Válek, Rázus, Kostra – prehľad tvorby

Válek, Rázus, Kostra – prehľad tvorby

MIROSLAV VÁLEK (1927-1991)

predstaviteľ modernej slovenskej poézie
svojou tvorbu nadviazal na avantgardné smery medzivojnovej poézie a to na surrealizmus, poetizmus a konštruktivizmus.

Znaky tvorby:

1)  v poézii sa opiera o pocity človeka ovplyvnené mestskou civilizáciou. Mesto je typické prostredie jeho básní.
2)  základné motívy:
a)  poézia a láska, napr. zamýšľa sa nad podstatou poézie
b)  človek a svet, napr. sústreďuje sa na analýzu ľudského vnútra
3)  jeho básnická reč je jasná, ale i mnohovýznamová
Jeho básne sa vyznačujú:
a)  originálnymi, často až surrealistickými metaforami a personifikáciami
b)  slovnými a zvukovými hrami (eufónia)
c)  asociatívnym radením obrazov
d)  prevláda v nich voľný verš
e)  uplatňuje sa mozaiková výstavba básne, t. j. princíp montáže
f)  spájanie lyrického a epického textu v básni (t. j. forma básne v próze)

Tvorba:
svoje prvotiny publikoval iba v časopisoch, napr. básne JESENNÁ LÁSKA, PO PÍSMENKU
debutoval zb. básní DOTYKY (1959). Táto zbierka prispela k vývinovej zmene slovenskej poézie. Na rozdiel od schematickej a občianskej, politickej lyriky sa v nej Válek sústredil na vnútorný svet a pocity človeka a jeho problémy v každodennom živote.

V básniach prevažujú pocity smútku a sklamania. Vo viacerých básniach sa zamýšľal aj nad podstatou a postavením poézie. Napr. svoj básnický program = písať otvorene, úprimne a pravdivo o všetkom, čo ho obklopuje = sformuloval v básni ESTETIKA.

Zb. básní PRÍŤAŽLIVOSŤ (1961) obsahuje širšie komponované lyricko-epické básne, tzv. mikropríbehy, napr. ROBINSON; VZDUCHOLOĎ; DOMOV SÚ RUKY,NA KTORÝCH SMIEŠ PLAKAŤ.
Básne zbierok NEPOKOJ? MILOVANIE V HUSEJ KOŽI sú najmä vyjadrením tragických životných pocitov, ktoré vyvolávajú v básnikovi situácie z každodenného života i tragické dejinné udalosti, napr. VOJNA, KRUTOSŤ, ZRADA, CYNIZMUS...

Ľúbostnú a reflexívnu lyriku spracováva v zb. Z VODY (1977). Venoval sa aj tvorbe pre deti a mládež a prekladom z poľskej, ruskej, nemeckej a francúzskej poézie.

JABLKO hrdinom básne je lyrický hrdina
hrdina básne prežíva pocity sklamania, smútku z narušených vzťahov
základným motívom básne je človek + svet = centrom jeho záujmu je človek so svojimi vnútornými pocitmi a problémami, t.j. sústreďuje sa na analýzu ľudského vnútra, na jeho vnútorný svet a na jeho problémy v každodennom živote
námet básne tvorí vzťah muža a ženy, ktorý je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie citov, odcudzenie a hroziaci rozchod
symbolika jablka je v básni mnohovýznamová, napr. symbol hriechu – jablko sváru...
z hľadiska výstavby použil autor v básni formu spájania lyrického a epického textu
v básni sa nachádza strofa, verš, veršový presah, rytmicko–syntaktický paralelizmus, rým...

MILAN RÚFUS (1928)
predstaviteľ modernej slovenskej poézie
do literatúry vstúpil v 60-tych rokoch
vo svojej tvorbe nadviazal na tradíciu symbolizmu a neosymbolizmu
je básnik citu, skutočnosť polarizuje na princíp doba a zla, odporúča nahradiť utrpenie človeka láskou

Hlavné motívy v jeho tvorbe:
1)  rustikálny motív – spätosť človeka s prírodou a vidiekom
2)  vlastné životné skúsenosti a dôraz na duchovné hodnoty, napr. za najvyššie ľudské hodnoty považuje materinskú lásku, vzťah k domovu a práci človeka ( motív zeme ako živiteľky, chudoby)
3)  motív úprimného a čistého detstva od ktorého sa odvíja život človeka
4)  biblický motív – často v podobe parafráz – v tvorbe často zdôrazňuje kresťanský humanizmus v živote človeka a prepojenie života človeka s náboženstvom
5)  kritické hodnotenie aktuálnych spoločenských udalostí, pričom upozorňuje na ohrozenie človeka vo svete a kritizuje odcudzenie a ľahostajnosť ľudí k bolestiam sveta.
 
Tvorba:
debutoval zb. básní AŽ DOZRIEME (1956) = prejavil sa v nej už ako zrelý básnik, odkláňa sa ňou od schematickej poézie a do poézie prináša nové ideové a estetické hodnoty. Zbierka obsahuje básne rôznej tematiky, napr. vzťah k rodičom, domou, rustikálne námety, motívy 2. svetovej vojny i reakcie na aktuálne problémy sveta.
zb. básní CHLAPEC (1974) a CHLAPEC MAĽUJE DÚHU hovoria o pomynuteľnosti človeka, o smrti, o potrebe lásky vo svete cez osobné žiale, autor vyjadruje bolesti celého sveta.
zb. básní ZVONY (1968) – z hľadiska kompozície sa člení na 3 časti, každá časť sa začína básňou zvony; básne sú výpoveďou lyrického hrdinu o tragických otázkach človeka (smrť) je v nich cítiť beznádej a úzkosť. Obsahuje aj krátke básne, tzv. sentencie, keď cez minimum slov autor vyjadruje maximum emócií a krátku hlbokú myšlienku vyjadrujúcu životnú skúsenosť, životnú pravdu.
zb. básní STÔL CHUDOBNÝCH (1972) – dominujú v nej rustikálne motívy a životné skúsenosti jednoduchého človeka.
v knihách KOLÍSKA (1972) a HUDBA TVAROV (1977) spojil umenie básnika s umením výtvarníka, keď básne dopĺňal umeleckými fotografiami alebo maľbami.
posledné zb. básní ČAS PLACHÝCH OTÁZOK (2001) a ČAKANKA (2003) – obsahujú tematicky zozbierané básne, pričom 2 či 3 básne sú vždy nové.

Tvorba pre deti:
-KNIHA ROZPRÁVOK (1975), SOBOTNÉ VEČERY (1979) – básnicky prerozprávané ľudové rozprávky a povesti P. Dobšinského.
-MODLIDBIČKY – prebásnené biblické motívy.

ZVONY DETSTVA Ideový rozbor:
naznačený koniec detstva, spomienky na detstvo ( zapadajú čoraz hlbšie) = zvony, kľúč – zavreté dvere.
dospievanie (čiara, jedenie sa stáva vedením)
dospelosť a jeho morálna premena ( namiesto citu sa spolieha viac na rozum, pokryteckejší, oberá nás o čistotu a neskazenosť detstva = falošné mince.)
staroba (brána) – ocitne sa pred bránou života a smrti ( biblia – nebeská brána), niečo sa začína a niečo končí.
Estetický rozbor:
4 strofy
nepravidelné strofy
verš – voľný , typický veršový presah
rytmicko-syntaktický paralelizmus
bez rýmu
na gradáciu textu využíva krátke slová
metafora
anafora – verše sa začínajú tým istým slovom
apozioféza – významovo neukončená výpoveď.

JÁN KOSTRA (1910-1975)
predstaviteľ staršej generácie povojnových básnikov, spolu s Andrejom Plávkom a Vojtechom Mihálikom
v jeho tvorbe sa odráža vplyv ľavicovej avantgardy, poetizmu a symbolizmu
jeho básnická tvorba spadá do 2 lit. období:
= 1. fáza – obdobie medzivojnovej lit. v kt.  knižne debutoval zb. básní HNIEZDA (1937). Najčastejšími motívmi básní sú :
a)  spomienky na detstvo
b)  rodný kraj ako zdroj svojej istoty
c)  láska k žene, pričom ideál krásy stelesňuje básnikovi žena i príroda

V zbierke básní MOJA RODNÁ (1939) sa sústredil hlavne na motív ochrany domova, čím autor reagoval na vtedajšiu spoločenskú situáciu, a to na vypuknutie 2. svetovej vojny a násilné rozdelenie Česko-slovenska. Preto i v básňach prevládajú pochmúrne a smutné nálady. Básnik však vyjadruje odhodlanie brániť svoju vlasť. Najznámejšia báseň zo zb. Moja rodná, kt. je založená na motíve návratu zo sveta do rodného kraja.
Charakteristickým znakom oboch zbierok je:
a)  melodickosť verša
b)  senzuálnosť (vnímanie sveta zmyslami)
c)  obrazné metaforické vyjadrovanie
d)  tradičná 4-veršová strofa bez interpunkcie, viazaný verš, pravidelné rýmy

Na udalosti 2. svetovej vojny reaguje autor napr. básnickými zb. PUKNUTÁ VÁZA, OZUBENÝ ČAS, PRESILA SMÚTKU.
Básnik v nich odmieta vojnu v mene humanizmu a spravodlivosti. Útočisko nachádza v poézii a v spomienkach na šťastné detstvo. Využíva tu najmä symbolizmus.
Medzi najkrajšie diela slov. ľúbostnej lyriky patrí básnická skladba AVE EVA, v kt. vzdáva hold ženám a ženskej kráse.

=2. fáza –
po r. 1948 – v nej sa charakter básnikovej poézie výrazne zmenil a autor sa stal jedným z hlavných reprezentantov angažovanej schematickej poézie, v ktorých oslavoval úspechy socializmu.
z toho obdobia je čiastočne umeleckej hodnotnejšia zb. KAŽDÝ DEŇ, ktorá hovorí o medziľudských vzťahoch a o etických /mravných princípoch / človeka.
2. základným motívom básní tejto zb. je jeseň ako symbol dozretia, múdrosti ale aj blížiacej sa staroby a smrti.

MOJA RODNÁ Estetický rozbor:
uplatnená ľavicová avantgarda – bez interpunkcie, nepravidelná strofa, bez rýmu, voľný verš, veršový presah
poetizmus – jaz. prostriedky, ako symboly, epitetá ( moja rodná, verná rodná hruda, bledým kráskam, pokorný ovsík = zdrobnenina
symbolizmus – písané v symboloch (nemohol sa vyjadrovať priamo), rodná hruda, strážca krehkej nádhery, oheň v kozube, spiežovce, hniezdo
metafora – ktrisko bolestí (genitív), vzor čerpal z nadrealizmu
synekdocha – pás poľa zemiakového (chudobná krajina)

Ideový rozbor:

láska k rodnému kraju, obrana domova

3. – 8. verš – autor vyjadruje túžbu po domove z ďalekej cudziny, kam sa v tom čase zatúlali  mnohí ľudia za prácou a štúdiom (tento motív aj pri I. Krasko – Otcova roľa = „Ochrancu nemá!“. Autor využíva aj symbol krtisko – tzn. neznámy a komplikovaný svet. Tí čo odišli, ospevovali cudzí svet – (ďalekým mestám vyznávali lásku, zabúdajú na svoj rodný domov).

9. – 16. verš – autor tu prirovnáva rodnú vlasť ku krehkej dievčine (možno ku svojej milej) – personifikácia(chudobné dedinské dievča). Symbol domova, základná myšlienka tejto básne– verná rodná hruda kamenistá , synekdocha – stúj noho /celok pomenovávame iba časťou alebo naopak/, myšlienka obrany vlasti – nepoddajný strážca = hl. myšlienka básne.

17. – 21. verš – dievča i vlasť = čistá nedotknutá, ale tiež zatiaľ nemal kto spievať chvály o Slovensku

22. – 26. verš – predstavuje Slovensko ako krajinu jednoduchých ľudí, kt. museli ťažko pracovať (slnkom opálená, práčka podkasaná, zároveň tu parafrázuje aj verše z biblie keď svoju vlasť nazýva bosá kráľovná, pastierka jahniat, svätica...)

27. – 39. verš – nahromadených viacero symbolov o domove čím prichádza k reflexii (úvahe) o domove, napr. oheň v kozube, pod krídlom spánku, v jamkách mäkkých hniezd = istota domova. Spiežovce oviec = vracajú stádo domov do istoty. Pod krídlom spánku tíchnu, operenci drobný = lyrický hrdina sa rozhodne, že končí s blúdením po svete, čo naznačuje aj motív návratu domov do rodného kraja v závere básne.

40. – 43. verš – palicou kt. ho sprevádzala po blúdení svetom básne, zostáva doma, má rád vlasť = láska k vlasti = Moja rodná.