Zóny pre každého študenta

Obraz ženy v slovenskej a svetovej literatúre

Metamorfózy citu lásky vo vybraných literárnych dielach.
 
V literatúre sa od jej vzniku objavuje láska a s ňou súvisiaca radosť, ale aj smútok, pocity, nálady a myšlienky.
Antika – absolútna voľnosť, sloboda, ľudia robia to, čo ich teší
Grécki básnici – ospevovali lásku a priateľstvo
Rímska literatúra – ľúbostná lyrika
Humanizmus a renesancia – láska ako hlboký ľudský cit (návrat k antike)
 
Dante Alighieri Dielo Božská komédia – obsahuje 100 spevov a má 3 časti: Peklo, Očistec a Raj. Peklom a Očistcom básnika sprevádza  rímsky básnik Vergilius, ktorého mu poslala jeho milá Beatrice. Tá ho sprevádza rajom, je symbolom lásky. Po prvýkrát je tu oslava ženy.
 
Klasicizmus – hrdinovia svoje vášne kontrolujú vôľou a rozumom  
Pierre Corneille
- dráma Cid – Chiména a Cid sa majú radi. Jej otec poráža jeho otca v boji a Cid má povinnosť chrániť otcovu rodovú česť a preto vyzve jej otca na súboj a zabije ho. Ona má povinnosť stíhať otcovho vraha ale bráni jej v tom láska. Konflikt: rozum a povinnosť / cit a láska. Chiména žiada od kráľa trest. Hovorí, že ho ľúbi, ale aj tak to musí urobiť aby bola hodná jeho lásky. Cid k nej prichádza a ponúka jej hlavu a meč. Ona je týmto návrhom pobúrená, nechce byť jeho vrahom. On jej sľúbi, že nebude unikať pred trestom, ktorým je to, že ho kráľ poslal do boja. Cid vyhráva vojnu  a za zásluhy mu kráľ daruje život.

Ján Kollár
Počas štúdia sa zaľúbil do Frederiky Schmiedtovej, s ktorou sa oženil. Mala veľký význam pre jeho básnickú tvorbu. Spomína na ňu  v skladbe Slávy dcéra v prvej a druhej časti, kde vystupuje ako Mína.
1. časť: Sála – spomína tu na mínu a sľubuje jej vernosť. Je to oslava prvého vyznania  lásky a tiež Mininej krásy. Na druhej strane miluje aj vlasť. Preto srdce delí na dve polovice a každú z nich venuje Mine a vlasti. 2. časť: Labe, Rín, Vltava – opäť píše o láske. Vyznania sa však menia na spomienku na lásku, ktoré sú pre neho najväčším šťastím ale aj najväčšou trýzňou. Slávy dcéra je svedectvom o umeleckom spojení hlbokých zážitkov z osobne prežitých citov k žene a k národu.
   
Romantizmus
– približuje vášnivú lásku (kontrasty, tragizmus)   Victor Hügo
- román Chrám matky Božej v Paríži – odohráva sa  v Paríži. Hlavnú postavu tvorí hrbáč Quasimodo, ktorý je odpudzujúci, škaredý, no schopný veľmi pekných ľudských činov. Váži si to, že mu Esmeralda pomohla v situácii, keď sa všetci z neho vysmievali a nepodali mu ani pohár vody. Medzi ďalšiu postavu patrí tanečnica Esmeralda, ktorá je prekrásna cigánka. Je dcérou Guduly, ktorá nenávidí cigánov pretože jej uniesli dcéru Esmeraldu. Obe ženy sa stretávajú až vo chvíli, keď jej Esmeralda už nemôže pomôcť. Kňaz Frollo zahorí vášňou k Esmeralde, zabije jej milého (kapitána lukostrelcov). Chce sa násilím zmocniť Esmeraldy a napokon ju aj unesie. Quasimodo chce Esmeralde pomôcť a zhodí svojho pána (kňaza) z veže chrámu. O niekoľko rokov nájdu za mestom dve kostry, kde jedna objíma druhú. Je to vlastne Esmeralda a Quasimodo, ktorý jej svoju lásku prejavil aj po smrti. Román sa vyznačuje harmóniou kontrastov.
   
Andrej Sládkovič
Jeho tvorba je oslavou krásy, pravdy, spravodlivosti a slobody. Hlboké literárne podnety vyvolávajú v ňom vlastné zážitky najmä láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydáva za iného.
- básnická skladba Marína – zobrazil tu cit k Márii Pištovej ako aj vzťah k národu. Má dve časti. Prvá časť je rozvojom citu k Maríne od počiatkov až po rozlúčku, je to lyricko-epická časť. Lásku opisuje ako najkrajší ľudský cit a vyznáva sa, že Marína z neho urobila básnika. Láska k nej ho povznáša nad všetky  problémy. Sprítomňuje si ju a ďakuje jej za cit, ktorý vďaka nej spoznal. Druhá časť je lyricko-úvahová, autor sa dozvedá o strate Maríny a zobrazuje ju ako vílu, ktorá ho láka a on si uvedomuje, že nemôže ďalej zotrvávať v klamnej láske. V závere sa s Marínou lúči a triezvo reaguje na to, že tento cit končí. Spája lásku k nej s láskou k vlasti a porovnáva vzťahy. Zistí, že oba city sú rovnaké a preto ľúbi obidve. Lásku chápe ako trvalý cit, lebo keď všetka povrchová krása pominie, cit a láska ostáva ďalej. 
 
Realizmus – snaha objektívne zobraziť život človeka s problémami, medziľudskými vzťahmi v spoločenskom prostredí
  Lev Nikolajevič Tolstoj Román Anna Kareninová – hlavná hrdinka odmieta buržoáznu morálku, dáva prednosť úprimným citom, jej život končí tragicky, samovraždou, keď sa sklame v láske. Román je psychologickou sondou do ženskej duše.
  Terézia Vansová Prvý dievčenský román Sirota Podhradských – hlavnou postavou je meštianske dievča Viola Podhradská, krásna a šľachetná, ktorej zomrie matka, otec vyjde na mizinu a obvinia ho z podpaľačstva a ubijú na smrť. Viola žije u uja, kde zažíva odstrkovanie a málo porozumenia. Nakoniec sa zaľúbi do najstaršieho ujovho syna a neočakávane sa jej podarí očistiť pamiatku otca, všetko sa končí dobre.  .
 
Jozef Gregor – Tajovský
-
poviedka Mamka Pôstková – nemôže splatiť dlh, chce pomáhať deťom aj manželovi. Dlhu sa zbavila tak, že predala perinu, napokon zomrie od zimy. Autor ukázal na jednej strane veľmi zlé sociálne položenie postáv, na druhej strane obrovskú morálnu silu, s akou bojujú o existenciu svoju, no najmä svojich blízkych.
 
Moderna – objavujú sa tu smutné a ponuré nálady, je tu túžba po novej spoločnosti, ktorá stojí v rozpore so skutočnosťou
Janko Jesenský - básnická zbierka Verše – ľúbostné motívy, pohľad na ženu je nový. Vidí v nej rovnocenného partnera k mužovi, no na druhej strane jemnú a citlivú bytosť. Lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok.
 
Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami
Romain Rolland
- novela Peter a Lucia – rozpráva o zrodení a rozvíjaní sa lásky meštianskeho syna Petra a dcéry robotníčky Lucie. Po náhodnom stretnutí v metre vzklíči medzi obidvoma ľuďmi náklonnosť. Ťaživé problémy vojny (poplachy, Petra do pol roka čaká odvod) ustupujú pred rozvíjajúcim sa vzťahom milencov. Peter a Lucia žijú iba svojimi nežnými citmi, ktoré sú plné snov. Na Veľký piatok sa chcú vziať. Počas však náletu umierajú v troskách chrámu. Romain Rolland napísal ešte jeden román
Ich láska je typickou idylou tzn., že v tomto svete im neprajú okolnosti, nemajú šancu na úspech.
 
Ján Smrek
- básnická skladba Básnik a žena -  básnikova oslava ženy. Je to lyrický príbeh rozvrhnutý do 4 ročných období, z ktorých každé symbolizuje jeden stupeň ľudského života. Využíva tu dialóg medzi mužom a ženou a láska je tu stály motív.
 
Július Barč – Ivan
- dráma Matka – hlavným motívom je materinská láska k synom. Po návrate mladšieho syna z Ameriky sa začínajú v rodine konflikty o majetok. Spor vyrieši smrť matky, po ktorej sa synovia uzmieria.
 
Literatúra po r. 1945
Ján Otčenášek Novela Rómeo, Júlie a tma – študent Pavel miluje židovské dievča Ester. Ich láska končí tragicky keď Ester zastrelia Nemci. Paralela so Shakespearovou tragédiou, kde lásku zničí nepriateľstvo rodín. Autor hovorí o súčasnej podobe nešťastnej lásky 2 mladých ľudí.  
Jack Prévert
- zbierka Slová – ústredným motívom je láska, a to láska k človeku ale aj k celému svetu. Odmieta slovo nenávisť.

Ján Kostra
- zbierka Ave Eva – zaoberá sa tu ženou a jej úlohou ako matka a milenka. Ako matka má plodiť deti, aby sa zachoval rod a ako milenku ju opisuje ako to krásne v živote. Ave Eva znamená Buď pozdravená žena čím vyjadruje oslavu ženy, ktorá je symbolom života
 
Miroslav Válek
- zbierka Dotyky - motív láska, zväčša nenaplnená. Lyrický hrdina sa usiluje o lásku, no aj pod vplyvom okolností neúspešne. Chýba tu romantika, sentimentalita a harmónia. Vzťah muž a žena je plný napätia a dramatizmu. Z osobnej roviny sa často dostáva do všeobecnej. Báseň Jablko - jablko = symbol lásky – zelené nezrelé – symbol nezrelej lásky, zaprášené symbol stereotypu. V závere je neočakávaný zvrat typický pre Válka. Forma voľný verš, princíp dramatického dialógu. Autor pracuje s epizódou – príbehom. Využíva tzv. literárny synkretizmus (splývanie lyriky a drámy).
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/610-obraz-zeny-v-slovenskej-a-svetovej-literature/