Štúrovci – predstavitelia, životopisy a najznámejšie diela štúrovskej generácie

Štúrovci – predstavitelia, životopisy a najznámejšie diela štúrovskej generácie

Štúrovci

Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.

Medzi najznámejších štúrovcov patria Janko Kráľ (1822 – 1878) – najrevolučnejší básnik romantizmu + jánošíkovská tematika, Samo Chalupka (1812 – 1883) – vyjadruje v básňach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ľudu a odpor k násiliu, Ján Botto (1829 – 1881) – námetmi jeho tvorby sú obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť, a nakoniec Andrej Sládkovič (1820 1872) – vyjadruje lásku k slovenskému národu, opisuje romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu.

Ľudovít Štúr (1815 – 1856)

• Narodil sa v Záji Uhrovci v rodine učiteľa.
• Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave.
• Stal sa členom a neskôr vedúcou osobnosťou Spoločnosti česko – slovanskej.
• Pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča na katedre česko – slovanskej reči a literatúry.
• Študoval na univerzite v Halle.
• Bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský.
• Bol poslancom za mesto Zvolen na uhorskom sneme v roku 1847.
• Bol pri zrode Žiadosti slovenského národa.
• Nová uhorská vláda tieto žiadosti neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač.
• Od roku 1851 žil pod policajným dozorom v Modre.
• Na následky zranenie pri poľovačke zomrel a je pochovaný v Modre.
• Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny v roku 1843 odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom zdôrazňuje, že iba ten národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
• V jazykovednom diele Náuka reči slovenskej sú poznatky z hláskoslovia, morfológii, pravopisu a skladby.

Básnické zbierky

• Dumky večerné
• Spevy a piesne

Diela

• O národných písmách a povestiach plenem slovanských
• Slovanstvo a svet budúcnosti – milne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.

Samo Chalúpka (1812 – 1883)

• Narodil sa na Hornej Lehote, jeho starší brat Jano bol dramatikom.
• Študoval na gymnáziu v Bratislavskom lýceu teológiu a filozofiu.
• Bol jedným z aktívnych zakladateľom spoločnosti ČSSR.
• V roku 1830 odišiel do Poľského povstania proti cárskemu Rusku, bol zranený a po vyliečení pôsobil v rodisku ako kňaz, kde aj zomrel.

Diela Sama Chalúpku

Branko – Veršovaná povesť. Je o Zvolenskom zbojníkovi, ktorý bojoval za právo ľudu a proti pánom.

Liptovský väzeň – Báseň. Je charakteristickým prvkom básnikova monumentalita – lokalizovanie básne v určitej oblasti okolo ktorej sa odvíja dej. Hrdinom je Jánošík, jeho uväznenie s viera v slobodu.

• Junák
• Kráľohoľská

Boj pri Jelšave – je báseň vyjadrujúca víťazstvo Slovákom nad Turkami.

Turčín poničan – Je zaujímavou drámou o živote slovenskej ženy, ktorej odvlečú syna do Turecka. Syn ako dospelý unáša ženu do otroctva a tá v ňom spoznáva svojho syna. On ju žiada, aby ostala pri ňom a pri svojich vnúčatách. Ona však odmieta, chce žiť a umrieť vo svojej vlasti. Patriotizmus tu víťazí nad bohatstvom.

Mor ho! – Historický námet epickej básne je z čias panovania rímskeho cisára Konštantína, ktorý v roku 358 vrchol do Panónie. Dej sa lokalizuje pri rieke Dunaj. Hrdí slovenský poslovia prichádzajú k pyšnému cárovi z mierovým posolstvom. Cisár ich vyhlasuje za otrokov. Hrdinskou slovanskou odvetou je útok s výkrikom MOR HO!! V boji sú porazený, ale zahanbený je cisár pri pohľade na svojich podlých vojakov. Hrdinom básne je kolektív. Slovenskí junáci, predstavujúci ľud. Charakteristickou črtou je kontrast : Pyšný cisár vs. obetaví junáci. Básňou odsúdil podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, ktorí si vie ubrániť slobodu. Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom. Využiva 13 slabičný verš.

Janko Kráľ (1822 – 1876)

• Bol najsubjektívnejším a najrevolučnejším básnikom štúrovej školy.
• Básnik, ktorý tvorivo využíval ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady, kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami.
• Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v meštianskej rodine.
• Študoval v Kežmarku, Levoči a na lýceu v Bratislave.
• V revolučných rokoch 1848 – 49 v Honte spolu s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľud proti pánom.
• Za buričstvo dostal 19 mesačný trest v Šahách a Pešti.
• Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach, ako chudobný advokát.
• Zomrel na tyfus. Nie je známy jeho portrét a hrob.
• Proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie profesora demonštroval s básňou Duma.

Básne Janka Kráľa

• Bratislavská
• Orol
• Orol vták

Krajinská pieseň – touto básňou privítal revolúciu.

Jarná pieseň – je najkrajšou básňou o slobode.

Šahy – je najobšírnejšou revolučnou báňou, v ktorej zobrazil celý tragický príbeh revolúcie, lúči sa so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.

Balady

• Povesť
• Skameneli
• Kríž a čiapka
• Zverbovaný
• Bezbožné dievky
• Pán v tŕni

Kvet – Je nárekom dievčaťa, ktoré matka vydala za bohatého starého vdovca. Dievča sa lúči s matkou a umiera od žiaľu.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – V prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nenachadzajúcej nikde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý po lúčkach blúdi s ovčičkami. Zdrobneniny ako prejavy lásky k rodnému kraju charakterizujú celý tento obraz. Dedina aj najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, ukrutného, divého. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody.

V závere prvej časti sa temné hrdinovo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. Lyricky hrdina, ktorý vystupuje zväčšia v prvej osobe, mení sa na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu. Druha časť básne je baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Uvidel zakliatu pannu vo Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Krátky záverečný epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím.

Pastierik ide dolinôčkou, prináša novinu o Janíkovej tragickej smrti. V závere balady však vzdor a titanstvo z obrazu hrdinu miznú, čo naznačujú aj zdrobneniny. Idyla tak víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom. Ideovým zámerom balady napriek jej pochmúrnosti a tragike je šľachetná obeť za blízkeho. Janko predstavuje typického romantického hrdinu. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sny hynie.

Poézia

Dráma sveta: Cyklus takmer 70 básní vyjadrujú pesimistický nadhľad na minulosť a prítomnosť. História sa javí ako boj o moc nad svetom, ako vláda diabolských síl, ktorá vedie k vojnám a zotročeniu ľudstva. Vo veršovanom dialógu (Zloboh) – minister, autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu. V básňach Remeselník, Sedliak a Ovčiar zobrazuje ťažký život ľudu.

Jánošíková tematika

Jánošíková tematika – Z pred revolučného obdobia pochádzajú aj básne s Jánošíkovou tematikou – Janko, Žobrák, Zbojníkova balada, známe ako

Výlomky z Jánošíka

Janko – Je obrazom mladého pána, zhnuseného mestom a hľadajúceho uspokojenie v nepokojnej prírode. Pri divokej jazde v snehovej víchrici mu zamrzne kočiš a on sa zamýšľa nad životom chudobného ľudu.

Žobrák – Zobrazil na pozadí prírodnej scenérie hrdinu, ktorý trestá pánsku svojvôľu a hoci ho pánska presila dokaličí, vnútorne ho nezlomí. Po rokoch preoblečený za žobráka, putuje po krajina a hlása príchod novodobého Jánošíka , ktorý: Nezastane ako ja, iba pri Varíne, ale ukáže sa celej Uhorskej krajine.

Zbojníkova balada – Vyjadruje odpor proti pánskemu svetu, ktorý básnik vkladá do úst Jánošíkovho hrdinu.

Andrej Sládkovič (1820 – 1872)

• Vlastným menom Andrej Braxatoris.
• Študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine, na univerzite v Halle.
• Pôsobil ako farár v Radvani a Hrochoti.

Diela Andreja Sládkoviča

• Sônety v rodine Dušanovej

Marína – Je ústredné lyrické dielo romantizmu. Básnická skladba o mladosti, kráse a láske.

• Časť – je lyricko – epická, je vyjadrením hlbokej lásky k Márii Pišlovej (jeho žiačka).
• Časť – je rexlexívno – symbolická, láska nádobúdza spoločenský charakter. Prelína sa láska k dievčine s láskou k vlasti. Premýšľa nad mladosťou, mladosť je stav duše, túžbou po kráse, láske, naplnení života.

Detvan

Detvan – Je lyricko – epická skladba s 10 veršovými strofami. Skladbu tvorí 5 spevov:

• Martin – Oslava detvianskej prírody. Martin Hudsovie zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca.
• Družina – Martin je na salaši pri vatre v kruhu valachov, hrajú na fujare, gajdách, spievajú a tancujú. Dozvie sa, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Vracajú sa zo saláša, vyslobodí Elenu z rúk zbojníkov. Jedného zbojníka zabije.
• Slatinský jarmok – Martin na jarmoku stretne kráľa Matiáša s družinou a ospravedlňuje sa za zabitie sokola. Kráľ ho odmení kantárom a koňom.
• Vohľady – Elena je ideálom Slovenky. Preoblečený kráľ ju zvádza, ona ho odmieta lebo ľúbi Martina, kráľ jej daruje prsteň.
• Lapačka – Martin vstupuje do čierneho pluku kráľa Matiáša pod podmienkou, že si môže ponechať kroj, fujaru, valašku a Elenu. Martin je charakterný, spravodlivý, čestný bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Elena je prekrásna slovenská deva, milá charakterná, verná a priama.

Nehaňte ľud môj – prejav vlastenectva.

Ján Botto (1829 – 1881)

• Študoval na lýceu v Levoči a vyštudoval v Pešti zememeračstvo.
• Pôsobil ako zememerač v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.

Básne

• Orol
• K Mladosti
• Báj na Dunaji

Balady

Žltá ľalia – Vypovedá o manželskej vernosti. Eva sa po manželovej smrti vydá a Adam si ju berie do hrobu.

Ctibor – Je balada o potrestaní pána z Beckova, ktorý znesvätil Nedeľu poľovačkou.

Margita a Besná – Vykresľuje udalosť v Strečnianskej doline, macocha sotí nevlastnú dcéru zo skaly, o rok sa pomätie a zo zúfalstva skočí tiež zo skaly.

Smrť Jánošíková

Smrť Jánošíková – Je to lyricko – epická básnická skladba a zobrazuje 3 záverečné fázy Jánošíkovho života – Zlapanie, Väznenie, Smrť.

Tvorí ju úvod a 9 spevov:

• Spev – Je oslavou života hôrnych chlapcov, no i náznakom blížiacej sa Jánošíkovej smrti.
• Je obrazom jeho zlapania.
• Sa Jánošík lúči so svojou milou.
• Snivá Jánošík vo väzení krásny sen o mladosti.
• Sa zamýšľa nad svojim osudom, túži po slobode.
• Vedú ho ku šibenici.
• Lúči sa s rodným krajom, popravia ho.
• Je obrazom Slovenska, ktoré je zakliate.
• Zjavenie – je alegorický, vyjadruje mystickú skladbu Jánošíka s Kráľovnou víl. Jánošík je nesmrteľný.