Štúrovci

Štúrovci
 
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu 
v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.
Medzi najznámejších štúrovcov patria Janko Kráľ (1822 – 1878) – najrevolučnejší básnik romantizmu +jánošíkovská tematika, Samo Chalupka (1812 – 1883) – vyjadruje v básňach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ľudu a odpor k násiliu, Ján Botto 
(1829 – 1881) – námetmi jeho tvorby sú obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť, a nakoniec Andrej Sládkovič (1820 1872) – vyjadruje lásku k slovenskému národu, opisuje romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu.
 
LUDOVÍT ŠTÚR (1815 - 1856)
-  Narodil sa v Záji Uhrovci v rodine učiteľa.
-  Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave
-  Stal sa členom a neskôr vedúcou osobnosťou Spoločnosti česko – slovanskej.
-  Pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča na katedre česko – slovanskej reči a literatúry.
-  Študoval na univerzite v Halle
-  Bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský.
-  Bol poslancom za mesto Zvolen na uhorskom sneme v roku 1847.
-  Bol pri zrode Žiadosti slovenského národa.
-  Nová uhorská vláda tieto žiadosti neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač.
-  Od roku 1851 žil pod policajným dozorom v Modre.
-  Na následky zranenie pri poľovačke zomrel a je pochovaný v Modre.
-  Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny v roku 1843 odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom zdôrazňuje, že iba ten národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
-  V jazykovednom diele Náuka reči slovenskej sú poznatky z hláskoslovia, morfológii, pravopisu a skladby
Básnické zbierky:
Dumky večerné
Spevy a piesne
Diela:
O národných písmách a povestiach plenem slovanských
Slovanstvo a svet budúcnosti – milne sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko.
 
SAMO CHALÚPKA (1812 - 1883)
-  Narodil sa na Hornej Lehote, jeho starší brat Jano bol dramatikom.
-  Študoval na gymnáziu v Bratislavskom lýceu teológiu a filozofiu.
-  Bol jedným z aktívnych zakladateľom spoločnosti ČSSR.
-  V roku 1830 odišiel do Poľského povstania proti cárskemu Rusku, bol zranený a po vyliečení pôsobil v rodisku ako kňaz, kde aj zomrel.
Branko – Veršovaná povesť. Je o Zvolenskom zbojníkovi, ktorý bojoval za právo ľudu a proti pánom.
Liptovský väzeň – Báseň. Je charakteristickým prvkom básnikova monumentalita – lokalizovanie básne v určitej oblasti okolo ktorej sa odvíja dej. Hrdinom je Jánošík, jeho uväznenie s viera v slobodu.
Junák
Kráľohoľská
Boj pri Jelšave – je báseň vyjadrujúca víťazstvo Slovákom nad Turkami.
Turčín poničan  - Je zaujímavou drámou o živote slovenskej ženy, ktorej odvlečú syna do Turecka. Syn ako dospelý unáša ženu do otroctva a tá v ňom spoznáva svojho syna. On ju žiada, aby ostala pri ňom a pri svojich vnúčatách. Ona však odmieta, chce žiť a umrieť vo svojej vlasti. Patriotizmus tu víťazí nad bohatstvom.
Mor ho! – Historický námet epickej básne je z čias panovania rímskeho cisára Konštantína, ktorý v roku 358 vrchol do Panónie. Dej sa lokalizuje pri rieke Dunaj. Hrdí slovenský poslovia prichádzajú k pyšnému cárovi z mierovým posolstvom. Cisár ich vyhlasuje za otrokov. Hrdinskou slovanskou odvetou je útok s výkrikom MOR HO!! V boji sú porazený, ale zahanbený je cisár pri pohľade na svojich podlých vojakov. Hrdinom básne je kolektív. Slovenskí junáci, predstavujúci ľud. Charakteristickou črtou je kontrast : Pyšný cisár vs. obetaví junáci. Básňou odsúdil podmanenie malých národov a veril v silu ľudu, ktorí si vie ubrániť slobodu. Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom. Využiva 13 slabičný verš.
 
JANKO KRÁĽ (1822 - 1876)
-  Bol najsubjektívnejším a najrevolučnejším básnikom štúrovej školy
-  Básnik, ktorý tvorivo využíval ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady, kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami.
-  Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v meštianskej rodine
-  Študoval v Kežmarku, Levoči a na lýceu v Bratislave
-  V revolučných rokoch 1848 – 49 v Honte spolu s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľud proti pánom.
-  Za buričstvo dostal 19 mesačný trest v Šahách a Pešti.
-  Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach, ako chudobný advokát
-  Zomrel na tyfus. Nie je známy jeho portrét a hrob.
-  Proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie profesora demonštroval s básňou Duma Bratislavská
Orol
Orol vták
Krajinská pieseň – touto básňou privítal revolúciu
Jarná pieseň – je najkrajšou básňou o slobode
Šahy – je najobšírnejšou revolučnou báňou, v ktorej zobrazil celý tragický príbeh revolúcie, lúči sa so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.
Balady:
Povesť
Skameneli
Kríž a čiapka
Zverbovaný
Bezbožné dievky
Pán v tŕni

Kvet – Je nárekom dievčaťa, ktoré matka vydala za bohatého starého vdovca. Dievča sa lúči s matkou a umiera od žiaľu.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – V prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nenachadzajúcej nikde pokoj. S hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý po lúčkach blúdi s ovčičkami. Zdrobneniny ako prejavy lásky k rodnému kraju charakterizujú celý tento obraz. Dedina aj najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, ukrutného, divého. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody. V závere prvej časti sa temné hrdinovo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. Lyricky hrdina, ktorý vystupuje zväčšia v prvej osobe, mení sa na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu. Druha časť básne je baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Uvidel zakliatu pannu vo Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Krátky záverečný epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím. Pastierik ide dolinôčkou, prináša novinu o Janíkovej tragickej smrti. V závere balady však vzdor a titanstvo z obrazu hrdinu miznú, čo naznačujú aj zdrobneniny. Idyla tak víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom. Ideovým zámerom balady napriek jej pochmúrnosti a tragike je šľachetná obeť za blízkeho. Janko predstavuje typického romantického hrdinu. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sny hynie.
Poézia:
Dráma sveta: Cyklus takmer 70 básní vyjadrujú pesimistický nadhľad na minulosť a prítomnosť. História sa javí ako boj o moc nad svetom, ako vláda diabolských síl, ktorá vedie k vojnám a zotročeniu ľudstva. Vo veršovanom dialógu (Zloboh) – minister, autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu. V básňach Remeselník, Sedliak a Ovčiar zobrazuje ťažký život ľudu.
Jánošíková tematika – Z pred revolučného obdobia pochádzajú aj básne s Jánošíkovou tematikou – Janko, Žobrák, Zbojníkova balada, známe ako Výlomky z Jánošíka
Janko – Je obrazom mladého pána, zhnuseného mestom a hľadajúceho uspokojenie v nepokojnej prírode. Pri divokej jazde v snehovej víchrici mu zamrzne kočiš a on sa zamýšľa nad životom chudobného ľudu.
Žobrák -  Zobrazil na pozadí prírodnej scenérie hrdinu, ktorý trestá pánsku svojvôľu a hoci ho pánska presila dokaličí, vnútorne ho nezlomí. Po rokoch preoblečený za žobráka, putuje po krajina a hlása príchod novodobého Jánošíka , ktorý: Nezastane ako ja, iba pri Varíne, ale ukáže sa celej Uhorskej krajine.
Zbojníkova balada – Vyjadruje odpor proti pánskemu svetu, ktorý básnik vkladá do úst Jánošíkovho hrdinu.
 
ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820 - 1872)
-  Vlastným menom Andrej Braxatoris
-  Študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine, na univerzite v Halle
-  Pôsobil ako farár v Radvani a Hrochoti
Sônety v rodine Dušanovej
Marína – Je ústredné lyrické dielo romantizmu. Básnická skladba o mladosti, kráse a láske.

- Časť – je lyricko – epická, je vyjadrením hlbokej lásky k Márii Pišlovej (jeho žiačka)
- Časť – je rexlexívno – symbolická, láska nádobúdza spoločenský charakter. Prelína sa láska k dievčine s láskou k vlasti. Premýšľa  nad mladosťou, mladosť je stav duše, túžbou po kráse, láske, naplnení života.

Detvan – Je lyricko – epická skladba s 10 veršovými strofami. Skladbu tvorí 5 spevov:

- Martin -  Oslava detvianskej prírody. Martin Hudsovie zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca.
- Družina – Martin je na salaši pri vatre v kruhu valachov, hrajú na fujare, gajdách, spievajú a tancujú. Dozvie sa, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Vracajú sa zo saláša, vyslobodí Elenu z rúk zbojníkov. Jedného zbojníka zabije.
- Slatinský jarmok – Martin na jarmoku stretne kráľa Matiáša s družinou a ospravedlňuje sa za zabitie sokola. Kráľ ho odmení kantárom a koňom.
- Vohľady – Elena je ideálom Slovenky. Preoblečený kráľ ju zvádza, ona ho odmieta lebo ľúbi Martina, kráľ jej daruje prsteň.
- Lapačka – Martin vstupuje do čierneho pluku kráľa Matiáša pod podmienkou, že si môže ponechať kroj, fujaru, valašku a Elenu. Martin je charakterný, spravodlivý, čestný bojovník proti zlu a zástanca utláčaných. Elena je prekrásna slovenská deva, milá charakterná, verná a priama.

Nehaňte ľud môj – prejav vlastenectva.
 
JÁN BOTTO (1829 - 1881)
-  Študoval na lýceu v Levoči a vyštudoval v Pešti zememeračstvo
-  Pôsobil ako zememerač v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici
Básne:
Orol
K Mladosti
Báj na Dunaji
 
Balady:
Žltá ľalia – Vypovedá o manželskej vernosti. Eva sa po manželovej smrti vydá a Adam si ju berie do hrobu.
Ctibor – Je balada o potrestaní pána z Beckova, ktorý znesvätil Nedeľu poľovačkou.
Margita a Besná – Vykresľuje udalosť v Strečnianskej doline, macocha sotí nevlastnú dcéru zo skaly, o rok sa pomätie a zo zúfalstva skočí tiež zo skaly.
Smrť Jánošíková – Je to lyricko – epická básnická skladba a zobrazuje 3 záverečné fázy Jánošíkovho života – Zlapanie, Väznenie, Smrť
Tvorí ju úvod a 9 spevov:

- Spev – Je oslavou života hôrnych chlapcov, no i náznakom blížiacej sa Jánošíkovej smrti.
- Je obrazom jeho zlapania
- Sa Jánošík lúči so svojou milou
- Snivá Jánošík vo väzení krásny sen o mladosti
- Sa zamýšľa nad svojim osudom, túži po slobode
- Vedú ho ku šibenici
- Lúči sa s rodným krajom, popravia ho
- Je obrazom Slovenska, ktoré je zakliate
- Zjavenie – je alegorický, vyjadruje mystickú skladbu Jánošíka s Kráľovnou víl. Jánošík je nesmrteľný