Slovenská medzivojnová próza

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 006 slov
Počet zobrazení: 38 811
Tlačení: 2 292
Uložení: 1 577
Spol. situáciavznik ČSR 1918,  je to demokratický štát a Slovensko získalo v ňom národnú slobodu a demokraciu. Nastal rozvoj literatúry. Je tu problém čechoslovakizmu. V literatúra vznikala pluralita tzn. začali sme sa otvárať svetu, prijímame nové prúdy zo svetovej literatúry. Nové generácie už nechcú zotrvávať na klasických realistických metódach ako tie staršie. Témy – spočiatku spomienky na vojnu, mladosť, historické udalosti, spoločenská, kultúrna a politická situácia tohto obdobia.

Generačná skladba:

1. Staršia generácia
- autori píšuci už pred vojnou, po vojne ich tvorba doznieva. Patria sem Martin Kukučín (1. vlna slov. realizmu), Jozef Gregor Tajovský, Elena Maróthy Šoltésová, Božena Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská (2. vlna slov. realizmu), Ladislav Nádaši Jége, Janko Jesenský, Hana Gregorová (3. vlna slov. realizmu).
2. Stredná generácia
- autori píšuci po vojne napr. Martin Rázus, Štefan Krčméry, Jozef Cíger Hronský, Ján Hrušovský (pokus o experiment v medzivojnovej próze)
3. Mladá generácia
- jasne sa odlíšila od klasického realizmu tzn. využíva množstvo avantgárd, nemá veľa spoločných čŕt napr. Gejza Vámoš, Ivan Horváth a iný
 
Tematické rozdelenie:
1. Pokračovanie realistických metód (3. vlna slovenského realizmu)
- pokračovali v písaní realistickou formou, nadväzujú na literárne tradície klasického realizmu a začínajú písať po 1. sv. vojne.
- 3 línie: a) priame rozvíjanie realistických tradícií – Jége, Gregorová, Rázus, Jesenský
 
Ladislav Nádaši Jége
- predstaviteľ staršej generácie
- po vojne 20 roky píše prózu s historickou tematikou
  - novela Wieniawského legenda – námet je boj Turkov s Poliakmi. Autor si tu viac všíma a vykresľuje osudy jednotlivých postáv, než historické udalosti. V popredí záujmu tu stojí krásna Jela, ktorú zajmú Turci ale vyslobodí ju mladý Julián. Jelu ale ľúbi aj brutálny plukovník Tomajko, ktorý sa snaží zabiť Juliána, ale keď na to Jela príde prekole ho nožom. Kontrasty: Láska Julián a Jela – čistý vzťah/ Tomajko a Jela – brutálny vzťah.
  - román Adam Šangala – príbeh zo 17 storočia na pozadí dobrodružnej púte dedinského chlapca Adama. Autor tu charakterizuje spol. pomery, t.j. náboženské a mocenské boje, ako aj ľudí tej doby. Všíma si tu hlavne vlastnosti ako chamtivosť, lakomstvo, vypočítavosť, podlosť. Je tu vzrušujúci a pútavý dej. Príbeh začína popravou otca na šibenici a končí sa popravou Adama.
  - román Svätopluk  - čerpá z obdobia Veľkej Moravy
- 30 roky opúšťa historickú tematiku a prikláňa sa k súčasnosti. Píše súčasný román
  - román Cesta životom – podal obraz predprevratovej spoločnosti (pred r1918). Využíva tu vlastné skúsenosti z tohto obdobia – autobiografické prvky. Mladý slovenský chlapec sa dostáva do maďarských škôl, postupne sa odnárodňuje a stáva sa z neho odrodilec. Je typom, ktorý kvôli pohodliu, kariére a osobným výhodám zapredá svoj vlastný rod. Stáva sa stoličným úradníkom. Cez túto zápornú postavu opisuje autor mravný úpadok spoločnosti a to úplatky, podvody, svadby z rozumu. Opakom je doktor ktorý je národne uvedomelý a mravne čistý človek a snaží sa mu pomôcť.
 
b) sociálno -psychologický realizmus – psychologický pohľad do vnútra človeka v čase jeho spoločenského ohrozenia. Predstavitelia – Milo Urban, J. C. Hronský, Štefan Letz
 
Jozef Cíger – Hronský
- poviedky a novely majú ráz dedinskej rozprávky
  - zbierka Podpolianske rozprávky – zobrazuje dedinského človeka, jeho vnútorný svet a venujú sa aj svetu okolo neho. To všetko na pozadí zaujímavej fabuly.
  - zbierka Sedem sŕdc – 7 noviel, zobrazujú osudy 7 žien z rôznych prostredí. Podáva v nich pohľad do vnútra ženskej duše.
- románová tvorba
  -román Jozef Mak – Jozef je typ obyčajného človeka – človek milión. Od mladosti je terčom posmeškov, je odsudzovaný lebo je nemanželským synom. Zradí ho milá, ktorá sa vydá za jeho brata. Jozef si berie za ženu žobráčku. Až keď jeho žena umiera zisťuje ako ju mal rád. Reaguje oneskorene, pasívne prijíma svoj osud. Neskôr mu zomrie aj matka. Spočiatku sa osudu bráni, potom už len mlčky znáša svoj údel - trpieť. V závere sa mu prihovára sám autor. Posledný odsek: „Trp Jozef Mak.“.
  - román Pisár Gráč – zobrazuje skúsenosti z vojny a poukazuje na dôsledky začínajúcej sa vojny. Neuznáva vlastnosti ako vlastenectvo a hrdinstvo. Na úvahy využíva zložité rozprávačské postupy s fiktívnymi a vnútornými monológmi.
- romány z emigrácie
  - historický román Andreas Búr Majster – 19. storočie dej sa točí okolo piliarskeho majstra a jeho ľúbostného vzťahu k dvom ženám z Bojnického zámku. Všíma si tu aj vzťah k iným ľuďom. Podstatný je tu samotný dej nie hist. Udalosti. Sú tu nadčasové otázky ako mravnosť, hriech, obeta, očista,...
  - román Svet na trasovisku – v čase 2.sv. vojny na Slovensku. Má 2 dejové línie:
  1) život bežného dedinského človeka, spútaného so zemou na ktorej žije,
  2) spoločenské problémy tej doby – SNP kritizuje ako udalosť, ktorá stavia slov. národ proti svojmu štátu.

Milo
Urban

- novela Za vyšným mlynom – hrdina Ondrej v citovom vzplanutí zavraždí človeka. Jeho život sa v momente mení, bojuje s vlastným svedomím, cíti vnútorný nepokoj, podvedome cíti výčitky dediny. Bojí sa odhalenia, ale na druhej strane by bol rád keby ho odhalili, lebo by sa zbavil bremena viny. Aby zabudol, pije. Ide tu o vnútornú drámu vinníka, ktorý bojuje ťažký zápas sám so sebou. Ide tu o drámu svedomia. Na motívy tejto novely bola skomponovaná opera Krútňava.
- románový cyklus Živý bič – má 2 časti:
1. časť Stratené ruky – autor sa snaží opísať vnútorný svet Ráztočanov v čase 1.sv. vojny – zmenu medziľudských vzťahov. Ráztoky je dedina vzdialená od frontov vojny. Už na začiatku dedinčania poznajú slovo vojna, ale nechápu jej skutočný zmysel a dosah. Vojna sa ich priamo nedotýka. Začína sa ich dotýkať až vtedy, keď muži začínajú odchádzať do vojny a z vojny sa začínajú vracať mrzáci ako Ondrej Koreň alebo sa nevrátia ako Štefan Ilčík. Polia ostávajú neobrobené a preto sa dedina začína stavať proti vojne. Dedina, ktorú autor zobrazuje ako celok je prudko oddelená od vládnucej vrstvy.
2. časť Adam Hlavaj – do popredia sa dostáva Adam Hlavaj, ktorý zbehne z východného frontu a ukrýva sa v Ráztokách. Ťažkým úderom je pre neho smrť manželky Evy, ktorá zneuctená notárom Okolickým a odsudzovaná dedinou nachádza jediné východisko v smrti utopením. To je posledná kvapka pre Adama, ktorý sa stavia na čelo živelnej vzbury proti vrchnosti. Vzbura je úspešná hlavne kvôli tomu, že ide rok 1918 a vzniká ČSR. Dedina reaguje na podnety ako jedna bytosť = kolektívny hrdina = unanimistický román. Adam Hlavaj sa nespráva typicky pre dedinčanov, vymyká sa z kolektívu stojí nad dedinou a stáva sa jej vodcom – autor z neho robí hrdinu.  Autor v románe prekonal tradíciu popisného realizmu. Nielen popisuje ale aj zobrazuje vnútorný svet jednotlivých ľudských bytostí ale aj celej spoločnosti.
 
  c)socialistický realizmus – ľavicovo orientovaný, ovplyvnený KSČ, sústreďuje sa okolo časopisu DAV napr. Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Rob Poničan.
 
Peter Jilemnický
- nepísal celý život soc. realizmom, úvodné práce boli poznačené experimentovaním, v závere života sa vracia k avantgarde
- román Víťazný pád – samotný názov je avantgardný – využíva v ňom oxymoron. V úvode vysvetľuje tento názov: kysucká jar = víťazstvo a kysucká jeseň = pád. Dokopy celý rok = víťazný pád. Dej sa odohráva po skončení 1. svetovej vojny na Kysuciach. Hl. hrdina sa vracia z vojny s revolučnými myšlienkami. Chce zmeniť pomery na Kysuciach, dostáva sa do konfliktu s otcom, lebo si chce vziať za manželku chudobné dievča. Keď sa dozvedá, že ho zradila, opije sa a zabije ju. Neskôr po otcovej smrti sa vracia na otcovskú pôdu a začína hospodáriť. Veľkým úderom je pre neho záplava, ktorá mu ničí rozostavaný dom a úrodu. Nesie to veľmi ťažko a pokúša sa o samovraždu. Nakoniec sa nevzdá a ostáva verný kysuckej prírode a snaží sa ju zveľadiť. Okrem bohatej fabuly tu hrá dôležitú úlohu aj lyrická časť, v ktorej opisuje krásu aj biedu kysuckého života a kysuckej prírody.
- román Pole neorané – hrdina z chudobnej dediny na Kysuciach odchádza pracovať do Ostravy a tam sa z neho pod vplyvom KSČ stáva komunista, ktorý chce zmeniť zaostalé Kysuce.
- román Kompas v nás – skladá sa zo samostatných príbehov spojených ideou, ktorou je ľudské šťastie a podmienky ľudského šťastia. Autor ich rozpráva priateľom a tým ich spája do celku. Za podmienky pokladá: Oslobodenie sa od majetku, Slobodu ľudských citov – lásku, Domov.
 
2. Lyrizovaná próza
- ide tu o prienik lyrizačnej tendencie do prózy. Je to zväčša vekom mladá ale aj stredná generácia, ktorá sa snaží prispôsobiť moderným svetovým trendom, ale nechce sa izolovať od domácich problémov. Delenie:
a) ornamentálna próza – tzv. ozdobná próza – ozdobnosť jazyka a štýlu. Rozvíja sa  v 20 a 30 rokoch 20 stor. Stojí v kontraste s popisným realizmom, konvenciami. Využíva a vychádza z expresionizmu, odráža vedomie človeka 20 stor., vyjadruje city a vnútorné pocity mladého človeka, ktoré sú pesimistické, tragické a vyjadrujú rozpor medzi vnútorným svetom človeka a vonkajšou realitou spoločnosti. Forma je nesúrodá (neusporiadaná), bez logickej a časovej následnosti, využíva snové postupy, experimentuje s jazykom. Predstavitelia: Tido Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš.
 
Tido Jozef Gašpar
- do slovenskej literatúry priniesol témy o námorníctve a tiež problematiku ľudskej nevyrovnanosti
- zbierka noviel Deputácie mŕtvych – využíva tu motívy lásky, sklamania, mora , zážitky s námorných rokov. Tieto novely sú plné vášne a výbušnosti, erotiky a takisto oslavy ženy.
- zbierka noviel Červený korábNámorníci – popisuje v nich vnútorný svet námorníkov v čase 1. svetovej vojny a ich vojnové skúsenosti. Na jednej strane sú na mori voľní ako orly, na druhej strane spútaní vojnou a príkazmi. Všíma si vzburu juhoslovanských námorníkov a vyjadruje k nim obdiv.
 
Ivan Horváth
- súbor 5 noviel Vízum do Európy – približuje atmosféru veľkých európskych miest Drážďany, Paríž,... Všíma si hlavne ľudí, lebo hovorí, že ľudia sú charakteristickou črtou jednotlivých miest: „Človek poznáva mesto prostredníctvom ľudí.“. Sprevádza nás rôznymi penziónmi, námorníckymi krčmami, hodinovými hotelmi. Cez príbehy ľudí autor odkrýva psychologicky ich vnútro.

Gejza Vámoš
- zbierka noviel Editino očko – venuje ich svojim sestrám. Novela Editino očko – zameriava sa na problém tzn. je problémová. Ich forma rozprávača (autor je sám hlavnou postavou). Má dve dejové línie:
1) opis reality – fabula, dej – všíma si sestru Editu, jej vlastnosti. Vrchol je situácia keď si Edita s kamarátkou robia úlohy a tá jej nešťastnou náhodou vypichne oko. Autor situáciu opisuje nadľahčene. Priebeh liečenia opisuje z odbornej stránky lebo sám je lekár, používa odbornú terminológiu. Edita neberie úraz tak tragicky ako samotný autor.
2) opis pocitov a myšlienok (vnútorný svet autora) – o jeho vnútornom svete autora sa dozvedáme prostredníctvom monológu, ktorý vedie smerom k Edite. Jeho vnútorný svet je pesimistický, kritizuje spoločnosť, civilizáciu a objektívnu realitu okolo nás. Hovorí: „Odstrániš zlo dverami, vojde oknom.“ Neverí, že zlo sa dá odstrániť. Verí v osud. Má fatalistický pohľad na svet (nemôžeš zabrániť tomu, že sa ti náhodou niečo stane). Východisko vidí v úteku od tejto civilizácie do Afriky.
- dvojzväzkový román Atómy Boha – v úvode rozpráva svoje názory na život a životné problémy. Prejavuje sa tu jeho filozofia pesimizmu a bezmocnosti. Hrdinom je lekár ktorý sa snaží odstrániť pohlavné choroby, pliagu ľudstva.
 
b) lyricky tvarovaná próza – najmenšia miera lyrizačných tendencií. Zatiaľ čo ornamentálna próza kladie doraz na výrazovú kvalitu textu – expresivitu, lyricky tvarovaná próza  kladie doraz na sociálne, dedinské témy alebo psychologické námety s harmonickým koncom. Predstavitelia – Ján Bodenek, Jozef Horák, Ferdinand Gabaj.
 
Jozef Horák
- zb. noviel Biele ruky – dedinský človek je tu zobrazený v napätých situáciách.
- zb.noviel Zahmlený návrat – využíva hist. a haviarske (banícke) námety. Všíma si psychiku postáv v rôznych situáciách.
- román Hory mlčia – problém lásky a partizánske akcie v SNP na pozadí mlčanlivých hor, v ktorých žijú mlčanlivý ľudia, ktorí znášajú ťažký život vojny. Významnú úlohu tu zohráva príroda, ktorá dotvára dej a je tu lyrickým prvkom.
- dielo Legendy – historické motívy Veľkej Moravy, zakladanie kresťanstva a sú tu bohato využité lyrizačné tendencie.

Ján Bodenek
- román Ivkova biela mať – Ivko vyrastá v chudobnej rodine a nenachádza v nej lásku. Kontrastom je to, čo vidí v rodine svojej učiteľky – usporiadané pomery, teplo domova, láska. Po smrti otca chce ujsť z domu, neskôr zisťuje, že matka ho miluje aj keď o tom nehovorí každý deň. Vypovedá o tom jej konanie.
- zbierka noviel Svetlá na bublinách – touto zbierkou sa zaradil do lyrizovanej prózy. Život chápe v morálnych a psychologických kontrastoch a rozporoch ako zápas dobra a zla. Stojí tu biologická láska a krása proti kráse a láske duševnej.
 
c) próza literárneho naturizmu – prúd s najvýznamnejšími lyrizačnými tendenciami. Rozvíjať sa začal pod vplyvom spoločnosti – hospodárska kríza, nástup fašizmu a ohrozenie republiky – začiatok vojny. Autori sa snažia utiecť z tohto rozháraného sveta do prírody. Dejová zložka je potlačená, prevládajú poviedky a novely. Čas je biologický (charakter striedania ročných období – kolobeh života). Témy – priateľstvo, česť, láska, príroda. V popredí je otázka ľudského, autori sa snažia zmierniť priepasť medzi snom a skutočnosťou. Rozprávkové motívy a prvky (dobro víťazí nad zlom, a pod.), mýty a folklórne tradície. Množstvo básnických jazykových prostriedkov. Bol napojený na modernú európsku literatúru. Využíva podnety francúzskeho regionalizmu, poľskej moderny a expresionizmu západných literatúr. Je vysoko hodnotený v celej Európe. Predstavitelia – Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák, František Švantner, Hana Zelinová

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu