Romantická revolta proti spoločnosti vo svetovej romantickej literatúre

Preromantizmus a romantizmus
Obdobie koncom  18. a polovica 19. storočia. Romantik je človek, ktorý je citovo založený. Heslo sloboda-rovnosť-bratstvo bolo iba pre vyvolených nie pre všetkých. Koncom 18. storočia dochádza k rozpadu feudalizmu a postupne sa nastoľujú kapitalistické výrobné vzťahy. Symbolom tohto procesu boli buržoázno-demokratické revolúcie napr. vo Francúzsku. Tieto revolúcie sa niesli pod heslom S-R-B. Toto heslo bolo príťažlivé pre široké vrstvy obyvateľstva, a tak sa teda podarilo zvrhnúť moc aristokracie a postupne nastoľovať kapitalistické výrobné vzťahy.
 
Po revolúcii však dochádza k akémusi rozčarovaniu a nespokojnosti veľkej časti ľudí, ktorým sa v živote nenaplnilo to zvučné heslo S-R-B. Preto sa v umení a teda ja v literatúre do popredia dostáva cit pred rozumom.
 
Toto obdobie nazývame obdobím preromantizmu a romantizmu. Toto myšlienkové a umelecké hnutie ovplyvňuje filozofia idealizmu – to znamená, že do popredia sa dostáva akási myšlienka, duch, idea pre hmotu a bytie. V tejto filozofii idealizmu nájdeme aj v rámci nej aj prvky iracionalizmu.
 
Iracionálne je to, čo je rozumom nepochopiteľné. Iracionalisti popierajú vedecké, rozumové i logické poznanie. Vychádzajú z viery a inštinktu. Obdobie romantizmu ovplyvnil aj sentimentalizmus – smer, ktorý sa opiera o city a zážitky. Hlása súcit s biednymi, utláčanými. Hovorí o jednoduchom človeku s jeho radosťami a starosťami.
 
Romantický literárny hrdina je väčšinou samotný spisovateľ, ide o autoštylizáciu. Je búrlivák, titan, nespokojný so spoločnosťou v ktorej žije, používa rozpor medzi svojimi snami o spoločnosti a realitou v ktorej žije. Bojuje proti nespravodlivosti, nepriazni osudu. Tento boj sa väčšinou končí tragicky.
 
Preromantizmus je typická harmónia kontrastov, napr. škaredosť a krása...atď. Narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Epika sa silne lyrizuje. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika – poézia. Zdroj tvorby nachádzajú umelci v ľudovej slovesnosti. V romantizme nájdeme aj prvky hovorovej reči.
 
Francúzska romantická literatúra
Jean Jacques Rosseau: predstaviteľ francúzskej romantickej literatúry. Je známy svojou prácou Rozprava o nerovnosti(1754)
Je odporcom súkromného vlastníctva, tvrdí že je príčinou nerovnosti medzi ľuďmi. Bol to utopický socialista.

Napísal pedagogický román Emil, alebo o výchove, v ktorom zdôrazňuje potrebu výchovy detí v prírode. Mal na mysli aj prepojenie teórie s praxou.
Napísal sentimentálny román Júlia, alebo nová Heloisa. Ide tu o príbeh lásky šľachtického dievčaťa a jej učiteľa napísaný vo forme listov.
Victor Hugo: napísal známy cyklus epických básní Legenda vekov, v ktorej ide o plynutie vekov od Evy k Ježišovi, od Antiky až po súčasnosť (romantizmus). Vyjadruje víziu o vývoji človeka k vyšším ideálom.
Zaoberal sa aj drámou Cromwell, v ktorej žiada slobodu umenia pretože neuznáva záväzné zásady klasicistickej tvorby.

V divadelnej hre Hermani autor uplatňuje romantické prvky tvorby. Nájdeme v nej typický romantický konflikt ako odpor voči šľachte a túžba po slobode.
V divadelnej hre Ruy Blas stvárnil autor hru o láske kráľovnej a sluhu. Vystupuje tu Don Salust, ktorý dvorí kráľovnej Márii, ale tá ho odmieta a tak jej Don Salust podstrčí svojho sluhu, ktorý sa volá Ruy Blas. Ale predstaví sa ako Don Cézar a obaja sa do seba zamilujú. Don Cézar sa stane jej obľúbeným ministrom. Intrigy Dona Salusta nevyšli, kráľovná nebola ponížená. Ruy Blas chráni jej česť a zabije Dona Salusta. Sám sa otrávi, no zomiera šťastnou smrťou pretože ho kráľovná nazvala pred smrťou pravým menom.
Medzi Hugove naj romány patrí Chrám matky Božej v Paríži, v ktorom ide o obdobie 15. storočia v Paríži. Hlavnú postavu tvorí hrbáč Quasimodo, ktorý je odpudzujúci, škaredý, no schopný veľmi pekných ľudských činov. Váži si to, že mu Esmeralda pomohla v situácii, keď sa všetci z neho vysmievali a nepodali mu ani pohár vody. Medzi ďalšiu postavu patrí tanečnica Esmeralda, ktorá je prekrásne cigánka. Je dcérou cigánky Guduly. Gudula nenávidí cigánov pretože jej raz uniesli dcéru Esmeraldu. Obe ženy sa stretávajú až vo chvíli, keď jej Esmeralda už nemôže pomôcť. Kňaz Frollo zahorí vášňou k Esmeralde, zabije jej milého (kapitána lukostrelcov). Chce sa násilím zmocniť Esmeraldy a napokon ju aj unesie. Quasimodo chce Esmeralde pomôcť a zhodí svojho pána (kňaza) z veže chrámu. Esmeralda je obvinená  z jeho smrti a preto musí zomrieť. No o niekoľko rokov nájdu za mestom dve kostry, kde jedna objíma druhú. Je to vlastne Esmeralda a Quasimodo, ktorý jej svoju lásku prejavil aj po Esmeraldinej smrti. Román sa vyznačuje harmóniou kontrastov. Quasimodo má šľachetnú dušu a je odpudzujúci.

Ďalší Hugov román má názov Bedári, v ktorom majstrovsky vykreslil francúzsku spoločnosť, obdobie cisárstva. Hlavnou postavou je Jean Valjean, ktorý bol nespravodlivo odsúdený na galeje (ukradol chlieb, lebo bol hladný). Po 20 rokoch sa mu podarilo utiecť no opäť kvôli hladu ukradne biskupovi 2 svietniky. Chytia ho no biskup ho zachráni. Biskup vyhlási, že mu ich daroval Táto láskavosť natoľko dojme trestanca, že začne nový život a bojovať za práva, krivdy a ochranu bedárov. Jean Valjean je sympatická postava, ktorá sa stala slávnou.
Filozofia Huga verí, že morálnym obrodením možno odstrániť zlo a nespravodlivosť.
Napísal ešte román Deväťdesiattri, ktorý je z čias revolúcie.
 
Nemecká romantická literatúra
V nemecku prejavovaný útlak a nespokojnosť vyvrcholili do hnutia „Sturm und Drang“ (Búrka a vzdor). Príslušníci sa živelne búrili proti spoločnosti. Jedným z týchto členov bol:
 
Johann Wolfgang Goethe: proti feudalizmu sa postavil v óde Prometeus, ktorého vyjadruje antický hrdina vzbúrený proti bohom. Táto óda mu poslúžila ako námet na vyjadrenie vzbury voči spoločnosti.
Medzi jeho významné romány patrí Utrpenie mladého Werthera, kde nbola námetom skutočne prežitá nešťastná láska k Charlotte Buffovej. Rozhodne sa svoje trápenie ukončiť samovraždou. Werther bol nešťastne zaľúbený do Lotty, nevesty a neskôr manželky svojho priateľa. Zároveň používa veľký rozpor medzi svojimi predstavami o spoločnosti v ktorej žije a realitou. Plný sklamaní končí svoj život samovraždou. Jeho smrť vyznieva ako protest proti spoločenskému zriadeniu. Samovrahov však pochovávali iba kdesi v kúte cintorína bez tradičných obradov a samotného Werthera na poslednej ceste neodprevádzal duchovný ale iba pár remeselníkov.
Goethe napísal divadelné hry na námety z obdobia antiky ako Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso a Egmond.
Goethe napísal významnú drámu Faust, v ktorej vyjadruje legendárneho učenca, ktorý nieje spokojný s tým čo vie. Túži po ďalšom poznaní a preto uzavrie stávku s diablom Mefistofelom. Chce dosiahnuť absolútnu dokonalosť, poznať vedu ale aj mágiu.  Aj tak nenachádza uspokojenie, zmysel života. Zaľúbi sa do Margaréty. 100 ročný oslepený Faust si uvedomuje, že zmysel života je v tvorivej práci pre spoločnosť. Urobí dobrý skutok pre ľudí, premení močaristý, neúrodný kraj na kraj hojnosti a šťastia pomocou pásu zeme. Tento pás dostal od kráľa za službu, ktorú mu preukázal. Zároveň si uvedomuje, že človek si slobodu musí zaslúžiť.
„Zaslúži ten len slobodu si, s žitím kto denne o ňu bojuje“.
Aj keď Faust zomiera, Mefistofeles nezíska jeho dušu, prehrá stávku a zostva len stelesnením egoizmu a túžby po moci.
 
Johann Christoph Friedrich Schiller: bol to nemecký romantický spisovateľ, ktorý bol známy svojou dramatickou tvorbou. Napísal drámu Zbojníci, kde hlavným hrdinom je Karol Moor. Mladší brat ho očierni pred otcom pretože chce získať otcov majetok sám ale chce aj Karolovu milú. Karolov otec vydedí Karola no a ten sa rozhodne stať zbojníkom aby pomstil krivdu, ktorá na ňom bola spáchaná. Zhodou okolností zomiera Karolov otec aj brat, a Karol sa vydáva do rúk súdu. Nakoniec zomiera. Je typom romantického hrdinu, ktorý prežíva rozpor medzi svojimi snami a spoločnosťou.
Tragédia Úklady a láska. Je to dráma v ktorej opäť dostávajú priestor intrigy a zrada. Príbeh lásky v ktorej zaľúbený muž uverí intrigám o nevere svojej milej. Obaja mladý zomierajú no intrigáni sú však usvedčený.
Medzi jeho ďalšie diela patrí Mária Stuart a Panna Orleánska.
Príbeh Viliam Tell, dej sa odohráva v 14. storočí. Ide o boj švajčiarskeho ľudu proti habsburgovcom.  Na čele tohto boja je Viliam Tell. Vystavený klobúk symbolizuje nadvládu Nemcov, no Viliam mu nevzdá úctu. Preto ho prinúti miestodržiteľ Gesler aby zostrelil z hlavy vlastného syna jablko. Zato mu Gesler sľúbi slobodu. No po splnení úlohy sa dostane namiesto slobody do väzenia. Z väzenia sa mu podarí ujsť, zabije Geslera a tento skutok bol výzvou na národné povstanie. Záver je výnimočný, priaznivý, dobrý. Ľud vyhnal tyrana a vydobyl si slobodu.
 
Heinrich Heine: napísal básne: vydal zbierku básní Kniha piesní. Mnohé z týchto básní boli zhudobnené Schubertom, Schumannom a Lisztom.
Heine píše aj básne, v ktorých sa odrážajú spoločenské problémy. Veľmi kritizuje sociálnu nerovnosť, zaostalosť, nacionalizmus. Vytvára spoločensko-politickú satiru v diele Obrazy z ciest – sú to obrazy z ciest po Nemecku, Anglicku a Taliansku (tu patrí tá kritika nacionalizmu).
Skladba Nemecko Zimná rozprávka je tak isto satirická, napísal ju pod vplyvom dojmov z ciest v Nemecku, kritizuje v nej opäť sociálne rozdiely v Nemecku, pruský militarizmus a nacionalizmus.
Zbierka Časové básne, v ktorej sú ostré sociálne básne.
 
Anglická romantická literatúra
George Noel Gordon Byron: bol básnikom, rebelom i novátorom. Obhajoval práva robotníkom, znechutený Anglickom sa rozhodol cestovať po Európe. Po návrate vydal lyricko-epickú skladbu Childe Haroldova púť, v ktorej opisuje cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách. Hrdina je básnik (cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode).
„Sa šírim morom plavím sám, som nemý, neznám vzlyk;
 za iným azda plakať mám, keď za mnou veľká nik“.
Básnická skladba Don Juan, kde orientálna romantika je prepletená dobrodružstvami a ľúbostnými aférami hlavnej postavy v Grécku, Turecku i Rusku. Stretneme sa tu s nenúteným vtipom, ale i s ostrým výsmechom anglickej spoločnosti.
Dielo Chillonský väzeň je ideou slobody. Na hrade Chillon pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobodia bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.
Byron podporoval národnooslobodzovacie hnutie v Španielsku, Taliansku a Grécku. Byron ochorel a Grécku aj zomrel. Vytvoril nový typ romantického hrdinu (tuláka, väzňa), silnú osobnosť (titana), ktorý nemôže zvíťaziť pretože je osamelý.
 
Percy Bysshe Shelley: bol citovo založený a nebál sa prejaviť nespokojnosť. Pre pokrokové názory ho vylúčili z univerzity. Odišiel do Írska. Napísal lyrické básne i prekrásne opisy prírody.
V diele Odpútaný Prometeus vychádzal z diela Pripútaný Prometeus. Hrdina je prikovaný ku skale, ale trpí, nepoddáva sa . Podporujú ho mytologické bytosti, ktoré nakoniec zosadia Jupitera (boha zla) z trónu a Herkules trpiaceho hrdinu oslobodí. Nastáva vláda lásky a porozumenia. Hra je o oslobodení ľuďstva a proroctvom o nevyhnutnom páde tyranov.
Shelleyho básnická tvorba je spojením ideálov krásy a revolučnej veštby premeny sveta.
 
Ruská romantická literatúra
Alexander Sergejevič Puškin: Už v mladosti bol odporcom ruského cárizmu. Za jeho verše ho poslali do vyhnanstva. Tam napísal romantické poémy ako Kaukazský zajatec a Cigáni.
Svoje sympatie ku revolucionárstvu vyjadril v básni Na Sibír. Je autorom tragédie Boris Godunov. Puškin je autorom poém ako Poltava a Medený jazdec.
Preslávil sa veršovaným románom Eugen Onegin. Eugen je pojmom zbytočného človeka, ktorý nevie nájsť zmysel svojho života. Mladý muž, ktorý znechutený Petrohradskou spoločnosťou odchádza na vidiek a tam hľadá zmysel svojho života. No aj na dedine sa beznádejne nudí. Pre malichernosť zabije v súboji svojho priateľa - básnika Zenského. Do Onegina sa zaľúbi Tatiana (jedna z najkrajších a najlepších postáv ruskej literatúry), nevinné nádherné dievča (pekná, úprimná). Zamiluje sa teda do Onegina a napíše mu ľúbostný list, v ktorom vyznáva svoje city. Z toho, že jeho príchod na dedinu v nej vzbudil nádej, že život môže byť s Oneginom veľmi pekný. Je to list emotívny, burcujúci. Tatiana si uvedomuje, že ak by nepoznala Onegina, jej život by bol pokojnejší, bez citového vzplanutia. Onegin odmieta lásku Tatiany. Hovorí, že si nezaslúži jej cit a lásku. Odchádza a bezcielne putuje po Rusku. Po rokoch sa s Tatianou stretáva v Petrohrade. Vyznáva jej lásku, no Tatiana je už ženou kniežaťa, preto odmieta Onegina.
Puškin je známy svojimi romanticky  -ladeným príbehom Piková dáma, alebo Povesti Belkina.
Medzi jeho významní diela patrí Kapitánová dcéra, kde hlavným hrdinom tohto príbehu je skutočná historická postava (Pugačov)
Bol vodcom roľníckeho protifeudálneho povstania v 18. storočí. Autor ho vykreslil kladne, talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty a zástancom ľudu. Pugačov bol verejne popravený. Puškin zastáva Pugačova a jeho boj za slobodu.
Puškinove mnohé diela boli zhudobnené a sfilmované.
Czajkowsky zhudobnil Eugena Onegina a Pikovú dámu. Hudobný skladateľ Musorgskij napísal operu Boris Godunov. Na motívy Medeného jazdca vznikol balet.
 
Poľská romantická literatúra
Adam Mickiewicz: patril ku generácii spisovateľov, ktorá verila, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu. Bol šlenom tajného študentského spolku. Tieto myšlienky sústredil v Óde na mladosť.
Mickewicz je autorom historického eposu Konrad Wallenrod. Je to hrdina, ktorý sa rozhodne zvíťaziť nad nepriateľom (križiakmi) tak, že sa uchýli k zrade. Stáva sa vodcom križiakov a tak posiela ich vojská do záhuby, no sám pri tom zomiera.
Je autorom národného eposu Pán Tadeáš, je to úsmevný príbeh lásky mladých ľudí Tadeáša a Zošky. No zároveň v ňom autor hovorí o boji dvoch poľských šľachtických rodín proti spoločnému nepriateľovi (cárskemu vojsku). Tento epos je obrazom poľského života a zvykov šľachty, ktorá žila na vidieku.
 
Maďarská romantická literatúra
Sándor Petofi: je autorom veršovanej rozprávky Víťaz Janko, v ktorej hrdina prežíva rôzne dobrodružstvá, bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok, aby sa stretol so svojou milou. Svoju milú, ktorú skoro utýrala macocha vzkriesi.
Petofi je revolučným básnikom, písal ostré básne ako Obeste Kráľov. Ohlasom na revolúciu je aj epická skladba Apoštol.
Petofi zomrel v boji proti ruským cárskym vojskám.
 
Česká romantická literatúra
J. K. Tyl: písal poviedky a divadelné hry. Jeho hra Fidlovačka (česká hymna tu zaznela po 1. raz). Jeho ďalšie dielo má názov Strakonický dudák, v ktorom sa prejavil ako vlastenec, ktorý odcudzuje nekritický obdiv k cudzine. Hovorí o vernosti domova a o kladných ľudských vlastnostiach.
 
Karel Hynek Mácha: ovplyvnil nielen českú literatúru svojím vrcholným umeleckým dielom, lyricko-epickou skladbou Máj, v úvode tejto skladby nám predstavil prekrásnu májovú prírodu, májovú atmosféru. Máj ako symbol života a lásky.
„Byl pozdní večer – první máj, večerní máj – byl lásky čas.
 Hrdličin zval ku lásce hlas, kde borový zaváněl háj“.
Hlavnými hrdinami sú zbojník Vilém a jeho milá Jarmila. Vilém sa nechtiac stane otcovrahom. Zabije otca svojej milej Jarmily, nevediac že to je jej otec. Vilém sa dostane do väzenia. Sníva sen o slobode, ibaže vie že ho čaká smrť. Jediným vykúpením pre neho je, že ho prijme matka Zem. Jarmilin osud je tak isto tragický. Keď sa dozvie o otcovej smrti veľmi žiali. Žiali aj za Vilémom a skončí svoj život v jazere. Celá skladba končí zvolaním Viléme, Viléme!, Viléme!
Záverečný verš = Hynku!, Viléme!, Jarmilo! – ako keby naznačoval podobný osud autora a jeho hrdinov. Vilém je typický romantický hrdina, výnimočný jednotlivec, silná osobnosť, búri sa proti spoločnosti. V tomto boji je osamelý a nakoniec hynie.
 
Mácha zomrel ako 26 ročný, pretože bol chorý na infekčnú chorobu. Je autorom románu Cikáni, historickej prózy Křivohlad a autobiografickej prózy Marinka.
 
Karel Jaromír Erben: je autorom básnickej zbierky Kytice a mnohých balád ako Vodník, Polednice a Svatební košile. V jeho baladách sa končí atmosféra pochmúrne. Potrestaný sú tí, ktorí porušujú nejaké pravidlo (normu), aj keď s nimi sympatizujeme ako čitatelia.
 
Božena Němcová: bola manželka Jozefa Němca, ktorý pracoval v štátnej službe a často cestoval. Ku koncu života sa s ním rozišla. Poznala sa so Štúrovcami. Zo Slovenska zozbierala ľudové rozprávky. Napísala knihu Slovenské pohádky a povesti.
Jej naj dielo je Babička, kde jednotlivé epizódy spája postava babičky, ktorá je zdrojom múdrosti, šľachetnosti, pracovitosti a všetkých dobrých vlastností českého ľudu.