Zóny pre každého študenta

Svetová literatúra po roku 1945

Svetová literatúra po roku 1945
 
Po vojne sa prehlbuje rozdelenie sveta na 2 bloky:
1.  Západný blok – ZE, Amerika, rozvíjajú sa avantgardy, vznikajú nové smery, v literatúre sa výrazne experimentuje
2.  Východný blok – Krajiny východnej Európy kde bol politickým zriadením komunizmus. V týchto krajinách bola jedinou metódou písania metóda socialistického realizmu.
Po vojne vzniká OSN, prebieha tzv. Studená vojna. Rozpad V bloku nastala koncom 80. rokoch, kde na čele ZSSR stál Michal Gorbačov.
Do literatúry sa dostávajú nové témy: Ekologické problémy, AIDS, civilizačné problémy, výrazné erotické prvky.
 
Americká literatúra
JOSEPH HELLER
-  Počas druhej svetovej vojny pôsobil v armáde ako letec
Hlava XXII – Dej sa odohráva počas 2 svetovej vojny na malom ostrove Pianosa v stredozemnom mori. Ústrednou postavou je Jossarian, ktorý sa búri proti nezmyselnosti vojenskej byrokracie, ktorá predstavuje súbor absolútnych nariadení a predpisov, ktoré proti sebe stavia vojaka a armádu. V tomto súbore neriadení jednotlivec nič neznamená. Napríklad: Vojak môže byť prepustený z armády, ak je blázon, ak vie že je blázon je vlastne normálny a teda nemôže byť z armády prepustený. Román je zložený zo 42 kapitola každá je pomenovaná podľa hlavnej postavy o ktorej sa tam hovorí. Autor ich predstavuje počas bojových námetov, vo chvíľach voľna. Hlavný hrdina dospeje k presvedčeniu, že nepriateľom je vlastná armáda, neprihliada sa na ľudí. Sú tu len úplne nezmyselné príkazy. Josarian chce zutekať, dezertovať, lebo vie, že nemá šancu prežiť. Robí chorého, odvezú ho do nemocnice, ale kapitán a lekár povedia, že aspoň nezomrie zdravý človek, ale blázon. Nakoniec mu pomôže kaplán, dá mu svoje šaty a podarí sa mu utiecť. Autor využíva iróniu, satiru a humor. Doktor Danneke mal byť  v jednej letke, ale vyhovoril sa že je chorý a neletel. Lietadlo havarovalo, nikto sa nekatapultoval, preto ho považujú za mŕtveho. Za mŕtveho je aj vyhlásený, pritom ho všetci v tábore stretávajú. Manželke napísali, že zomrel. Ozval sa manželke, tá si však myslí, že ju chce niekto vydierať, lebo dostala veľa peňazí od armády a poisťovní. Preto sa s deťmi odsťahuje a nenechá adresu. Dr. Ostáva sám, autor tu opisuje rôzne scény – letec, ktorý sa predvádza a letí veľmi nízko, pretne na poli vojaka stojaceho na móle a sám sa zabije nárazom do skaly. Josarian príde na odovzdávanie vyznamenania nahý, aby ho vyhlásili za blázna, ale generál sa dozvie iba to, že má uniformu v čistiarni. Jediný kto na vojne profituje je Milo – je to nanič letec, zbombardoval vlastný tábor, ale má vynikajúceho podnikateľského ducha, využíva vojenské lietadlá a zásoby na rôzne obchody, z ktorých ma zisk, nielen on ale aj jeho dôstojníci.
 
JEROME DAVID SALLINGER
-  Bojoval na Európskom západnom fronte
Kto chytá v žite – Kniha je rozdelený na 26 kapitol. Začína predstavovaním hlavného hrdinu, ktorého stelesňuje 16 – ročný chlapec –Holdem Caufield-. Rozpráva v 1.os svoje názory na život – školu, dievčatá, dospelých, detí....... Retrospektívne rekonštruuje svoje trojdňové putovanie zo školy v Pensey do predvianočného Newyorku. Holdena totiž vylúčili zo školy, zanechal tam spolužiakov a aj svoje dievča. Odchádza domov a medzitým sa stretáva s rôznymi ľuďmi. Odcudzuje ich pretvárku, faloš, i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Veľmi sa teší na svoju milovanú mladšie sestru Phoebe, ale stretnutie s rodičmi mu naháňa strach. Preto po príchode rodičov domov odchádza nocovať k bývalému učiteľovi, ale urazený jeho správaním sa ráno rozhodne opustiť mesto. Holdem plán zmení a nakoniec obaja strávia popoludnie v ZOO a na kolotočoch. Spoločne sa vrátia domov. Holdem ochorie a na jeseň pôjde do ďalšej školy. Román zo začiatku nemal väčší ohlas, potom sa s ním stotožnila povojnová mladá generácia, ktorá v ňom videla stelesnenie svojho chápania generačného konfliktu. Holdem je pokračovaním tradície mladých amerických rebelov proti konvencii.
 
Americká dráma
 
TENNESSE WILLIAMS
Sklenený zverinec
Mačka na horúcej plechovej streche
 
ARTHUS MILLER
Smrť obchodného cestujúceho
Bosorky zo Salemu
 
Beat Generation
-  Táto literárna skupina sa sformovala v U.S.A po druhej svetovej vojne, pojem beat sa prekladá tromi spôsobmi – 1.zbitá, bitá, 2.hlučná, 3.blažená
-  Bolo to neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50.rokov spájalo rovnaký životný pocit – búrili sa proti materiálnej spoločnosti, hlásali slobodu, nezávislosť, nechceli sa zoradiť do spoločnosti, pretože podľa nich bola priveľmi povrchná.
-  Chceli aby bola poézia prístupná čo k najväčšiemu počtu ľudí, bola určená na verejné čítanie, čítala sa v rôznych baroch, krčmách, so sprievodom Jazzovej hudby.
-  Sústredili sa okolo Sant Francisca, kde bolo aj vydavateľstvo, ktoré vydávalo zbierky beatníkom.
-  Vydavateľstvá nechceli beatníkom vydávať diela, kvôli množstvám vulgarizmom, nadávok a otvorených erotických scén
-  Preto Lawrence Ferlinghetti založil v Sant Franciscu vydavateľstvo.
-  Nikdy neboli generáciou v pravom slova zmysle.
-  Neprezentovali sa spoločným programom ani manifestom.
-  Každý z nich bol svojský a jedinečný a ich tvorbu nemôžeme vtesnať do nijakých pravidiel.
-  Bojovali proti uniformite. Verejnosť sa o existencii skupiny dozvedela pri súdnom procese na jeseň v roku 1957, keď bol obžalovaný mladý básnik Allen Ginsberg, na zbierku Kvílenie.
-  Verejný žalobca ho obvinil z narušovania morálky mládeže.
-  Búrlivý životný štýl, alkohol, drogy a homosexuálne vzťahy v skupine básnikov viedli k nedorozumeniam.
-  Navyše sa z nich stala atrakcia a vďačný objekt novinárov.
-  Každý z Autorov sa s tým vyrovnal inak. Niektorý sa vrhli na tvorbu a iní ešte viac prepadli alkoholu a drogám.
-  Hnutie sa postupne rozplynulo, diskusie o dielach však pokračujú dodnes.
 
ALLEN GINSBERG
Kvílenie – Zbierka veršov, v ktorom Ginsberg popisuje svoje zážitky z ciest po U.S.A. Precestoval ich ako chudobný Američan, často na čierno, autostopom, v nákladných vlakoch, žil s tulákmi. Okolo seba videl hrôzu, ktorých detaily vyjadril vo svojich básňach. V drsnej podobe siahol až na dno biedy, bahna a životného úpadku.
JACK KEROVAC
GREGORY GOISO
 
Dramatizujúce a estetizujúce prostriedky
 
- ich úlohou je zvýšovať napätie a patria medzi ne:
 
1.) Krátke vety
 
2.) Opakovanie – anafóra, epifóra, a všetky opakovania
a) ANAFÓRA – opakovanie toho istého slova na začiatku verša.
napr. Nemožno mi ťa neľúbiť.
b) EPIFÓRA – opakovanie toho istého verša na konci verša.
napr. Konečne k nám prišla jar. Jar nám priniesla kvety.
c) PARONOMÁZIA – využívanie zvukovej príbuznosti slov.
 
3.) Nedokončené vety – Jula naozaj chcela ....
 
4.) Historický prezent
- používa sa bez zreteľa na istý čas a sú to slovné spojenia, ktoré používame len v prítomnom  čase.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6117-svetova-literatura-po-roku-1945/