Obraz človeka v umeleckej literatúre v období humanizmu a renesancie.
Európske humanistické a renesančné literatúry.
Obdobie 14 až 17 storočia.
Vedecké objavy: objavy
geografické, nových krajín ako Amerika a kontonentov, objavy o Zemi, Slnku, kompas, strelné zbrane, kníhtlač...
HUMANIZMUS: z latinčiny humanus-ľudský. Humanizmus je začiatkom renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych
a rímskych básnikov a aj filozofov. Používal sa latinský jazyk a neskôr aj národný jazyk. Humanisti napodobňovali tvorbu stredovekých
básnikov. Dôležitá bola najmä rétorika.
RENESANCIA: z francúzštiny renaissance-obroda, znovuzrodenie.
Renesance vlastne znamená slobodné prežitie života. Cieľom renesancie bolo obrodenie človeka v duchu antických predstáv a ideálov,
znovuzrodenie Antiky.
Pre toto obdobie boli charakteristické tieto smery:
- racionalizmus: z lat. racio=rozum, láska
k prírode, úcta k
rozumu a šťastný život
- senzualizmus: zmyslové poznanie, citovosť
- individualizmus:
význam jednotlivca v spoločnosti
Taliansky humanizmus a renesancia.
Dante
Alighieri: bol najväčším básnikom talianskeho humanizmu a renesancie.
Začiatkom 14. storočia napísal báseň
Božská komédia, ktorá sa skladá z 3 častí. Peklo-pomáha mu básnik Vergílius
Očistec-obraz utrpenia hriešnikov
v pekle
Raj-sprevádza ho milovaná Beatrice
V tomto diele predstavuje Danteho duša celé ľudstvo. Vergílius predstavuje rozum
a jeho milovaná Beatrice predstavuje náboženstvo, nadpozemskú dokonalosť.
Giovanni Boccaccio:
bol zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Napísal zbierku Dekameron v roku 1353, ktorá sa skladá zo 100 noviel , ktoré
si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10 dní
Ušli pred „morom“. Tieto novely sú veselé a zdôrazňujú hlavne lásku k žene.
Francesco Petrarca: bo lvzorom pre európsku literatúru. Napísal Spevník, ktorý sa
skladá z 366 básní, vlastne ich tvoria ľúbostné sonety, ktoré venoval milovanej Laure. Ide tam o únavu a smútok zo života. Lauru
predstavuje ako reálnu bytosť. U nás sú skôr známe pod názvom Sonety pre Lauru.
Francúzsky humanizmus a renesancia.
Francois Villon: žil búrlivým životom,
svojim priateľom venoval dielo pod názvom Malý testament. Spomienkou na mladosť, lásku a študentské roky je dielo
Veľky testament.
Francois Rabelais: pôsobil na Sorbonskej univerzite a bol veľmi
vzdelaným človekom. Napísal román Gargantua a Pantagruel.
Tieto dve postavy sú dvaja obri, ktorý putujú po svete
a poukazujú na ľudskú zaostalosťť. Týmto satirickým románom útočil Rabelais na zaostále metódy výuky na Sorbonskej univer.
Španielsky humanizmus a renesancia.
Lope de Vega: bol významný predstaviteľ,
ktorý napísal komédie ako Učiteľ tanca a Záhradníkov pes.
Miguel de Cervantes
Savedra: napísal významný román
Don Quichote de la Mancha, kde je hlavný hrdina dômyselný,
úctivý... Don Quichote sa pometie z čítania rytirskych románov. Chce byť presne ako oni. Chce obnoviť rytiersku slávu, preto sa rozhodne, že
spolu so sluhom Sanchom Panzom pôjde bojovať za ideály rytierstva. Navonok vyzerajú veľmi smiešne, Don Quichote putuje na nevládnom koni menom
Rosinante. Je oblečený do hrdzavého brnenia, namiesto kopije má akúsi palicu a sprevádza ho sluha na oslíkovi. Zažívajú spolu množstvo
dobrodružstiev, bojuje proti zlu. Známy je jeho boj s veternými mlynmi pod ktorými si on predstavuje zlých veľkých obrov. Darmo ho sluha
upozorňuje, že sa zraní.
Aká postava je Don Quichote? Je to smutono smiešna postava. Je to typický humanistický a renesančný hrdina,
ktorý bojuje proti zlu.
Ako rytier chce Don obraňovať svoju princeznú Dulcinel, ktorá je v skutočnosti len ťarbavá sedliačka. Don
Quichote sa vracia domov, kde ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia.
Humor a satiru využíva autor na kritiku feudálneho
sveta a zároveň vyzdvihuje ideály humanizmu.Takých ako on je v našej spoločnosti treba, zdôrazňoval autor diela.
Anglický humanizmus a renesancia.
William Shakespeare: bol autorom komédií,
tragédií a historických hier. Jeho najznámejšie komédie sú Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič
a Veselé panie z Windsoru.
Medzi jeho najznámejšie tragédie patrí Rómeo a Júlia. Je to príbeh
o nešťastnej láske dvoch mladých ľudí, ktorý dobrovoľne zomierajú, pretože v ich vzťahu im bránia ich rodiny. Dve znepriatelené
rody.
Tragédia Hamlet, Hamlet je typický humanistický a renesančný hrdina. Prisnije sa mu sen, v ktorom sa
dozvie od svojho mŕtveho otca, že vrahom Hamletovho otca (kráľa) bol jeho vlastný brat. Vrah kráľa sa zmocnil trónu a za manželku si zobral
Hamletovu matku. Hamlet chvíľu predstiera, že je pometený. Na dvore kráľovho brata, ale i v divadelných scénach robí narážky na smrť
svojho otca. Hamlet nechtiac zabije otca svojej priateľky Ofélie, Polónia. Ofélia sa to dozvedá a z neštastia sa utopí. Smrť Polónia
a Ofélie chce pomstiť Oféliin brat Leartes, ktorý vyzve Hamleta na súboj. Leartes potre sboj kord jedom. Kráľ nachystá pre Hamleta čašu
vína, v ktorej je jed. Nakoniec Leartes zraní Hamleta, v zápale boja si vymenia kordy. Hamlet tiež zraní Leartesa a obaja zomierajú. Vína sa
napije matka Hamleta, ktorá zomiera tiež. Hamletovi sa ešte podarí pomstiť smrť svojho otca a zabije kráľa. Na žive ostáva jedine Hamletov
priateľ Horácius, ktorý chce tiež zomrieť. Hamlet prosí Horácia aby podal svedectvo ako sa odohrala táto tragédia a aj svedectvo o jeho
otcovi.
Tragédia Othello, Othello je vojvodca Benátskeho vojska. Ovplyvnený intrigami a žiarlivosťou zavraždí
svoju vlastnú manželku (nevinnú) Dezdemonu. Tento čin urobí pod vplyvom kariéristu Jaga. Podľa tejto knihy bola sformulovaná aj opera. Keď
Othello zistí, že sa dal oklamať, spácha samovraždu.
Tragédia Macbeth, vojvodca Macbeth a jeho manželka sú
hosťami na dvore čkótskeho kráľa Duncana. Pod vplyvom svojej lady Macbeth zavraždí kráľa Duncana. Zmocní sa jeho trónu, stáva sa z neho
krutý tyran a vrah. Lady Macbeth sa pomiatne a zomiera. Samotného vojvodcu prenasledujú vidiny, má výčitky svedomia z činu, ktorý urobil.
No už je neskoro, pretože synovia zavraždeného kráľa Duncana sa pomstia a zabijú Macbetha. Tak opäť víťazí pravda nad podlosťou.
Kráľom sa stáva škót, syn Duncana.
Tragédia Kráľ Lear, starý kráľ chce rozdeliť ríšu svojim trom
dcéram: Gonevril, Regan a Kordélii. Prvé dve najstaršie sa neúprimne líškajú otcovi, chcú získať dedičstvo. Kordélia je k otcovi
úprimná, no pyšný kráľ si to neváži a zabudne na ňu. Vydá ju za francúzskeho kráľa. Staršie sestry sa však navzájom nenávidia.
Gonevril otrávi Regan a sama spácha samovraždu. Vtedy prichádza najmladšia dcéra Kordélia s vojakmi z Francúzska, aby pomohla svojmu
chudobnému otcovi. Keď sa vylodí pri anglických brehoch, padne do zajatia a vo väzení ju zavraždia. Kráľ Lear vidí, že sa zmýlil vo
svojich deťoch a od žiaľu nad mŕtvou Kordéliou mu pukne srdce.
Shakespeare napísal aj historické hry ako Henrich VI a
Richard III.
Hrdinovia Sjekespearových hier sú silný jednotlivci, ktorý sa nevzdávajú vznešených ideálov ani za cenu
svojho vlatného života. Autor kritizuje zákernosť, intrigy, pokrytectvo a predsudky. Vyzdvihuje ľudskosť a vznešenosť.
Nemecký humanizmus a renesancia.
Hans Sachs: napísal hry a veršovné anekdoty.
Písal ľudové knižky ako: O figliarovi Tillovi Eulensiegelovi a O doktorovi Faustovi,
ktorý dá svoju dušu diablovi (opera na námet tohto diela od A. Wagnera – Majstri speváci Norimberskí).
Poľský
humanizmus a renesancia.
Ján Kochanowski: napísal Frašky, v ktorých
vyjadruje múdrosť a vtip. Freny, zbierka básní, kde zdôrazňuje bolesť nad smrťou dcéry.
Český
humanizmus a renesancia.
Daniel Adam z Veleslavína: dával nároky na jazykovú kultúru.
Napísal Kalendář historický.
Jan Blahoslav: 1. pokus o vytvorenie českej gramatiky v diele
Gramatika česká, v ktorej je úvaha o slovanských jazykoch. Preložil Nový zákon, na ktorý nadviazali bratskí autori
a preložili celú Bibliu.
„Kralická Biblia“, ktorá bola vytlačená v Kraliciach. Jazyk tejto Biblie sa stal aj
literárnym jazykom slovanských evanjelikov až do 1. polovice 19. storočia.
Nastal rozvoj českého humanizmu, ktorý bol prerušený v roku
1620, zvíťazilo cisárstvo.
Slovenská humanistická a renesančná literatúra.
Toto obdobie bolo chrakteristické tureckými vpádmi, reformáciami a protireformáciami a Habsburskými povstaniami. Slovenský humanizmus
a renesancia sa napojili na európsky prúd menej výrazne. V literatúre sa používa čestina, alebo slovakizovaná čestina. Oficiálnym jazykom
bola latinčina.
Matej Korvín: bol sprostredkovateľom myšlienky humanizmu a renesancie na jeho
kráľovskom dvore. Založil v Bratislave Academiu Istropolitanu v roku 1465.
Martin Rakovský: je
autorom diela Knižka o spoločenských vrstvách v štáte. Táto kniha hovorí, že hlavnou príčinou rozpadu štátu je
krutovláda, nespravodlivosť, bezbožnosť ľudu, nerovnosť. Neuznáva veľké sociálne rozdiely medzi ľuďmi. V druhej skladbe
O svetskej vrchnosti, nám podáva obraz spravodlivého panovníka.
Jakub
Jakobeus: humanistický básnik, autor epicko reflexívnej básne Slzy, vzdychy a prosby
slovenského národa. V tomto diele ubiedená Matka Slovákov plače nad svojím osudom a nad osudom svojich detí. Hovorí o pohromách,
vojnách more, diablových nástrahách a iných nebezpečenstvách. Táto báseň má národno vlastenecký charakter, a stala sa predchodkyňou
myšlienok národného obrodenia v období humanizmu a renesancie.
Humanistická odborná próza
Ján Jesenius: ako lekár urobil 1. verejnú pitvu v Čechách
Vavrinec Benedikt
z Nedožier: je autorom prvej českej gramatiky. Poukázal na rozdiely medzi slovenčinou a čestinou.
Renesančná poézia
Predstavuje renesančné, duchovné piesne a ľúbostnú poéziu. Napr: Píseň o zámku
muránském, Píseň o sigetském zámku, O modrom kameni, Divíňe, Zvoleňe = obliehanie zámkov Turkami.
Piesne s protitureckým námetom:
O Jágri a některích víťezích
Ľúbostné piesne: Píseň o dvou uherských pánech, Mejž ty lítost má nejmilší, na serdce moje,
Ach, potešení mé roztomilé.
Duchovná lyrika
Ján Silván: je autorom
zbierky piesní Písne nové na sedm žalmú kajícich i jiné žalmy.
Juraj Tranovský:
nap. evanjelický spevník Eithara sanctorum
Humanistická a renesančná dráma
Uplatňovala sa v školách, študenti spracúvali námety z Biblie a väčšinou rozprávali v latinčine.
Pavel
Kyzmenter: napísal hru Komédia česká o bohatci a Lazarovi koncom 16. storočia. Námet čerpá
z Biblie o nadutom boháčovi, ktorý nechce dať chudobnému Lazarovi ani omrvinky zo svojho stola. Nakoniec boháča stretne smrť. Ďalej
napísal hru Komédia nová o vdově v roku 1573, kde je námet opäť z Biblie a autor kritizuje utláčanie chudobných
a nemajetných.
Juraj Tesa Mošovský: napísal hru Komedie Ruth v roku 1606.
V nej stvárnil biblický príbeh o neveste, ktorá sa obetavo starala o svoju svokru.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta