Zóny pre každého študenta

Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej literatúre

V roku 833 sa zrodil štát Veľká Morava. Rozmach dosiahol za kniežaťa Rastislava. Veľká Morava bola ovplyvnená franskou ríšou (kňazmi – šírili kresťanstvo ale v nezrozumiteľnom jazyku pre naše obyvateľstvo) Knieža Rastislav to nechcel dopustiť a tak r 863 sa obrátil na byzantského cisára Michala III. aby poslal na naše územie byzantských vierozvestcov. R. 863 tak solúnsky bratia Konštantín a metod priniesli starosloviensky jazyk a písmo hlaholiku (malé písmena gréckej abecedy – minuskuly). Tento jazyk bol blízky jazyku nášho obyvateľstva lebo pochádzal s Macedónštiny. Okrem jazyka a písma začali šíriť náboženstvo. Konštantín a Metod sa dostali do konfliktu s franskými kňazmi, ktorí ich obviňovali z bohorúhačstva. Povolené kaázať bolo len v Latinčine, Gréčtine a Hebrejčine. Vyústilo to až do boja proti torjjazyčníkom u pápeža. Tento boj vyhrali a bolo im povolené kázať v staroslovienčine. Konštantín koncom svojho života vstúpil do kláštora v Ríme kde prijal meno Cyril a nesôr tu aj zomrel. Metod ostal na Veľkej Morave ale po nástupe Svätopluka k moci ho uväznili v Bavorsku a až na zákrok pápeža Jána VIII. ho prepustili. Po jeho smrti r 885 pápež Štefan V. zakázal bohoslužby v staroslovienčine, čím skončilo obdobie staroslovienske na Veľkej Morave. Kňazi a učenci opusitli VM a vybrali sa do Čiech a veľká väčšina na juh do Bulharska. Tam založili Cyriliku (veľké písmena gréckej abecedy – majuskuly)
 
Tvorba Konštantína a Metoda
– prekladali omšové knihy, evanjeliá, žaltáre a iné náboženské knihy Konštantín - Proglas – predslov (veršovaný) prekladu evanjelia. Vyzdvihuje tu myšlienku potreby slovanského písma a nevyhnutnosť šírenia kresťanstva a kultúry v tomto jazyku. lebo len tak sa moôže kresťanstvo a kultúra šíriť ku všetkým vrstvám ľudu. Človek bez písma sa ťažko môže sozvedieť niečo nové, nemá svetlo vo svojej duši.
„Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov vyriecť tisíce.“
Metod mal tiež veľké zásluhy na šírení slovanskej vzdelanosti a kultúry. Dosiahol aby sa v Ríme schválila slovanská bohoslužba. Stal sa arcibiskupom.
- preložil starý zákon
 
Staroslovienske pamiatky
- Moravsko-panonské legendy
– autorstvo sa pripisuje Klimentovi. Delia sa na: Život Konštantína  a Život Metoda.
Život Konštantína – opisuje detstvo, život, činnosť Konštantína. Autor si tu všíma najmä obhajobu staroslovienskej bohoslužby pre trojjazyčníkmi. Opisuje tu spoločenskú situáciu na VM a tým sa stáva dôležitým historickým dokumentom. Využíva vznešený rétorický štýl.
„ Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?
 Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých?
 Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci?
A tak vy, nehambíte sa, tri jazyky, len uznávajúc a prikazujúc,
aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?“
  Život Metoda – spojený so spoločenským dianím na VM, všíma si vymenovanie Metoda za arcibiskupa. Je kratší, vecnejší a využíva jednoduchší štýl. Život Metoda je viac legendový a príbehový. Využíva často citáty z biblie.
 
Význam staroslovienčiny:
náboženský – šírenie kresťanstva na našom území v zrozumiteľnom jazyku kultúrny – ide o vzdelanie, zavedenie písma literárny – prvé diela a preklady v staroslovienčine  
„Vzťah k jazyku je prejavom vzťahu k vlasti a k národu.“ Ak má človek svoju vlasť skutočne rád a je na ňu hrdý, je hrdý na jej jazyk a kultúru. Nesnaží sa za každú cenu rodný jazyk odsúvať na druhé miesto. Prejavom lásky k vlasti, je láska k jazyku.
 
Literárne útvary stredovekej literatúry
Legenda
– literárny útvar, v ktorom sa opisuje významná udalosť (napr. stvorenie sveta, potopa) aleob život významnej osoby napr. panovníka, svätca,... – Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi – autor biskup Maurus – o živote mnícha Svorada a jeho žiaka Benedikta. Svorad žije ako pustovník, oddáva sa sebatrýzni a po smrti robí zázraky. Jeho vlastnosťami sú skromnosť a záľuba v telesnej práci.
 
Šansón – Pieseň o Rolandovi – Roland je verný rytier Karola Veľkéh a bojuje proti presile. Nevzdáva sa hrdinsky sa obetuje  a zomiera. Keď cisár porazí nepriateľa nachádza Rolanda mŕtveho.
- Povesť o Tristanovi a Izolde
  Byliny – Slovo o pluku Igorovom – vojsko kniežaťa Igora prehráva boj s kočovnými poloveckými kmeňmi. Igor padne do zajatia. Jeho žena Jaroslava ho doma oplakáva a prosí prírodné živly aby sa mu podarilo újsť. Igorovi sa to podarí a pripravuje novú výpravu. 
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/611-staroslovienska-literatura-a-jej-ohlas-v-slovenskej-narodnej-literature/