Svetová literatúra po 1945

Svetová literatúra po 1945

Smery
Postmoderna
- Rozpadávajú sa klasické systémy. V literatúre sa miešajú rôzne žánre. Snaží sa o hľadanie nových tém, symbolov a motívov, ktoré by boli niečím nové, zvláštne, aby šokovali a ostali v pamäti. Autor ustupuje do úzadia a dôležitý je čitateľ. Má niektoré ustálené symboly a znaky: labyrint, zrkadlo, bludisko, knižnica.....
- Navodenie tajomstvá a riešenie záhad. Jedným z najvýraznejších znakov postmoderného umenia je - znovu napísanie už existujúcich textov.
 
DANN BROWN
Da Vinci code
 
UMBERTO ECO
Meno ruže
 
VLADIMÍR NABOKOV
- Pochádzal zo šľachtickej rodiny, narodil sa v Rusku, ale keďže jeho otec bol priveľmi liberálny politik, museli v roku 1919 odísť do nemecka a neskôr po nástupe fašizmu odchádzajú z Nemecka do U.S.A.
Lolita – Po jeho vydaní vznikol okolo neho obrovsky škandál. Bol obvinený z pornografie. Jeho vydávanie bolo zakázané. Hlavný hrdina je Humbert, ktorý prichádza z Európy do U.S.A aby tu prednášal francúzsku literatúru. Trpí určitou úchylkou, má slabosť pre mladé dievčatá vo veku od 9 do 14 rokov. On ich nazýva Nymfičky. V Európe bol ženatý, no manželka od neho odišla, lebo si našla niekoho iného. V Amerike sa nasťahuje do prenájmu k slobodnej matke. Spoznáva jej 12 ročnú dcéru Dolorez – Lolita Hezerová. Je ňou úplne fascinovaný. Chce s ňou tráviť veľa času a preto si zoberie jej matku. Humbert si píše denník o všetkom čo zažil a cíti. Raz sa však jeho manželke podarí dostať ku kľúču od skrinky, kde je schovaný. Všetko si prečíta. Je šokovaná a znechutená. Napíše listy priateľom a na políciu. Keď prichádza Humbert domov vykričí mu, že všetko o ňom vie. Uteká cez ulicu hodiť listy do schránky, ale zrazí ju auto. Lolita je v tom čase v tábore. Humber urobí pohreb predá dom a všetok majetok. Vyzdvihne Lolitu a niekoľko rokov cestujú po Amerike. Ich vzťah sa mení na milenecký. Po čase ju začne nudiť a preto uteká s iným mužom.
 
Smiech v tme – Albinus bol muž ako každý druhý. S milujúcou ženou, dieťaťom, veľkým domom a slušným príjmom. Nebyť mladučkej Margot a nevypočítateľnosti lásky. Albinus prestal byť obyčajným mužom vo chvíli, keď stretol Margot. Zahodil kvôli nej všetko čo pre neho malo do vtedy nejakú cenu. Slepo splnil prania krásnej avšak veľmi vypočítavej Margot. Nevidel ani Margotinu neveru a túžbu po peniazoch. O to horšie bolo precitnutie späť do reality. Albinus sa chce Margot pomstiť, ale zomrel nakoniec on sám.
 
TRUMAN CAPOTE
Raňajky u Tiffanyho – Psychologická novela, ktorá rozpráva o americkom spôsobe života. Hlavným hrdinom je Holly, ktorá má 19 rokov. Pohybuje sa v prostredí New York – ských barov, prepychových reštaurácií, nenecháva sa vydržiavať bohatými staršími mužmi. V tom istom dome žije mladý začínajúci spisovateľ, ktorý začal sledovať osud Holly. Ona žije od 14 sama. K jej známym patrí napríklad filmár, multimilionár, diplomat a iní. Jeden krát týždenne navštevuje väzenie – nevieme prečo tam chodí. Dozvedáme sa postupne tieto okolnosti. Holly bola vydatá a že má úplne iné meno. Od svojho manžela odišla, lebo túžila po veľkom svete a bohatstve. Napokon ju obvinia so spojením s narkomafiou. Nevedomky sa s ňou zaplietla. Zdeptá ju potrat, ku ktorému dochádza, keď ju väznili. Všetci priatelia ju po zatknutí opúšťajú, zostáva len priateľ- rozprávač, ktorý jej pomôže utiecť do Brazílie. Ku koncu si Holly hľadá svoj domov. Rozprávač si myslí, že skončila v Afrike, v chatrči, kde našla svoj domov. Román je o ľudskom hľadaní zmyslu života názov je symbolicky Tiffany – šperky.
 
Francúzska literatúra
Existencionalizmus
- Vznikol v Nemecku, svoj vrchol ale dosiahol vo francúzskej literatúre. Existencionalisti si všímajú a vyjadrujú sa k základným otázkam ľudského bytia. Podľa nich je človek slobodný, nesie za svoj život a svoje rozhodnutia plnú zodpovednosť.  Zmyslom života človeka je podľa nich utrpenie, človek sa na tento svet narodil preto, aby sa trápil, trpel, aby bol nešťastný, podliehal chorobám. Jedinou vecou, ktorú má človek istú je smrť. Celý náš život je vlastne bytím k smrti. Slobodu človek dosiahne tým, že sa nepodriaďuje spoločnosti. Spoločnosť je k človeku nepriateľská a vnucuje mu svoju morálku. Podľa nich je život človeka neustála pretvárka. Človek celý svoj život hrá divadlo, svoju pravú tvár ukazuje keď sa ocitá v tzv. hraničných situáciách. – pred trestom smrti, smrteľná choroba..... Vtedy prežíva stav beznádeje, zúfalstva, hnusu a odhaľuje sa jeho podstata a je sám sebou.
 
JEAN PAUL SARTRE
- Bolo o ňom známe, že sa neumýval. Pôsobil ako učiteľ filozofie, žiaci ho zbožňovali, pretože nemuseli písať poznámky a neskúšal. Žiaci mohli piť a fajčiť, bol veľmi škaredý od detstva, takmer slepý na jedno oko. Napriek tomu ho ženy veľmi milovali, a žil veľmi bohatým sociálnym spôsobom.
Múr – Hlavným hrdinom je Pablo Ibeta. Dej sa začína tým, že účastníci španielskeho povstania sa dostávajú do väzenia a bez akéhokoľvek súdu sú odsúdený na trest smrti odstrelením, ktorý sa mal vykonať následná deň ráno. Autor si všíma, ako odsúdený prežívajú posledné dni svojho života. Posielajú k nim belgického lekára, ale nie preto aby im pomáhal sa vyrovnať so smrťou, ale aby ich pozoroval. Väzni vnímajú všetky veci inak ako do teraz. Jediný kto sa ako tak zmieri so smrťou je Pablo, napriek tomu, že je vo väzení veľmi chladno sa Pablo veľmi potí. Ďalší z väzňov napriek tomu, že im tvrdí, že nemá strach sa pomočí. Keď mu chce lekár zmerať tlak, tak ho pohryzie. Uvedomujú si, že jediný lekár má ešte budúcnosť. Ráno sú Pablovi spoluväzni popravený. Pablo dostáva na výber, môže si zachrániť život, keď prezradí, kde sa skrýva hlavný organizátor vzbury a jeho dobrý priateľ Ramon. Pablo vie, že Ramon sa ukrýva u jeho bratranca, nemá však v úmysle prezradiť ho, chce si iba vystreliť z vojakov a preto im povie, že Ramon sa skrýva na cintoríne. Nevie, že Ramon sa s bratrancom pohádal a že naozaj sa skrýva na cintoríne. Vojaci ho nájdu a zastrelia. Pablo ho teda zradí, keď sa to dozvie padne na zem a začne sa hystericky smiať.
 
ALBERT CAMUS
Cudzinec – Rozprávačom a hlavnou postavou je Meurlsault, skromný úradník v Alžírsku. Ten pasívne sleduje vlastný život i život okolo seba. Matkinu smrť a pohreb, svoje ľúbostné dobrodružstvo s Marie. Jedného dňa na pikniku na brehu mora, zastrelí araba, ktorý ho ohrozoval nožom. M. odsúdia na trest smrti. Odmietne útechu kňaza, so slovami, že každý je odsúdený na smrť. Až keď stratí akúkoľvek nádej cíti sa byť slobodný. Pocit absurdna v knihe vyplýva z rozdielu medzi chápaním života, ako ho preciťuje hrdina, a ako ho vidí a posudzuje spoločnosť.
 
Absurdná dráma
-  začína sa formovať vo francúzsku a odtiaľ sa rozširuje do okolitých krajín. Popiera všetky doterajšie formy divadla-  v hrách chyba dej, zápletka, postavy sa správajú nezmyselne, vedu nezmyselne dialógy, ocitajú sa v bezvýchodiskových situáciách, nie sú schopný dorozumieť sa z ostatnými.
 
SAMUEL BECKETT
Čakanie na Godota – Hlavným motívom je čakanie, ktoré neprináša výsledok. Na vidieckej ceste sa stretávajú dvaja tuláci – Vladimír a Estragon. Čakajú na nejakého Godota, ktorý ma zmeniť ich životy. Rozprávajú sa o nezmyselných veciach. Po čase prichádza pán s otrokom. Pán má bič a otroka vedie priviazaného k reťazi. V závere dejstva pribehne k tulákom chlapec s odkazom, že Godot nemôže prísť, ale príde na druhý deň. Tuláci opäť čakajú na Godota, prichádza zas pán s otrokom, ale pán je slepý a otrok ho vedie. V závere opäť pribehne chlapec s odkazom, že Godot nepríde. Tuláci sú zúfalí, preto sa rozhodnú, že sa obesia na povraze, vytiahnutom z nohavíc, no ten sa v poslednej chvíli roztrhne. Uvažujú, že odídu, ale ostávajú nehybne stáť.
 
EUGEN YONESKO
 
Nemecká literatúra
 
WILIAM FALKNER
Neodpočívaj v pokoji – Dej sa odohráva v Jefersone. Román začína vraždou Winsona. Bol to beloch, ktorého vraj zabil černoch Lukas. Dej sa potom presunie o 4 roky dozadu. Chick a Alek sa vybrali na poľovačku. Keď Chick prechádza cez rieku, podlomil sa sním ľad a padol do vody. Alek sa mu snažil pomôcť, ale nemohol. Vtedy sa tam zjavil Lucas, ktorý mu pomohol. Opäť nastáva časový skok v deji a autor sa dostane k tomu, ako je Lucas už vo väzení. Keďže je to černoch čo zabil belocha a ešte pritom aj odzadu, všetci sa mu vyhrážajú.Chick ho navštívil so svojim ujcom vo väzení, Lucas od neho chcel aby ho obhajoval, ale on ho odmietol. Lucas mal však prosbu, aby vykopali hrob Winsona, lebo vraj on nebol zabitý jeho zbraňou. Chick dlho váha, no nakoniec sa odhodlá a poprosí aj Aleka, aby šiel s ním. Keď sa dostanú k hrobu a vykopú ho, s údivom zistia, že tam neleží Winson, ale jeho spolupracovník. Zakryjú hrob a na druhý deň sa spolu s Chickovim ujom rozhodnú ísť za šerifom. Na druhý deň skoro ráno sa spolu zo šerifom znovu vybrali na cintorín. Vykopali hrob a s údivom zistili, že teraz tam už nie je nikto. V tom tam prichádza aj Winsonou otec, keď vidí čo sa tu deje zúri a žiada vysvetlenie. Zíjde im na um, že keď tu boli v noci videli, že ich niekto sleduje. Po dlhšom hľadaní našli obidve mŕtvoly. Z vraždy je vinný Winsonov otec. Svojho syna a jeho spoločníka zabil preto, že kradnú drevo. Lukas sa dostáva z väzenia.
 
Talianska literatúra
 
UMBERTO ECO
Meno ruže – Dej románu sa odohráva v 14 storočí v období teologických sporov a náboženských zápasov. Staručký benediktínsky mních Adso spisuje udalosti, ktoré sa ako osemnásťročný novic stal svedkom v nemenovanom benediktínskom opádstve. Rozpráva ako spolu zo svojim učiteľom učeným františkárom Williamom natrafili pri riešení teologických sporov na sériu záhadných vrážd mníchov, ku ktorému dochádzalo deň po dni. Pátranie po stopách týchto vrážd zavedie učiteľa a jeho žiaka do opádskej pivnice, ktorá má podobu labyrintu. Odhaľovanie záhady prebieha pomaly a zložito. Kľúčom k riešeniu sa stane tajomný rukopis, ktorý ukrývajú v knižnici. S čarodejníctva je obvinené dedinské dievča, s ktorým Adso prežil erotické opojenie. Tajomným rukopisom je neznámi zväzok Aristotelovej poetity zaoberajúci sa smiechom. Knihovník Jorge ho považuje za nebezpečnú výzvu na pravdivé poznanie. Ukáže sa, že Jerge je strojcom všetkých zločinov. Očakáva príchod Antikrista, aby zabránil rozpadu sveta. Nakoniec sa otrávi jedom. Pri požiari, ktorý zachváti knižnicu zahynie Jerge i Opad a požiar sa rozšíri na celé opádstvo. Príbeh hľadanie tak končí.
 
ALBERTO MORAVIA
Neorealizmus
-  vznikol v Taliansku
-  hrdinami sa stávajú jednoduchý ľudia vidieka i veľkomestských biednych štvrtí.
-  Využíva sa ľudový jazyk
-  Preslávila ho najmä Kinematografia, priekopníkom bol režisér Rosselíny
Vrchárka – Román sa odohráva v rokoch 1943- 44, keď v Taliansku padal fašistický režim a krajinu postupne obsadzovali spojenecké vojská.  Rozprávačka a zároveň hrdinka príbehu, rímska obchodníčka Cesira uteká zo svojou dcérou Rossetou po bombardovaní z hlavného mesta na vidiek do chudobného horského kraja. Cesira je temperamentná vdova, ktorej manželstvo nebolo príliš šťastné. Prežíva ľúbostné epizódy, ale predovšetkým je upnutá na dorastujúcu dcéru Rossetu, ktorú chce chrániť pred vojnovými hrôzami. Útek pred frontom prináša veľké utrpenia. Príde o všetky úspory, najbližší priatelia hynú v boji a ťažko sa vyrovnáva s prvými ľúbostnými zmätkami dospievajúcej dcéry. Najťažšou ranou pre obe je brutálne znásilnenie Rossety maradskými vojakmi. Hrdinka však naďalej zápasí o to, čo je pre ňu najväčšou hodnotou – o lásku a vzájomné porozumenie. Po strastiplnom putovaní sa Cesira s Rossetou, duševne otrasené a fyzicky vyčerpané vracajú do Ríma a pokúšajú sa o nový život. Jednoznačne je to odsúdená vojna, ktorý ničí životy.

Rimanka – Adriana je krásne mladé dievča, plné túžob a ideálov. Chce si založiť rodinu, mať muža a deti. Chudobný pôvod, nevraživé prostredie Ríma a v značnej miere obmedzená a životom ubitá matka, ju postupne navádzajú až ju donútia dať sa na remeslo prostitútky a takto si zarábať na živobytie. Adriana je citovo a telesne zviazaná s 3 mužmi – s úradníkom fašistickej polície Astaritom, so študentom Džakomom, a s dvojnásobným vrahom Sonzognom s ktorým v závere románu čaká dieťa. Adriana ho nikdy nemala rada, pretože bol násilnický a bil ju. Sonzogmo zabil vypočítavého zlatníka aj Astaritu. Adriana povie Giakomovi, že čaká jeho dieťa. Giakomo aj napriek dieťaťu a lásky ku Adriane pácha samovraždu. Adriane necháva list na rozlúčku. Odkázal, pre dieťa, celý svoj majetok, ktorý zdedil po svojej tete. Adriana sa však nemohla zmieriť s jeho smrťou. Plakala som potichu a cítila som, že plačem posledný raz v živote. Plakala som nad Giakomom, nad sebou, nad celou svojou minulosťou, nad celou svojou budúcnosťou. Adriana skončila so svojím remeslom a s matkou začali znova šiť oblečenie a žiť v skromnejších podmienkach. Román končí Adrianiným optimistickejším nazeraním do budúcnosti vlastnej i do budúcnosti svojho dieťaťa.
 
Americká literatúra
Rozhnevaný mladí muži
-  Mladá generácia autorov, ktorí vstúpili do literatúry po 2. sv vojne a prejavoval sa u nich hnev.
-  Predstavitelia – John Osborne, J. Wain, J. Braine, George Orwell
 
GEORGE ORWELL
Zvieracia farma – Alegorická bájka. Zvieratá na farme sa rozhodnú vyhnať farmára Jonesa, a prevziať vládu nad farmou.  Zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Vymyslia si zvieraciu hymnu, vytvoria vlastný systém tzv. ANIMALIZMUS, na stenu stodoly napíšu farbou základné pravidlá, ktorými sa treba riadiť.: všetci zvieratá sú si rovné, nijaké iné zviera sa nebude nikdy obliekať, nebude piť alkohol, ani spať v posteli, a nezabije iné zviera. Organizáciu farmy prevezmú prasatá, tie si postupne začínajú pravidlá prispôsobovať a zvýhodňovať. Významné postavenie majú Snehuliak a Napoleon. Po čaše ale Nepoleonové psy vyženú Snehuliaka, prasatá tvrdia, že robia všetko pre dobro zvierat. Postupne dostávajú väčší prídel jedla, nemusia manuálne pracovať, naťahujú sa do farmárovho domu, piju alkohol, naučia sa chodiť na dvoch nohách a nakoniec začínajú obchodovať s okolitými farmami. V závere prasatá večerajú s farmármi, ostatné sa dívajú cez okno a s úžasom sa divia, ako sa prasatá začínajú meniť na ľudí a prispôsobia si základné pravidlo : Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.
 
Ruská literatúra
-  Mala v tomto období tieto smerovania
-  1. Oficiálna literatúra – patria tu diela, ktoré boli napísané metódou socialistického realizmu a boli oficiálne vydávané vydavateľstvami
-  2. Polooficiálna literatúra – zaraďujeme tu autorov, ktorých časť diel je písaných metódou s.r. a časť ich tvorby vyšla v samizdátoch
-  3. Samizdátová literatúra – sú to diela, ktoré nemohli byť oficiálne vydané, preto boli tajne prepisované, vytláčané, rozmnožované a distibuované. Sú to tiež diela, ktoré nemohli byť vydané, preto boli tajne vyvezené do zahraničia, tam vytlačené a rozmnožované a potom tajne privezené do Ruska.
 
ALEXANDER SOLŽENICIJ
-  Za protistalinské poznámky vo svojich osobných listoch bol zamknutý , odsúdený a poslaný do vyhnanstva na Sibír, na niekoľko rokov do pracovného tábora – gulagy. Jeho najvýznamnejším dielom je novela Jeden deň Ivana Denisoviča, po vydaní tohto diela nesmel vydávať svoje diela. Potom ako v Paríži vyšiel prvý zväzok knihy Súostrovie gulag, bol násilím vyhostený z krajiny a zbavený ruského občianstva. V emigrácií žil až do oku 1989, kedy dostal naspäť štátne občianstvo.
 
Jeden deň Ivana Denisoviča – Je to príbeh Ivana Denisoviča Šuchova, ktorý bol nespravodlivo obvinený a odsúdený k núteným prácam na Sibír. Bol odsúdený za vlastizradu a ako vojak ruskej armádu bojoval v 2 sv vojne. Dostal sa do Nemeckého zajatia a keď sa mu podarilo újsť, vrátil sa k svojim. Tí ho obvinili, že je nemeckým špiónom. Opisuje jeden deň strávený v Gulagu od ranného vstávania o 5 až po večierku zhruba o 21. Opisuje, ako chodili na stavby v 30° mrazoch, hranicou kedy ich neposielajú von je  - 40°. Dostávajú veľmi malé prídely jedna. Na celý deň 300 g chleba, teplým jedlom je horúca, niečím zafarbená voda. Občas ovsená kaša. Väzeň na sebe nesmie mať viac vrstiev oblečenia, opisuje situáciu, keď sa prideľujú topánky, kto príde neskoro má jednoducho smolu, musí zobrať to čo mu ostalo.
 
Česká literatúra
 
JÁN OTČENÁŠEK
Rómeo, Júlie a tma – Námet je z obdobia 2 sv vojny. Príbeh sa odohráva po atentáte na Heydricha, v protektoráte Čechy a Morava. Dielo je uvedený citátom z Rómea a Júlie od Shakespeara. Hlavný propagonisti, syn majiteľa krajčírstva Pavel a židovské dievča Ester. Pavel stretáva v parku Ester, ktorá odmieta nastúpiť do transportu do Terezína. Pavel ju schováva vo svojej izbičke za krajčírstvom, zamilujú sa do seba, ale ich láska musí byť utajená, lebo inak by Ester musela odísť. Napriek tomu, že Pavel ukrýva, o jej pobyte sa dozvie Kolaborant Reisek. V tomto období bol spáchaný atentát na Heidricha a za ukrývanie osôb hrozí trest smrti. Pavel sa obáva Reisekovho udavačstva, preto chce Ester odviesť k príbuzným na vidiek. Ona sa rozhodne neohrozovať ostatných obyvateľov domu a počas domovej prehliadky vybehne na ulicu, uteká popri domoch no svoj mladý život si nechráni a drastický hynie – je zozadu zastrelená nemeckým vojakom.
 
BOHUMIL HRABAL
Ostrě sledované vlaky – Je to novela zobrazujúca obdobie z konca 2 sv vojny. Hlavnou postavou je Miloš, mladý výpravca na stanici. Zmieta sa medzi ľúbostnou túžbou a nedostatkom skúseností. Jeho vzorom je výpravca Hubička, ktorý si nerobí žiadne problémy zo svojich afér. Stanicou prechádzajú nielen ostro sledované vlaky vezúce zbrane na front, ale aj vlaky vezúce zúbožené zvieratá z frontu. Miloš tragicky umiera počas akcie, keď dobrovoľne vhadzuje bombu do nemeckého vlaku. Jeden vojak ho zbadá a zasiahne do pľúc. Ranený Miloš opätuje streľbu a obaja padajú do snehu. V tejto záverečnej scéne sa Miloš zamýšľa nad každodennosťou života, nad zmyselnosťou vojny.
 
Americká literatúra
 
WILLIAM STYRON
Sophiina voľba – Román. Symbolicky názov románu je zašifrovaný v podtexte otrasnej scény z koncentračného tábora, keď Sphii musí rozhodnúť, ktoré dieťa pošle do plynu, aby druhé mohlo žiť. Sophii mala manžela žida, schizofrenika Nathanu. Autor sa zameriava na psychiku ľudí, ktorí prežili vojnu, neprežili však duševnú traumu, ktorá v nich to obdobie zanechalo. Hlavná hrdinka dostala v živote možnosť tri krát voliť. Či sa zapojí do poľského boja proti fašizmu – kvôli deťom sa nezapojila. Ktoré zo svojich detí pošle do plynu, a či spácha samovraždu – nedokáže žiť s tieňom mŕtvych detí, so skúsenosťou z vojnového Poľska, zo sklamaním zo samej seba. Bezvýchodiskovosť jej voľby prerastá do mohutnej tragickej vízie ľudského života.
 
Epické divadlo
- Vzniklo v Nemecku, zakladateľom je Bretolt Brecht
- Jeho cieľom je narušiť ilúzie diváka o tom, že sa na javisku predvádza skutočný život skutočných postáv, divák si má stále uvedomovať, že pozerá iba na predstavenie
- Autori nahradili dramatický prítomný čas epickým minulým časom, vystupuje tu veľké množstvo postáv, dej sa člení na dejstvá a výstupy, ale na jednotlivé scény stráca čaro pointy, lebo v medzititulkoch sa povie čo sa stane
- Herec má dať do textu odstup, nesmie sa stotožniť s postavou, postavu predstavovať a objasniť
 
Magický realizmus
-  Je to literárny smer, ktorý sa rozvíja v rámci postmoderny prevažne v Karibskej oblasti
-  V dielach sa prelína sen a skutočnosť, reálne a mýtické, život so smrťou, každodennosť s nevšednosťou.
-  Magický realizmus je taký svojský, pretože sa rozvíja v oblasti, kde došlo ku spájaniu odlišných kultúr a rás – indiáni, araby, potomkovia privezených afrických černochov, španielsky kolonizátori.
 
GABRIEL GARCIA MARQUEZ
Veľmi starý pán s obrovskými krídlami – (poviedka). Dvaja manželia nájdu v jedno ráno na svojom dvore starca s obrovskými krídlami. Sú prekvapený a rozmýšľajú, kto to môže byť. Ich sused, ktorý vždy všetko vie, im povie, že je to anjel. Zatvoria ho do kurína, chodí na neho pozerať celá dediny a najskôr aj široké okolie, preto sa manželia rozhodnú, že budú vyberať vstupné. Neskutočne na tom zbohatnú. Po nejakom čase prichádza do dediny cirkus a s ním aj žena, ktorá sa premenila na obrovského pavúka, ktorá napriek zákazu rodičov odišla na zábavu. Na starca pomaly všetci zabudnú, po nejakom čase bez toho, aby si to niekto všimol začína starcovi rásť nové perie a odlieta. Autor tu opisuje rôzne zvláštne udalosti – žena, ktorá od detstva ráta tlkot svojho srdca a už jej nestačia čísla, muža, ktorý trpel nespavosťou, lebo ho rušil hluk hviezd, slepec, ktorému sa síce nevrátil zrak, ale narástli mu tri nové zuby, . . . .
 
Kronika vopred ohlásenej smrti – Príbeh sa odohráva v nemenovanom juhoamerickom mestečku. Rozprávač sa snaží po 27 rokoch zrekonštruovať a objasniť udalosti, ktoré viedli ku zabitiu mladého bohatého Santiaga Nasara. Tajomný a zámožný Bayardo San Roman si hneď po svojom príchode vyberie za manželku chudobné dievča Angelu Vicariovu. Niekoľko hodín po svadbe ju však rodine vráti s tým, že už nie je panna. Ona však za vinníka označuje Santiaga, aby sa zachovala česť jej rodiny. Jej bratia sa rozhodnú Santiaga zabiť. Rozprávač bol v čase vraždy ešte mladým chlapcom a po rokoch hovorí zo zúčastnenými, aby zistil, ako sa udalosti naozaj stali. Minútu po minúte vychádza najavo, že bratia možno Santiaga nechceli zabiť, lebo o tom čo chcú urobiť povedali celej dedine, čakali, že ich niekto bude varovať. Paradoxne o tom vedelo celé mestečko, len Santiago nie. V závere sa nedozvieme, či Angela povedala pravdu, keď označila Santiaga. Bayardo hneď po tom, ako vrátil nevestu, odchádza z mesta. Angela si ho vziať vôbec nechcela, pretože ho nemilovala. K svadbu ju prinútili rodičia, ale keď po jeho odchode zisťuje, že ho miluje a začína mu písať listy. Každý týždeň jeden, v ktorých vyjadruje čo cíti. Po desiatich rokoch sa Bayardo vracia, zo sebou prinesie okolo 200 listov, ktoré mu poslala a sú neotvorené. Santiagova smrť je vykreslená naturalisticky – autor opisuje ako mu zarezali do brucha, vyvalili sa mu črevá, padá do prachu, usiluje sa vstať z kaluži vlastnej krvi. Zbiera a drží si vlastné črevá, prichádza do kuchyne a zomiera.