Staroslovienska literatúra
Staroslovienska literatúra
Slovania prišli na územie pod Tatrami v šiestom storočí, ale začiatky literatúry
súvisia až s príchodom kresťanstva na Veľkú Moravu v 9. Storočí.
Literatúra sa delí na dva obdobia : 1. Latinská –
kresťanstvo hĺásali franský kňazi, ľud tomuto jazyku nerozumel preto sa šíril pomaly 2. Šírenie kresťanstva z východu
Konštantínom a Metodom, ktorý ovládli Slovanskú reč a naši predkovia im dobre rozumeli.
Činnosť K a M
:
- V roku 863 panovník Rastislav požiadal Byzanského cisára o vierozsvädcov
- Michal III. poslal K a M – dvoch
bratov, gréckych učencov zo Solúna
- Už pred príchodom na VM zostavili z malej gréckej abecedy prvé slovanské písmo –
HLAHOLIKU!!!!
- V prvom slovanskom jazyku, ktorý sa nazýval staroslovienčina bola preložená prvá veta evanjelia sv.
Jána : Na začiatku bolo slovo, to slovo bolo v Bohu i Boh bol slovo!
- Franský kňazy sa chceli zmocniť VM a preto obvinili
K a M z bohoruhactva
- K a M sa vybrali do Ríma k pápežovi Handrichovi II. obhájiť staroslovienčinu
- Boli aj najďalej
prenasledovaný a hoci pápež M vymenoval za arcibiskupa, franský kňazi ho uväznili, znova musel obhájiť starosloviensky jazyk a až pápež
Ján VIII ho potvrdil
- K odišiel do Kláštora a prijal meno Cyril a za krátko zomrel
- Po M smrti pápež Štefan V zakázal
slovanskú Bohoslužbu, kňazi sa utiahli do Bulharska kde zostavili z veľkej gréckej abecedy ciriliku
Prekladový
literatúra
Mysal - omšová kniha
Evanjelia – nový zákon
Breviár –
modlitebná kniha pre kňazov
Žaltár – zbierka žalmov
Spevník
Zákon
súdnyj ljuden – občianský zákonník
Časť starého zákona
Pôvodná
literatúra
- Vznikla na veľkomoravskom a Bulharskom území
Proglas – napísal Konštantín.
Prvá Slovanská báseň. Veršovaný predslov k prekladu sv. evanjelia, v ktorom K oslavuje slovanský preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk.
Je napísaná obrazným štýlom a popletkavaná biblickými citátmi.
Pochvala Cyrilovi filozofovi
Pochvalne slovo na Cyrila a Metoda
Moravsko – pánonská legenda
1.
Časť – Život sv. K (autor - Kliment)
2.
Časť – Život sv. M (Gorard)
Život sv. K – Hovorí
o K detstve a jeho nadaní na učenie preto ho nazývali filozof. Vynikal vo filozofii, teológii a jazykovede. Rozoberá misijne pôsobenie na
východe pre čiernom mori, účinkovanie na VM, cesty do Ríma, predčasná smrť a pohreb. Významnou časťou legendy je boj K proti
trojjazyčníkom - kňazi, ktorí uznávali len tri jazyky (latinsky, grécky, hebrejsky). K bránil starosloviensky jazyk a hovoril, že právo
každého národa je chváliť Boha vlastnou rečou. Vyvrcholením obrany slovanského jazyka bolo povolenie sláviť bohoslužby
v staroslovienčine. V legende, okrem náboženských a jazykových problémov sa zaoberá aj spoločenskou situáciou na VM. Štýl je vznešený,
retorický, využívajú sa rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, biblické citáty a podobenstvá.
Život sv. M – Je
kratší, menej legendový. Nezaoberá sa M mladosťou, ale činnosťou na VM. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie
a vymenovaním M za arcibiskupa. Veľmi citlivá je pasáž z M pohrebu. Štýl je jednoduchý, neobsahuje zázraky a je prínosom pre formovanie
nášho národa.
Zánik VM
1. Slovanské územie sa stalo súčasťou Uhorska od 10.
Storočia
2. Slováci boli na vyššom stupni vývoja ako Maďari a preberali od našich predkov kultúrne hodnoty
a slovnú zásobu
3. V Uhorsku sa presadzuje latinská kultúra
4. Slováci začali
používať ako spisovný jazyk češtinu.. Vznikla Univerzita ISTROPOLITÁNA - Matej Korvín. V tomto období vznikla pieseň Gaudamus Igitu –
radujme sa kým sme zdraví
Latinská literatúra
- Strediskami vzdelanosti boli
cirkevné a svätské školy a kláštory. Úradným jazykom bola latinčina. V kláštoroch sa odpisovali listiny a rukopisy. Pamiatky
pozostávajú z kázní, modlitieb a piesní.
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi: Zobrazuje udalosti zo
života oboch mníchov. Svorad žil v pustovni na skalke pre Trenčíne , kde zachovával pôst a trýznil sa. Jeho žiakom bol Benedikt, zomrel
krátko po Svoradovi, keď ho bojovníci v nádeji, že má peniaze zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v Nitrianskej bazilike. Legenda
Idealizuje najmä Svoradovu osobu.
Slovenčina
- patrí do skupiny západoslovanských
jazykov (spolu s češtinou, poľštinou a lužickou srbčinou).
Nárečia
Slovenské nárečia sa navzájom
značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:
• západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
• stredoslovenské
nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
• východoslovenské nárečia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta