v Brezne
- do literatúry uviedol pojem "Kocúrkovo", ktorým sa označujú ľudia s malomeštiackymi vlastnosťami a názormi
Jeho najznámejšie dielo Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali je veselohra,  v ktorej predstavuje typ malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti:
1. predstaviteľ feudalizmu - zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc - tvári sa, že je pán, no nemá nič a je hlúpy; pomocou mladého učiteľa chce pomaďarčiť Kocúrkovo
2. predstaviteľ malomestskej buržoázie – čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina; Tesnošil sa poriadne nevenoval svojmu remeslu, ale robil zo seba pána
3. predstaviteľ mladej pokrokovej generácie - učiteľ Sloboda – je odporcom maďarizácie, uvedomelý Slovák. Pomocou týchto postáv autor podáva obraz zániku feudalizmu a zrodu uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú obmedzení a namyslení, robia sa vzdelaní používaním maďarských a latinských slov, pričom ani jeden jazyk poriadne neovládajú. Ich protikladom je Sloboda. Po víťazstve vo voľbách odmieta Aničku Tesnošilovú, ktorú mu chceli nanútiť, a berie si dcéru predchádzajúceho učiteľa, uvedomelú Slovenku. Dielo je výsmechom hlúposti, intrigánstva a malomestského spôsobu života.
Ďalšie diela: Všetko naopak, Trinásta hodina, Štyri svadby na jednom pohrebe, Trasorítka.

Ján  Palárik
- vydával cirkevný časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval vysokých cirkevných hodnostárov
- bol najvýznamnejším dramatikom v prechodnom období od romantizmu k realizmu
Využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa jeho veselohry stali blízke širokému okruhu divákov. Jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla. Jeho hry sú plné humoru a optimizmu. Sú založené na zámene osôb, čo vyvolávalo situačnú komiku.
Napísal tri veselohry: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Inkognito - nadviazal na kocúrkovskú tematiku Jána Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva.
Drotár - oslava predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva; je to príbeh bratov Bubenčíkovcov, z ktorých jeden bol obyčajným drotárom, ale uvedomelým Slovákom a druhý vyštudoval a pomaďarčil si meno.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch - idea: spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Grófka Eržika Hrabovská si vymení úlohu so spoločníčkou Milušou a barón Ľudovít Kostrovický (Lajoš) so zememeračom Rohonom so zámerom, aby lepšie spoznali svojich nastávajúcich.  V množstve humorných a komických situácií autor odhaľuje charaktery. Uvedomelú inteligenciu reprezentuje učiteľ Orieška, jeho dcéra Miluša a Rohon; šľachtu barón  Kostrovický a grófka Hrabovská, ľud sluha Števko-Pišta husár a komorná Capková. Autor poukazuje na rovnoprávnosť Slovákov a Maďarov, ich vzájomný rešpekt a nie nenávisť.

Jonáš  Záborský
- básnik, prozaik a dramatik prechodného obdobia od romantizmu k realizmu
Historické drámy: z uhorských dejín čerpal námet pre hry: Bátoryčka - o Alžbete Báthoryovej; a  Bitka pri Rozhanovciach
Drámy zo súčasnosti: písal veselohry a komédie, z ktorých najznámejšia je Najdúch - autor v nej vtipne rozpráva dej o nemanželskom dieťati mladého zemana Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny. Ona je biedou donútená doniesť dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zeman ju dá zavrieť, aby ju donútil mlčať. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. V poslednej chvíli zabráni tragédii farár. Dieťa nakoniec zostáva zemanovi.

Jozef Gregor - Tajovský
- najvýznamnejší predstaviteľ kritickorealistickej drámy
Jeho najznámejšie drámy sú: Ženský zákon, Statky - zmätky, Nový život, V službe, Matka.
Statky - zmätky - najlepšia Tajovského dráma. Reaguje v nej na aktuálny problém slovenskej dediny: túžbu po majetkoch (statkoch), ktorá deformuje medziľudské vzťahy. Hlavní hrdinovia sú bezdetní manželia, bohatí gazdovia Palčíkovci. Presvedčia rodičov Ďurka Ľavka a Zuzky Kamenskej, aby sa mladí zobrali a prišli bývať k nim. Palčíkovci nechcú platiť sluhov, preto mladí majú u nich pracovať a po ich smrti získať majetok. Manželstvo sa však rozpadá, pretože Ďuro stále chodí  do krčmy a za svojou bývalou láskou Betou, ktorá už nechala dvoch mužov. Zuzka preto odchádza k rodičom, aj keď čaká dieťa. Ďuro si potom privádza Betu. Tá ho nahovára, aby prinútil Palčíkovcov k prepísaniu majetku. Palčík Ďura vyženie a Beta ho opúšťa. Ďuro chce začať odznova so Zuzkou, no tá ho odmieta. Zuzka je nový typ ženy v slovenskej literatúre - nedá sa ponižovať, má svoju hrdosť a aj za cenu toho, že bude musieť vychovávať svoje dieťa sama, nevráti sa k Ďurovi, ktorý ju už sklamal.
Ženský zákon - nastoľuje aktuálne problémy medziľudských vzťahov. V popredí sú dve rodiny: rodina Maleckých a ich syn Miško a Anička Javorová s matkou. Konflikt vyvoláva klebetnica a dohadzovačka Dora Kalinová. Obidve matky chcú presadiť svoj "zákon", aby mladí manželia zostali po sobáši u nich. Maleckého matka nakoniec ustúpi. Autor kritizuje klebety, ktoré môžu spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu dedinského človeka spoločensky postúpiť.

Pavol Országh - Hviezdoslav
- veršovaná dráma Herodes a Herodias je tragédia s biblickým námetom
Autor tu kritizuje vládu Herodesa a jeho nezákonnej ženy Herodiady (tyrania, krutosť, nemorálnosť). Ich vyhnanstvo je symbolickým vyjadrením autorovej nádeje, že každé zlo by malo byť raz potrestané.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.009