Humor a satira v dielach predstaviteľov slovenskej a svetovej literatúry
Humor – vtipnosť, žartovnosť, smiech
Prameňov smiešnosti je veľa (nešťastia, malé chyby ...). Ak
spisovateľ vie takéto momenty ľudí objaviť a primerane podať, má zmysel pre humor, napíše žartovné dielo, ktorým dokáže ľudí
pobaviť.
Satira – výsmech (umelecké dielo, ktoré odhaľuje spoločenské chyby)
Satira je výsmechom niektorých
stránok ľudí. Spisovateľ chce čitateľov zabaviť a upozorniť aj na negatívne stránky v ich živote v snahe odstrániť, napraviť
chyby.
Humanizmus a renesancia
Miguel de Cervantes Saavedra
Román
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha - hlavný hrdina je dômyselný, úctivý Don Quichote, ktorý sa pomätie z čítania
rytierskych románov. Chce byť presne ako oni. Chce obnoviť rytiersku slávu, preto sa rozhodne, že spolu so sluhom Sanchom Panzom pôjde bojovať
za ideály rytierstva. Navonok vyzerajú veľmi smiešne, Don Quichote putuje na nevládnom koni menom Rosinante. Je oblečený do hrdzavého brnenia,
namiesto kopije má akúsi palicu a sprevádza ho sluha na oslíkovi. Zažívajú spolu množstvo dobrodružstiev, bojuje proti zlu. Známy je jeho
boj s veternými mlynmi pod ktorými si on predstavuje zlých veľkých obrov. Darmo ho sluha upozorňuje, že sa zraní.
Aká postava je Don
Quichote? Je to smutno smiešna postava. Je to typický humanistický a renesančný hrdina, ktorý bojuje proti zlu.
Ako rytier chce Don
obraňovať svoju princeznú Dulcinelu, ktorá je v skutočnosti len ťarbavá sedliačka. Don Quichote sa vracia domov, kde ochorie a pred smrťou
sa zrieka svojho poblúznenia.
Humor a satiru využíva autor na kritiku feudálneho sveta a zároveň vyzdvihuje ideály humanizmu. Takých
ako on je v našej spoločnosti treba, zdôrazňoval autor diela.
Wiliam Shakespeare Komédie: Skrotenie zlej ženy,
Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej
Klasicizmus
Jean Baptista Poquentin – Moliere
Komédia Lakomec –
hlavný hrdina Harpagon je príslovečný lakomec
Od prvého objavenia sa na scéne, keď od svojho sluhu dôrazne vyžaduje bdelosť
na svojím majetkom, až po poslednú, keď odmieta zaplatiť policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho pokladu sa prejavuje len ako
lakomec.
Dej sa odohráva v Pariží. Dodržiava jednotu času, miesta a deja.
Jozef Ignác Bajza - napísal 1. slovenský
román René mládenca príhody a skúsenosti. Tento román Bajza napísal západoslovenským nárečím. Pravopis si vytvoril sám. V tomto románe
je René synom Benátskeho kupca. Vydáva sa na dobrodružné cesty, pretože hľadá unesenú sestru Fatimu. Putuje po krajinách (Turecko, Egypt,
Taliansko), kde zažíva dobrodružné príbehy. Cez Viedeň sa dostáva na Slovensko a všíma si život ľudí na dedinách. Kritizuje chyby
všetkých spoločenských vrstiev (zemepánov, poddaných a cirkevnú vrchnosť). Kvôli tomu bol tento román nakoniec zakázaný. V diele
Slovenské dvojnásobné epigrammata kritizuje ľudské slabosti ale aj samotných Bernolákovcov.
Ján
Chalúpka – napísal významnú hru Kocúrkovo, alebo len aby sme v hanbe nezostali. Kocúrkovo je malé mesto v ktorom
žijú: pán z Chudobíc – pôvodom zeman; školský inšpektor – človek, ktorý sa nerád hlási k svojmu slovenskému pôvodu, často
používa latinské a maďarské výrazy i keď niekedy skomolené. Inšpektor chce aby učiteľ Sloboda učil deti po maďarsky. V kocúrkove
žije aj čižmársky majster Tesnošil Jánoš. Jeho žena Tesnošilka má záujem aby si učiteľ Sloboda zobral za ženu ich dcéru. Učiteľ
Sloboda (uvedomelý Slovák) odmieta učiť deti po maďarsky a vezme si za ženu dievča do ktorého sa zaľúbi. Je symbolom nastupujúcej
generácie Štúrovcov a odmieta žiť malomestským spôsobom života.
