Medzivojnová próza

Medzivojnová próza
-  V medzivojnovej próze sa uplatňovali 2 umelecké metódy
1.  realizmus – realistická tradícia sa rozvíjala týmito literárnymi smermi:
-  I. Tretia vlna slovenského realizmu (Martin Rázus, Ladislav Nádaši Jége)
-  II. Sociálno – psychologický realizmus (Milo Urban, J.C. Hronský)
-  III. Socialistický realizmus (Fraňo Kráľ, Peter Jilemnický)
2.  Lyrizovaná próza
-  I. Ornamentálna próza (Gejza Vámoš, Ján Hrušovský)
-  II. Lyrický tvarovaná próza (Ján Bodenek)
-  III. Próza Naturizmu (Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner)
 
JOZEF CÍGER HRONSKÝ
-  Po roku 1945 odchádza do emigrácie  - Argentíny, kde zomrel
-  Pôsobil ako šéfredaktor časopisu SLNIEČKO
 
Jozef Mak
Pisár Gráč – V Pisárovi Gráčovi ide o záznam autorovho vedomia o vojne,  s ktorou má sám osobné skúsenosti a vedomie si dôsledkov tej druhej svetovej, ktorá sa práve začína. Vojnu zobrazuje ako cirkus (GRÁČ - HRÁČ), hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty. Gráčovho chápanie sveta, v ktorom musí žiť, a ktorý je poznačený zložitým rozprávačským postupom popredkávaným vnútorným dialógom, fiktívnymi listami písanými mŕtvemu.
Svet na trasovisku – Vyjadruje tu svoj postoj k povolaniu, odmieta ho. Autor odmietol ideológiu komunizmu a násilie. V románe sa zaoberá charakterom slovenského človeka – slovenského roľníka (jeho pasivitu a zviazanosť s pôdou). Dej sa odohráva na samote (oblasť Bánovce nad Bebravou) v čase druhej svetovej vojny a v čase oslobodenia Slovenska. Hlavným hrdinom je Martin Hrášok, ktorý sa lieči na samote a prehodnocuje svoj vzťah k matke, bývalej milenke a budúcej žene. Hrdina sa vyrovnáva s príbehom povstania, ktoré nastáva.
Historické povesti:
Kremnické povesti
Zakopaný meč
Novela:
Sokoliar Tomáš
Rozprávky o zvieratkách:
Smelý zajko
Dubkáčik a Bubkáčik
 
MILO URBAN
Živý bič – Témou je prvá svetová vojna. Dej sa odohráva v dedine Rástoky. Obyvatelia spočiatku vôbec nemajú pocit, že je vojny, až keď im postupne začínajú chýbať základné potraviny a prichádzajú znamenia o tom koľký z dediny na fronte umreli. Uvedomili si, že vojna sa týka aj ich.
Román sa skladá z dvoch častí:
1.  Stratené ruky
2.  Adam Hlavaj
Za vojny sa vracia O. Koreň. Je nemí a nemá jednu ruku, tvár ma znetvorenú. To je prvý hmatateľný dôkaz vojny. Na vojnu povolali Adama Hlavaja. Doma necháva manželku Evu a syna Adama. Eva však nezvláda prácu okolo domu a na poli, preto sa rozhodne ísť za notárom Okolickým, aby jej muža odvolal z vojny. Notár zamkne Evu, znásilni ju. Eva otehotnie, celá dedina ju odcudzuje, lebo nechce povedať, kto je otcom dieťaťa. Adam prestáva písať a niekto povedal, že zomrel. Eva sa utopí v potoku. Adam utečie z vojny, vracia sa z vojny a teší sa na syna. Zistí, čo sa stalo a rozhodne sa zistiť, kto to spôsobil. Notárov sluha prezradí, že to bol Okolický. Dedina prichádza za ním a chce sa mu pomstiť, posadia ho do bralu potoka, kde sa Eva utopila, aby mal čas premýšľať čo sa stalo, ale aj on sa utopil.
 
Socialistický realizmus, Dav – isti
 
-  Nástup socialistickej literatúry je spojený s menami mladých autorov.
PETER JILEMNICKÝ
JÁN PONIČAN
LACO NOVOMESKÝ
DANIEL OKÁLY
ANDREJ SIRACKÝ
-  Títo autori sa združovali a formovali okolo časopisu DAV. Názov časopisu vznikol z iniciálok krstných mien jeho zakladateľov – Daniela, Andreja a Vladimíra Klemanisa. Do DAV-u  prispievali všetci proletársky spisovatelia v 30 rokoch, ale aj Fraňo Kráľ, Ján Kostra, Alexander Matuška a iný.
 
PETER JILEMNICKÝ
Víťazný pád – Dej sa odohráva na Kysuciach v povojnových rokoch. Dejová osnova románu sa dotýka troch zlomoch (pádov), v živote hlavnej postavy – Maťa Horoňa.
1.  Zlom – Horoň sa vracia z vojny nový, premenený. Hneď po príchode sa dostane do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za ženu chudobné dievča Magdu Kotryzovú, proti jeho vôli. Stretnutie vrcholí ostrou zrážkou otca so synom a keď ho napokon aj Magda zrádza, Maťo ju zabije.
2.  Zlom – Po nešťastnej otcovej smrti sa Maťo vracia hospodáriť na otcovskú pôdu. Voda mu však berie nádejnú úrodu i rozostavaný dom.
3.  Zlom – Tvrdý Maťo sa nevzdáva, prežije svoj Víťazný pád, svoje zžitie sa s kamenistou kysuckou pôdou, ktorý sa odhodláva zúrodniť a prinútiť ju k novému životu.
Pole neorané
Kus cukru
Kompas v nás
 
FRAŇO KRÁĽ
-  Prvými prozaickými dielami boli knihy pre mládež Jano, Čenkove deti. V prvej autobiografickej zobrazuje smutné detstvo chudobného chlapca a v druhej ťažké položenie rodiny bez otca.
 
Lyrizačná próza
 
Prvý stupeň – ORNAMENTÁLNA PRÓZA – ornamentalizmus – odbornosť jazyka a štýlu. Súvisel s úsilím povýšiť tvar literárneho diela na úroveň, ktorá by zodpovedala moderným európskym prúdom
-  Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš.
 
 
Druhý stupeň – LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA – jej dominantou je expresionisticko – senznalistická epika. Senznalistická v tom význame, že sa zakladá na zmyselnom vnímaní skutočnosti.
-  Jozef Horák, Ferdinand Gabaj, Ján Bodenek.
 
Tretí stupeň – PRÓZA NATURIZMU – za jej dominantu sa označuje rozprávkovo – mytický, epický princíp.
-  Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, Ľudo Ondrejov, František Švantner.
 
Ornamentálna próza
- V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spoločnosti.
- Experimentovanie s jazykom a slovom
- Bez časovej a logickej následnosti
 
JÁN HRUŠOVSKÝ
Muž s protézou – Odohráva sa v Rakúsku. Dielo sa začína predstavením Seeborna čitateľovi. Už na začiatku sa dozvedáme o Seebornovej smrti na fronte. Medzi jeho pozostatkami je aj tenká, husto popísaná knižočka – Seerbornové zápisky. Bez obalu tam opisuje svoje pocity a názory na život. Hneď po prvých stránkach zisťujeme, že Seeborn si vsugeroval, že miesto srdca má protézu a to spôsobuje jeho krutosť a egoizmus. Jeho vzorom je hlavný hrdina Lermontovho diela – Pečovin. Seeborn a jeho milenka Erna si spolu vyšli do mesta a zastavili sa aj v kaviarni. Tu zbadal svoju bývalú milú Mínu aj so snúbencom. Seeborna to nijako nerozhodilo, chlapec prijal skutočnosti. Užíva si naďalej s Ernou, ale Mína sa o neho neprestane zaujímať. Navrhne mu schôdzku, na ktorú ide a tam sa hra s Minínmi, stále silnými citmi. V zburí v nej znova vášeň a Seeborn sa iba kruto baví na jej účet. Dostane sa to až tak ďaleko, že Mína zruší zásnuby s Dr. Viliamom Schroderom, Seeborn vyženie Ernu zo svojho príbytku a začnú sa stretávať. Po čase panensky čistá Mína podľahne čaru Seeborna. On si užíva víťazný triumf a hoci túžil po Míne čoraz viac, pri jednom z ďalších ich stretnutí ju urazí, vynadá jej a pošle ju preč. Na ceste späť Mína dostane infarkt a zomiera. Za nejaký čas ho odchytí Mínin bývalý snúbenec. Po kľudnom rozhovore medzi nimi sa dohodli, že jedn z nich musí zomrieť. Povedali si jasné pravidlá a žreb padol na Schrodera. Po niekoľkých dňoch už Seeborn stojí na stanici v Innsbrucku, odkiaľ má ísť na front. Kým pochodoval ku stanici, práve prebiehal Mínin pohreb. Seeborn bol úplne  pokojný. Za chvíľu ho už bral vlak na front, kde ho už čakala smrť.
Pompilionova Madonna
 
GEJZA VÁMOŠ
Odlomená haluz -  Židia, ktorý prestúpili na kresťanstvo kvôli úspechu v práci, odtrhli sa od dedičstva svojich predkov.
1.  Diel – Kniha sa začína príbehom rodiny Krakaverových. Je to židovská rodina, ktorá vlastní v meste krčmu. Majú troch synov – Nandi, Oskárko, Nácko. Po tom, čo pán Krakaver zomrie, narodí sa najmladší chlapec Samko (nie je jeho syn). Traja starší bratia sa slušne učia o židovskom náboženstve, ale Samko nemá záujem. Náboženstvo a ani židovské tradície ho nezaujímajú. Raz, keď ho mama pošle s husou, aby ju odniesol k mäsiarovi, ju Samko podreže sám. Tak to postupne začne robiť s každou ďalšou husou. Matka mu na to príde a Samko je nútený utiecť z domova. Začne bývať u svojho otca Michala a začne navštevovať gymnázium v blízkom meste, kde každé ráno musí cestovať vlakom. Počas týchto ciest on a jeho spolužiaci vyvedú zopár huncúctiev (pijú alkohol cestou do školy). Samkova mama zomiera a je pohreb. Na pohrebe sa chce Mikuláš (Samko) zmieriť so svojim bratom Nandim, ale ten ho pri hrobe mŕtvej matky opľuje. Začína 1 svetová vojna. Meď sa stáva vzácnou a tak Mikuláš so svojimi spolužiakmi, začnú kradnú medené veci aby si zarobili. Pri konci prvej časti dielu chce Mikuláš rozobrať aj medený stroj, ktorý doviezli na obrábanie na družstve. Otec ho pri tom chytí.
 
Editino očko – Autor rozpráva príbeh o svojej sestre Edite. Voči malým deťom bol zaujatý. Editu si všimne, až keď mu čistí kefkou klobúk. Od druhej sestry Macky sa dozvie, že Edita je veľmi pracovitá. Autor sa rozhodne ísť s Editou na prechádzku a po čase sa s ňou spriatelí. Je zhnusený celým svetom a chce odísť na nejaký ostrov do Afriky. Tam sa stal dvorným lekárom černošského kráľa, Edita by bola jeho asistentka, Macka tajomníčka, otec by komandoval domorodcov a keby prišiel nejaký beloch z Európy a navaril by mu kávu a dal by mu  na pamiatku svoju knihu. Všetku svoju lásku koncentroval iba na Editu. Učil ju po francúzsky a anglicky, behajú spolu po kopcoch. Raz poobede sa učí počty so svojou kamarátkou a nešťastnou náhodou jej kamarátka zapichne kružidlo do pravého očka. Autor sa chce pomstiť za Editino oko ale nevie komu. Pýta sa Boha prečo dal človeku také nedokonalé telo a takú dokonalú dušu. Autor je nešťastný keď vidí Editu, ale ona ho uspokojí, že všetko bude v poriadku.
 
IVAN HORVÁTH
Laco a Bratislava – opísal v tejto novele osudy a pocity mladého študenta, ktorý v Bratislave prežíva svoju prvú lásku. Píše o Bratislave ako o veľkomeste, vykresľuje jej históriu. Hl. postavy – Laco, Žilka, Igor. Sú mladý neviazaný, žijú len pre radosť zo života, prežívajú šťastné chvíle rozmanitosti. Príbeh sa končí rozchodom Laca so Žilkou.
Strieborný prach – Ján Martinák sa zaľúbi do bohatej Márie, ale nevie že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa dozvie pravdu, rozhodne sa, že otca, ktorý sa má vrátiť z Ameriky zabije. No na Vianoce ho stretne ako slepého úbožiaka na mizine a jeho túžba po pomste sa vytratí.
Život s Laurom
 
Lyricky tvarovaná próza
Do vývinového celku lyrizovanej prózy, ktorá experimentovala s lyrickým výrazom patrilo značné množstvo autorov. V zhode s vlastným tvorivým úsilím a predpokladmi sa sústreďovali iba na niektoré riešenia a iné zanedbávali.
Miera a intenzita uplatnenia lyrizačných tendencií v tvorbe autorov lyricky tvarovanej prózy závisí od ich generačnej a vkusovej príslušnosti. Najmenej čitateľná je v tvorbe prozaikov, ktorý vedome nadväzovali na medzivojnový realizmus. (M. Topoľská, F. Gabaj a i.). Silnejšia je u tých, ktorí do svojej prózy vynášali motívy vízie (sna, predstavy) a reality.