Literárna moderna

Literárna moderna
 
Svetová literatúra v období moderny
-  Termínom MODERNA označujeme umelecké smery s konca 19  a začiatku 20 storočia.
Symbolizmus
Dekadencia
Impresionalizmus
-  Tieto smery sa vzájomne podnecovali, ovplyvňovali, striedali a obohacovali o motívy, lyrické subjekty, národné tradície, z konkrétnych národných literatúr, ako aj o estetické prvky a novovznikajúce filozofické smery.

Symbolizmus
-  Je to literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzku v druhej polovici 19 storočia. Cítili sa pesimizmu, smútku a nostalgie. Utiekali sa do snov, poddávali sa subjektivizmu. V tvorbe siahali po symboloch, ako základných výrazných prostriedkoch. (Srdce – láska, holubica – mier, lev - sila)

Dekadencia

-  Dekadentná literatúra vyjadruje pocity pesimizmu, tragizmu, skepsy, bezradnosti, bezvýchodiskovosti a zúfalstva. Stvárňuje motívy smrti, noci, samoty, tmy, tieňov, rozkladu. . .  Dekadencia často splýva so symbolizmom. Niektorý symbolisti: Charles Baudelare, Paul Verlaine, Arthur Rimboud

Impresionizmus

-  Je ten smer, ktorý sa ujal vo Francúzskom výtvarnom umení a postupne sa šíril po celej Európe a prenikol do ďalších druhov umenia, do hudobného a literárneho. Impresionisti sa na rozdiel od symbolistov nezamýšľajú nad základmi a tajomstvami života, sveta a človeka.

Parnasizmus

-  Je literárna škola, ktorá pôsobila vo Francúzskej poézií pararelne so symbolizmom. Parnasisti sústredili svoju poéziu do troch zborníkov, ktoré vyšli pod jednotným názvom : Súčasný Parnas. Zaujímala ich iba forma básne.
 
CHARLES BAUDELAIRE
-  Narodil sa aj zomrel v Paríži. Na prahu dospelosti podnikol cestu obchodnou loďou do Kalkaty.
-  Odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu.
Próza:
Malý čarodej
Fanfrdolo
-  Nenašiel v próze uspokojenie.
Básnická zbierka:
Kvety zla – Splín a ideál
Parížske obrazy
  Víno
  Kvety zla
  Vzbura
  Smrť
Kvety zla sú odpoveďou na poéziu Parnasizmu a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení Baudlaira tvorbov E. A. Poa. Kvety zla sa stali aj výpoveďou o básnikovej poetickej ceste od jeho zahľadenosti do romantizmu, až po symbolizmus. Baudelaire vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo, ducha, večnosť, dôvernosť, vôľu a harmóniu. V zbierke niet legendy, historickej piesne, epizujúcich postupov, filozofických úvah ani politikum doby si tu nenašlo motívne miesto. Baudelairov vplyv na poéziu svojej doby je až nečakaný.
Báseň:
Malé básne v próze
Rukopisná poézia:
Trosky
 
JEAN ARTHUR RIMBAUD
-  Je najčítanejším autorom s prekliatych básnikov
-  Skúšal rôzne zamestnania v Indii, Egypte. . .
-  Ťažko chorý sa vrátil do Francúzska, kde mu amputovali nohu a zomrel na gangrénu. – otrava krvi
-  Jeho tvorba je plný obrazných pomenovaní, metafor, zvukov a farieb, túžby po neobyčajných zážitkoch.
-  Bol ovplyvnený bezprostrednou skúsenosťou, snom, fantáziou.
-  Jeho básne vychádzali iba v časopisoch
Pobyt v pekle (zbierka): básne v próze
Iluminácie – Básne v próze. Využíva kontrastné metafory, spontánny prejav, starostlivo prepracoval zvukovú stránku veršov. Jazyk je jednoduchý.
 
Predvojnové umelecké avantgardy
Avantgarda – pomenúva jednu z etáp moderného umenia 20 storočia. Avantgardu charakterizuje aj KOLEKTIVIZMUS a programotvorné úsilie. Začiatky avantgardy sa kladú pred vypuknutie prvej svetovej vojny.
Má dva prúdy:
1.  Prúd vychádza z KUBIZMU a smeruje cez FUTURIZMUSABSTRAKCIONIZMU.
2.  Prúd začína EXPRESIONIZMOM a pokračuje cez DADAIZMUSSUREALIZMU
Slovenský literárny historik Mikuláš Bakoš v práci Avantgarda 38 rozlišuje avantgardu predvojnovú a medzivojnovú. Všetky avantgardy začínali tým, že ohlasovali cez svoje programy, odmietali postoj ku meštianskej spoločnosti a jej hodnotám. V Nemecku vznikol EXPRESIONIZMUS (1905), v Taliansku FUTURIZMUS (1909), v Rusku KONŠTRUKTIVIZMUS (1913), vo Švajčiarsku DADAIZMUS (1916), v Čechách POETIZMUS (1923) a vo Francúzku SUREALIZMUS (1924).
Avantgárne prúdy ovplyvnili aj slovenskú literatúru. Ujali sa v tvorbe Jána Poničána, Petra Jelemnického, Laca Novomeského, Fraňa Kráľa.
Slovenský variant Surealizmu známy ako Nadrealizmus, sa prihlásil o miesto v Prvotine Rudolfa FábryhoUťaté ruky. A v literárnom zborníku Áno i nie, ktorým sa uviedla skupina slovenských nadrealistov.
 
KUBIZMUS
PABLO PICASSO

-  Prejavil sa najmä vo výtvarnom umení.
-  Vyznačuje sa geometrickým riešením zobrazovaných predmetov.
-  Ku kubizmu sa prihlásil Purizmus, ktorý odmietol dekoratívnu zložku a usiloval sa o čistú formu.
 
FUTURIZMUS
-  Prejavil sa v literárnom a výtvarnom umení
-  Odmietol zaužívané normy, konvencie a trvalé hodnoty spoločnosti, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu
R. 1909 vznikol Manifest Futurizmu, ktorého zásady vyslovil Filip Tommaso Matinetti
-  Oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu, chceli aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje a kakofónie
V Rusku sa tento smer rozvinul do Kubofuturizmu
 
KONŠTRUKTIVIZMUS
-  Kladie dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela.
 
GUILLAUME APOLLINAIRE
-  Zaujímal sa o spoločenské zvyky nevšedných národov i spoločenstiev
Alkoholy – (zbierka) – Vznikla kompozične ako reťazec rozličných dojmov, videním a citových nálad. Popri poetickosti a melancholickosti nechýba ani humor, irónia, ba ani groteska. Základnou črtou je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi, tak aby vyvolávali rozporuplné nálady. Je tu veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času a znovuzrodenie. Básnický slovník zbierky je bohatý a nechýbajú v ňom  - hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy a archaizmy.
Kaligramy
Sediaca žena
Tiréziové prsníky
Zavraždený básnik
Maliari kubisti
 
SERGEJ ALEXANDROVIČ JESENIN
-  Detstvo prežil u starých rodičov, ovplyvnili ho rozprávky a piesne z detstva.
-  Spolu s inými básnikmi vydal Manifest Imaginizmu, viedol bohemský a nevyrovnaný život.
-  Oženil sa so staršou americkou tanečnicou Izidorov, ktorá učila tancovať mladú sovietskú generáciu.
-  Odišiel s ňou do Ameriky.
-  Bol nešťastný, pil, utápal si dušu v alkohole, istý čas strávil v liečebni.
-  Po návrate sa oženil s vnučkou L. N. Toustého.
-  Boli to jeho najplodnejšie roky.
-  Svoj život ukončil samovraždou.
-  Jesenin je považovaný za básnika ruskej prírody a dediny
-  Príroda žila v jeho poézií , prostredníctvom farieb.
-  Najčastejšie používal modrú, žltú, zlatú, bielu, ružovú.
-  Farbu, ktorá získala v básnikovom obraze nekonečné množstvo významov.
Zbierky:
Spoveď chuligána
Perské motívy
Krčmová Moskva – zbierka básni z jeho chuligánskeho obdobia. Zmätený Jesenin hľadal útočisko medzi spoločenskou spodinou.
Anna Sneginová – Zachytáva básnikove návraty do rodného kraja, spojené so spomienkami na romantický vzťah k Anne.
 
DADAIZMUS

-  Z francúzskeho dada – koníček, záľuba. Slovo Nájdené v náhodnom otvorení slovníka špičkou noža.
-  Zrodil sa počas 1. Svetovej vojny v Zurichu v kabarete Voltaire z protestu proti fyzickému a duševnému zmrzačeniu ľudstva
-  Po vojne sa strediskom hnutia stal Paríž
-  V roku 1922 bol dadaizmus vystriedaný surealizmom.
 
TRISTAN TZARA
-  Písal program dadaizmu – Manifest dadaizmu
,, Ak chcete urobiť dadaistickú báseň, vezmite noviny. Prichystajte si nožnice. Vyberte si v novinách článok taký dlhý, akú chcete mať dlhú svoju báseň. Vystrihnite článok. Potom starostlivo vystrihujte slovo za slovom z toho článku a nahádžte ho do klobúka. Ľahko s ním zatraste. Vyťahujte potom ústrižky jeden za druhým a skladajte ich v tom poradí, ako ste ich vyťahovali. Starostlivo slová opíšte. Báseň sa vám bude podobať. ,,
 
SURREALIZMUS
- Je literárny a umelecký smer, ktorý je založený na snahe a bez rozumovej kontroly vyjadriť to, čo sa deje v ľudskom povedomí.
- Predstavy a sny bezprostredne zaznamenáva v podobe tzv automatického textu.
- Inšpirovali sa psychológiou Sigmunda Freuda – tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie, psychický automatizmus.
- Psychologický automatizmus – je uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom
- Odmietali logiku, chceli úplne oslobodiť ľudskú fantáziu
- Uznávali len prekliatych básnikov
- Odmietali rytmus a rým
- V roku 1924 vyšiel ich prvý manifest Manifest surrealizmu (André Breton), v ktorom umelci odmietali náboženstvo, fašizmus, koloniálny útlak.
 
POETIZMUS
-  Vznikol v Čechách v 20 rokoch 20 storočia
 
KAREL TEIGE
-  Uverejnil článok POETIZMUS, v ktorom zdôrazňoval aktívny vzťah k životu, jeho zachytenie prostredníctvom citových a fantázijných schopností umelcov.
-  Inšpirovaný bol hravosťou dadaizmu a uprednostňoval fantáziu, sen, poznávanie exotických krajín.
-  Básnici písali predovšetkým básne – pásma
-  Hlavným vyjadrovacím prostriedkom bola METAFORA
 
Slovenská literárna moderna (1900 - 1918)
Charakteristika doby
-  Rozvoj priemyslu a hospodárstva
-  Zhoršovali sa životné popdmienky slovenských roľníkov
-  Vysťahovalectvo za prácou do USA
-  Zvýšený národnostný útlak
-  Vypuknutie 1. Svetovej vojny (1914 - 1918)
 
Na prelome 19 a 20 storočia tvoria autori staršej generácie (P.O.H, S.H.V,M.K,T.V. a iný)
Autori mladšej generácie (B.S.T, J.G.T) a nastupujúce generácie vystupujúcej pod spoločným označením slovenská literárna moderna.
 
Časopisy:
Literárne listy
Cirkevné listy
Slovenské pohľady
Černokňažník
Denica
Žineva
 
Predstavitelia:
IVAN KRASKO
JANKO JESENSKÝ
VLADIMÍR ROY
IVAN GALL a iní
 
Znaky :
Sústreďujú sa na vykreslenie atmosféry básne, uprednostňujú impresionistické podfarbenie
Smútia za starým svetom, zápasia medzi životom a smrťou
Základným životným pocitom je nenaplnenie, citové zlyhanie a intelektuálna kríza
Dominuje symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus a disharmónia
Verš – stopovo organizovaný, silabotonický
Často využívali čistý daktyl alebo daktylotrochejský verš, kde sa dominovali trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike.
 
IVAN KRASKO (Ján Botto)
-  Narodil sa v Lukoviščiach v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol básnik Ján Botto.
-  Vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe, nárokoval v roku 1914 do prvej svetovej vojny.
-  Po návrate z vojny sa prihlásil do štátnych služieb
-  Žil v Bratislave, na sklonku života v Piešťanoch.
-  Pseudonym Ivan Krasko mu vymyslel S. H. Vajanský.
Nox et solitudo (noc a samota) – Zbierka obsahuje 28 básní. Jeho poézia neodráža objektívnu skutočnosť, ale opisuje básnikovu dušu. Lyrický subjekt nie je nijaký hrdina, charakterizuje ho pocit vlastnej ničotnosti. Nachádzajú sa tu básne ľúbostnej lyriky (Plachý akord, Pieseň), spomienky na matkinu životnú vyrovnanosť, clivé básne plné beznádeje. (Chladný dáždik), báseň odhaľujúca temné stránky ľudskej duše. (Poznanie), jediná láska, v ktorej vyslovil kritiku politickej pasivity v predvojnovom slovenskom živote (Jehovah)
Jehovah – je napísaná na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu. Symboly využíva na zvýšenie účinku postihnutia, pomsty, nečinných ľudí. Kritika pasivity je výzvou k aktivite. Hovorí v nej, že netreba trúchliť, ale oddať sa národu. Ak nepremôže slabosť vlastnými silami, privolaná na národ najhoršie rany.
Verše – obsahuje najznámejšie básne s nadosobnou tematikou (Otrok, Otcova vôľa, Baníci), hovoria o čine, vzdore, odboji.
 
Základné témy Kraskovej poézie
-  Vlastný básnický prejav
-  Sociálna nespravodlivosť, pomaďarčovanie, zotročovanie národa
-  Pasivita mladej generácie
-  Osobný smútok
 
JANKO JESENSKÝ
-  Je priekopníkom slovenskej literárnej moderny.
-  Narodil sa v Martine v chudobnej zemianskej rodine
-  Právo študoval v Prešove, v Kluži a Budapešti
-  Za vojny bol v Ruskom zajatí, kde vstúpil do ČS légií.
-  Bol županom a neskôr viceprezidentom krajinského úradu v Bratislave.
-  Stúpenec demokratizmu
-  Zomrel v BA
Poézia:
Verše – Hlavnú časť tvoria ľúbostné básne. Táto básnická zbierka zachytáva i náladové impresie z veľkomesta, kaviarní, parkov, prostredia plného ruchu, šumu, kde sa žije veselo a bezstarostne. V zbierke je vyjadrený i protest proti národnému útlaku Slovákov.
Zo zajatia – V nej zaujal kritický postoj k carizmu. Obsahuje sociálno-politické, národnovlastenecké básne ale i básne z ľúbostnou a intímnou tématikou.
Verše II
Po búrkach  - tu sa nachádzajú aktuálne básne spoločenského a politického života
 
Próza:
Demokrati: (román). Názov je myslený ironicky lebo tí, čo presadzovali demokraciu v živote ju nerešpektovali. Román sa skladá z dvoch častí. Dej prvej časti sa odohráva v Starom meste a dej druhej časti v Bratislave. Dr. Landík a mäsiar Tolkoš chcú založiť spolok ,, Rovnosť,,. Tolkošovi sa páči slúžka Hanka, ale hanbí sa za ňu lebo je len slúžka a on mäsiar. Myslí si, že stojí vyššie ako ona. Zdôverí sa Landíkovi a dohodnú sa, že hoci Landík stojí ešte spoločensky vyššie ako Tolkoš, bude týždeň odprevádzať Hanku domov a nebude sa za ňu hanbiť. Tým Tolkoš ukáže, že medzi sebou a Hankou nevidí žiadny rozdiel. Postupne sa však Hanka Landíkovi zapáči a Tolkoš začne žiarliť. Napíše anonymný list a Ladíka potom za trest pošlú do Bratislavy. Druhá časť deja sa odohráva v Bratislave. Autor tu vykresľuje vyššie spoločenské vrstvy. Je to ostrí výsmech, satira na neduhy (zlozvyky) vtedajšej spoločnosti. Rodina Dr. Petroviča je najkrajšie opísaná v kapitole Papagáj. Dr. Petrovič vyzdvihuje demokraciu, ale súhlasí s tým, aby sa dostal do popredia nedemokratickými prostriedkami. Ženie sa za funkciami, majetkom, ale nechce odvádzať dane. Želka chodí do spoločnosti, aby spoznávala mladíkov, rodičia chcú pre ňu nájsť dobrú partiu. Želka flirtuje aj s Landíkom, lebo keď nebude lepší ženích, dobrý je aj Landík. Jeho má v rezerve. Nakoniec Petrovič vydá Želku za Dupca, hoci je zhýralec, nechal manželku s dieťaťom, ale má peniaze a je politický vplyvný. Želka získa postavenie no v závere si ona sama uvedomuje, že nič nezískala tým, že sa vydala za Dupca. Landík ich najprv obdivuje, no zisťuje, že tam je veľké pokrytectvo. Odsudzuje ich a v závere dáva prednosť Hanke, pokojnému rodinnému životu aj keď v skromnosti. Autorovi nejde o odstránenie demokracie, ale usiluje sa ukázať jej nedostatky a umožniť tak nápravu. Prostredníctvom Landíka odhaľuje neduhy spoločnosti, on je hrdina spočiatku veľmi vzdialený od dokonalosti nad vlastnými omylmi dozrieva k správnemu názoru.

Malomestské rozprávky (Slnečný kúpeľ, Štvorylka, Pani Rafiková . . . )
Štvorylka – Zachytáva malomestskú atmosféru v čase bálu. Na bál sa pripravujú aj úradnícke vyššie kruhy. Na bále organizátori uvádzali dámy, dámy sa však zaujímali o oficierov. Organizátori sú kvôli tomu znechutený. Autor opisuje tanec, badať tu flirtovanie, žartovanie. Dámy myslia stále na oficierov. Porušia všetky pravidlá a pozvú ich do tanca. Všímajú si len oficierov, začo zaplatia – ostanú do rána samé a musia z bálu odísť samé, čo je pre dievča veľká potupa. Je tu ostrá kritika na adresu dievčat, ktoré túžia po chvíľkovom dobrodružstve. Nerozlišujú skutočné a pravé hodnoty.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6107-literarna-moderna/