Napísal aj román Bendeguz, v ktorom zosmiešňuje
maďarský šovinizmus (prevyšovanie národa).
Juraj Fándly Je autorom knihy Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom
– v ktorej kritizuje žobravé rády, ktoré zneužívajú poverčivosť ľudí. Kritizuje, že mnísi upustili od telesnej práce,
poukazuje na bohatstvo kláštorov a že mnísi sú príťažou spoločnosti. Jeho stanovisko vyvolalo veľké pobúrenie v cirkevných kruhoch
a mal zakázané ďalej literárne tvoriť.
Preromantizmus a romantizmus
George Gordon Byron – epos Don Juan, orientálna romantika je prepletená dobrodružstvami
a ľúbostnými aférami hlavnej postavy v Grécku, Turecku i Rusku. Stretneme sa tu s nenúteným vtipom, ale i s ostrým výsmechom anglickej
spoločnosti, vyšších spoločenských vrstiev.
Ján Kalinčiak Reštaurácia – autor tu vykreslil život zemanov,
ich spory a charakter Dej sa odvíja pred voľbami župných úradníkov a je tu zobrazený boj dvoch rozvetvených rodín o miesto vicišpána.
Námetom je obraz získavania voličov pred voľbami župných úradníkov a boj o moc medzi rodinami Potockých a Bešeňovských. Sú tu príbehy
príprav na voľby a boj o zemianske hlasy medzi 2 kandidátmi na úrad vicišpána, Adamom Bešeňovským a Jánom Potockým. Dôležitú úlohu
zohrávali peniaze, obaja si hlasy získavali hostinami, pijatikou a podplácaním. Obe strany majú prívržencov i odporcov. Adam Bešeňovský si
je istý a prisľúbi svoju dcéru Aničku chudobnému zemanovi Števkovi Levickému, ak ho zvolia za vicišpána. Števkovi pomôže jeho strýko
Ondrej Levický a podarí sa mu získať Matiáša Bešeňovského na stranu Potockých. Matiáš však svoj sľub nedodrží a prejde do radov Adama
Bešeňovského. Za porušenie prísahy ho musia potrestať. Prívrženci Potockého ho chytia a postavia pred súd. Od strachu prisľúbi prejsť na
stranu Potockých. Pomocou intríg Potocký dosiahne víťazstvo a Števko sa stane druhým vicišpánom. Boj o zemianske hlasy sa napokon končí
kompromisom, svadbou Števka Levického s Aničkou Bešeňovskou. V povesti niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to po čom túžili.
V diele je veľa prirovnaní, prísloví a porekadiel.
Jozef Miloslav Hurban Satirická novela – Od Silvestra do Troch
kráľov – hlavný hrdina starý mládenec Šuplata hľadá bohatú nevestu, no nakoniec si zobereie svoju slúžku Ilonu, keď sa dozvie,
že vyhrala v lotérii. Ilona medzitým žreb predala advokátovi Bročkovi, ktorý ho venoval priateľovi ako svadobný dar. Príbeh sa odohráva v
mestečku Bruchoslavice, kde prekvitá kleberárstvo, honba za majetkom a pýcha. Novela kritizuje mešianstvo a protivníkov slovenskej idey.
Porevolučné a matičné roky
Ján Palárik Veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri
obžinkoch – Grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša si vymenia svoje úlohy a postavenie, pretože očakávajú
návštevu. Grófka chce spoznať svojho nastávajúceho baróna Kostrovického ktorý prichádza so svojím priateľom inžinierom Rohoňom. Ten si s
ním vymenil totožnosť. Miluša kritizuje baróna Kostrovického, že sa hanbí za svoj slovenský pôvod a že nerozpráva slovensky. Dej má
romantické prvky, dochádza k situačnej komike, páry sa navzájom spoznávajú a až pri obžinkoch vyjde najavo, kto je kto. V závere sa
nádejné manželské páry nájdu a všetko sa končí šťastne. Autor sa vysmieva odnárodneniu, využíva hovorový jazyk, aforizmy, príslovia
a porekadlá.
Veselohry – Inkognito – je vytvorená na zámene postáv a nadväzuje na hru Jána Chalúpku Kocúrkovo
Drotár – autor oslavuje slovenský ľud a kritizuje odnárodnené meštianstvo
Jonáš
Záborský
Veselohra Najdúch – rozpráva tu dej okolo nemanželského dieťaťa statkára Gejzu a sedliackej
dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Maňuša donútená biedou prinesie dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali. Zvodca Gejza ju dá zatvoriť, aby
mlčala. Tamojší ľud sa postaví na jej stranu a chce sa pánom pomstiť. Celé panstvo od pohromy zachráni farár. Dieťa – najdúch nakoniec
zostane Gejzovi. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva
Próza Dva dni v Chujave – delí sa na 2. časti:
Deň škaredý – autor stvárňuje život - prítomnosť a bezcieľnosť živoriaceho zanedbaného ľudu v obci Chujava. Opisuje
aj pohromy, ktoré za jediný deň padli na obec.
Druhá časť Deň pekný – do zanedbanej Chujavy príde farár Rastic,
ktorý s ďalšími slovenskými intelektuálmi urobili pre obyvateľov Chujavy veľa kvôli lepším životným podmiekam (postavili školu ...).
Realizmus
Humoristický román Charles Dickens – Pamäti klubu Pickwikovcov –
pán Pickwick a jeho traja priatelia putujú po anglickom vidieku a spoznávajú život ľudí. Pán Pickwick je typom dobráka, čudáka,
ktorý chce naprávať krivdy, za čo sa často dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Pána
Pickwicka vydiera advokátska firma za údajne nesplnený sľub manželstva domácej panej, no radšej sa dá zatvoriť do väzenia, ako by sa nechal
vydierať.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ Komédia Revízor – dej sa odohráva v hostinci, kde sa
ubytuje človek – Chlestakov, o ktorom si všetci myslia, že je revízor. Dobčinský a Bobčinský sa k nemu správajú ako ku revízorovi.
Chlestakov túto úlohu prijíma. Presťahuje sa do domu starostu, a zaľúbi sa do jeho dcéry. Ťažisko hry spočíva v postavách, sú obmedzené,
ľahkoverné, hlúpe, a intrigánske. Chlestakov prekračuje rámec hlúposti. Má rozumové schopnosti, ktorými dokáže ťažiť z iných ľudí.
Autor tu odkryl stále sa prehlbujúcu skorumpovanosť cárskej byrokracie, kritizuje mestkých predstaviteľov, ich úplatkárstvo hrabivosť a
strach pred odhalením.
Martin Kukučín Keď báčik z Chochoľova umrie – autor zachytil úpadok zemianstva a jeho
neschopnosť zasahovať do osudov národa
Hlavný hrdina je Aduš Domanický. Nemá nijaký majetok, chváli sa zemanom a svoju záchranu vidí
v smrti báčika z Chochoľova. Ondrej Tráva predáva obilie a sníva sa mu, že ľudia sa menia na ovce, on ich strihá a predáva. Ondrej uveril
Adušovi, že je bohatý zeman a dal mu obilie s tým, že mu potom zaplatí. Po čase Ondrej nemá peniaze ani obilie a vyberie sa za Adušom do
Domaníc. Ondrej vidí, že Aduš žije v chudobnom dobe, cíti sa byť oklamaný a žiada, aby mu zaplatil v podobe stromov – jaseňov, ktoré má
v záhrade. Aduš sa zmení a prosí ho, aby počkal, že sa iným spôsobom vyrovnajú, že mu zaplatí. Nemôže mu dať stromy, lebo pod nimi sú
pochovaní jeho predkovia a tam má tiež už svoje miesto aj báčik z Chochoľova. Záver je harmonický, úsptupčivý.
Rysavá
jalovica – hlavné postavy: Adam Krt a jeho kmotor Adam Trnka
Autor opisuje trampoty Adama Krta spojené s kúpou i stratou
jalovičky.
Adam Krt, ktorého žena vystrojila na jarmok, podarilo sa mj predať krpce a od kmotra kúpil jalovicu. Ako bolo zvykom, kmotrovci
išli zapiť oldomáš. Krt priviazal jalovicu pred krčmou. Trnkova žena išla okolo nevediac, že bol uzavretý obchod, zobrala jalovicu domov.
Keď vyšli z krčmy, nevedeli ju nájsť. Krt nemal ani peniaze, ani jalovicu. Krt išiel so strachom domov, videl duchov na cintoríne, lavičku,
ktorá uteká, ale najviac sa bál svojej ženy Evy, ktorá ho vyhnala. Eva Krtová sa neskôr dozvedela k akému omylu došlo a plakala za mužom.
Krt išiel zarobiť peniaze na pílu, prišiel domov a zaprisahal sa, že už nikdy na pijatiku nesiahne.
Jozef Gregor – Tajovský
Veselohra Ženský zákon – nastoľuje aktuálne problémy, medziľudské vzťahy, kritizuje charakterové nedostatky dedinského
človeka, hoci riešenie konfliktu je harmonické. Autor kritizuje klebety, ohováranie, ktoré môže spôsobiť veľa zla. Kritizuje aj túžbu
dedinského človeka spoločensky postúpiť.
Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami
Jaroslav
Hašek Román Osudy dobrého vojaka Švejka – autor v tomto románe kritizuje a odsudzuje vojnu
Hlavný hrdina,
heroikomická postava Švejk (hrdinsko-humoroická). Švejk sa javí ako jednoduchý prostomyseľný typ človeka, ktorý obchoduje so psami. Sedí
doma a dozvie sa, že bol zavraždený panovník, napriek tomu, že je chorý presviedča domácu pani, aby mu zohnala cukrárenský vozík
a odviedla ho na odvod, pretože chce bojovať za cisára pána, až do roztrháni tela. Na ďalší deň vyšiel v pražských novinách článok
o tom, aké vlastenectvo preukázal Švejk, keď sa napriek zdravotným problémom rozhodol bojovať za Rakúsko- Uhorsko. Autor v tomto diele
využíva humor, iróniu a satiru.
Ivan Stodola Komédia Náš pán minister – kde s humorom
zobrazil pokrytecký život malomeštiakov a ich snahu preniknúť do vyšších kruhov.
Divadelná hra Čaj u pána senátora –
opisuje kritiku karierizmu, bezohľadnosť a obmedzenosť meštiackych vrstiev, ktorí sa snažili v období po vzniku ČR preniknúť do
vládnucich politických vrstiev.
Hra Jožko Púčik a jeho kariéra – označil ju ako „satiru na falošne chápaný
humanizmus“. Hrdina je tragikomickou postavou doby, v ktorej žil. Jožko Púčik je svedomitý úradník v dobročinnom spolku Humanitas Obvinili
ho však z krádeže peňazí, ktoré v skutočnosti ukradol správca spolku Rohatý. Pokiaľ Jožko Púčik berie na seba obvinenie, správajú sa
k nemu ako k hrdinovi. Zrazu majú o neho záujem až dva humanitné spolky, podporujú ho v skutočnosti preto, aby vykázali činnosť. Keď
vyjde najavo, že Jožko nevinný, prestanú mať o neho záujem.
Osnova komédie Keď jubilant plače je jednoduchá.
V malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka. Ľudia viac veria zázračným mastičkám, a tak lekárovi ubúdajú pacienti.
Nakoniec uzavrie lekár s mastičkárkou dohodu a ľudia sa k nemu začnú hrnúť. Nikto nechce veriť, že jeho liečebné metódy sú
podfukom.
Komédia Mravce a svrčkovia – vysmial sa jednotlivcom, ktorí sa bezprávne obohacovali
Július
Barč – Ivan Satirická hra Mastný hrniec – dej sa odohráva v Ťuťotíne, modernom slovenskom Kocúrkove. Komika sa zakladá
na zámene osôb. V rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor Babík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú, chcú
ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, mešťania sa od neho odvrátia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta