Sociálno – psychologický realizmus

Sociálno – psychologický realizmus
-  prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia
-  expresionistické tendencie
-  sociálna tematika
-  pohľad do hĺbky človeka
-  dedinské prostredie
-  hrdinovia – obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom , mocou
 
Jozef Cíger – Hronský, Milo Urban, Štefan Letz
Jozef Cíger – Hronský
 
humoristicky ladené zbierky: U nás domov, Medové srdce
 
Novely – Tomčíkovci – hovorí o biede, ale novely pôsobia dojmom šťastia. Ľudia sú spokojní s tým, čo im život prináša.
Sedem sŕdc
Podpolianske rozprávky
 
V celej tvorbe sa orientuje na dedinu a usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť i vnútorný svet človeka.
 
Romány: Chlieb
  Jozef Mak
Tvorba pre deti a mládež:: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Budkáčik a Dubkáčik.
 
Jozef Mak
- vplyv expresionizmu
- Ako jeden z prvých začal lyrizovať prózu. Využíva umelecké prostriedky lyriky, / personifikácia, metafora, epiteton../
 
Zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.
Jozef Mak – obyčajný človek „ človek milión“
Je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. „ Trp Jozef Mak“
 
Jozef Mak  musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád.
Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne.
Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala.
Jozef  M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Krátko  nato odchádza na vojenčinu.

Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef. Maruša sa medzitým zmenila . Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu. J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť.
Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale  nedokázal ani k nej , ani voči synovi prejaviť svoje city.
 
 Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu.
J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád.
 
Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom.
Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom, aj keď ho v ňom čaká len utrpenia:
„ Trp, Jozef Mak  Človek – milión si, nuž vydrž všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.
  
Román  je dielom o nepremožiteľnosti človeka.
 
Milo Urban
 
-  v próze nachádzame prvky expresionizmu a naturizmu
-  - novela Za vyšným mlynom – stala sa predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa – Krútňava
 
ŽIVÝ BIČ
  sociálno-psychologický román
-  expresionizmus – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov ( hnev, láska, strach)
-  naturizmus – dej je doplnený lyrickými opismi prírody, v lyrických opisoch využíva metaforu, prirovnanie.
-  unanimistický román – ľud  koná  a  hovorí  ako  jedna  postava, 
román  má  kolektívneho hrdinu – obyvatelia dediny
-  autora zaujíma to, akú úlohu mal ľud počas vojnovej drámy a ako sa v nej prejavoval
-  v centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti, vojne / Ilčíčka,  Adam Hlavaj/
-  autor vystihuje vnútorný svet postáv vo vojne
-  dedinčanov oddeľuje od vládnej vrstvy
 
 Adam Hlavaj – symbolom vzbury proti útlaku – prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan
 
Román má dve časti
I. Stratené ruky
II.  Adam Hlavaj
I. Stratené ruky -Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine.
II. Adam Hlavaj – po zbehnutí z vojny – protest a hnev prechádza do pomsty
   I.  Stratené ruky Dej sa odohráva počas 1. svetovej vojny v dedine Ráztoky
Dedina si začala uvedomovať hrôzy vojny, keď prichádzali prvé oznámenia o smrti synov, mužov, /nedostatok potravín.../.  Na dedinu doľahol strach. Z frontu sa vrátil Ondrej Koreň ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. Narukoval aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorého odsúdili  na smrť, lebo zavraždil krutého čatára Rónu, ktorý ich ponižoval, bil a urážal. Keď sa to Ilčíčka dozvedela, začala ešte viac poburovať ľud proti vrchnosti a vojne. Keď narukoval Adam Hlavaj, jeho žena Eva ťažko znášala jeho odchod. Požiadala notára Okolického, aby jej muža „vyreklamoval“. Notár, bezcharakterný človek, prisľúbil pomoc.- Prinútil Evu, aby sa mu oddala, ale sľub nedodržal.. Eva s notárom otehotnie, porodí syna.  Dedina ňou pohŕda, /okrem Ilčíčky a Koreňa/. Zúfalá Eva skončila svoj život v rieke.
 
II. Adam Hlavaj – Adam zbehol z frontu, ale po návrate bol jeho dom prázdny. Keď vyšla pravda s notárom najavo, dedinčania sa vzbúrili proti notárovi. Strach a alkohol urobili s notára Okolického ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia, ktorá zahubila hlavne deti, medzi nimi bol aj Evin nepokrstený a nechcený syn. Zúfalé ženy začali v krčme piť s mužmi, aby zabudli.
 
 Vojna sa skončila. Do dediny sa vracajú vojaci s puškami. Vystrašený notár  dá zo strachu odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. Vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov Ilčíčku zabil. Notára odniesli tam, kde Eva skočila do rieky. Posadili ho do rieky, aby rozmýšľal o sebe. Podopreli ho doskami / vtedy už bol ochrnutý po porážke/. Dosky sa uvoľnili a notár sa utopil. Zúrivý ľud prepadol krčmu a posmelený alkoholom, obchod a notárov dom. Všetko ničili, rozbíjali a odnášali.
Adam nakoniec podpálil krčmu – príčinu mnohého zla. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.
 
Román patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela o prvej svetovej vojne.
 
Na román voľne nadväzujú romány: Hmly na úsvite, V osídlach
ďalšie romány: Zelená krv , Kto seje vietor, Zhasnuté svetlá
 
 
ZA VYŠNÝM MLYNOM
 
Psychologická novela – námet pre operu Eugeňa Suchoňu - Krútňava (SND, 1949)
 - vyšla 1926 v samostatnom knižnom vydaní
 
Kompozícia: 12 kapitol
Téma: medziľudské vzťahy, je to dráma svedomia
Priestor a čas: dedinské, Malkov, autorova súčasnosť - dielo nadčasové
 - charakteristický humanocentrizmus, zameranie na človeka, jeho vnútorný svet, pohľad pod povrch javov - do hĺbky
 
 
Hl. postavy:
 Ondrej Zimoň - vrah Jána Štelinu - hl. hrdina, který bojuje s výčitkami svedomia, vysoký, ľúbi Katrenu
 Katrena Zalčíková - mladé dievčaa, ktoré v tichosti znáša svoje utrpení
 Ján Štelina - milenec Katreny, kterého Zimoň zabil
 Peter Štelina - otec Jána, smúti za synom, a stáleverí, že vrah sa odhalí
 
Fabula:
 (I.)  Malkovčania išli kosiť bory. Nájdu mŕtveho Jána Štelinu, milenca Katreny Zalčíkovej v lese za Vyšným mlynom. Jeden z nich bežal do dediny povedať to jeho otcovi. Ten sa schytil a utekal ta. Mŕtveho Jana na nosidlách doniesli do dediny. Zvesť o jeho smrti sa doniesla aj do uší jeho milenky Katreny. Tá prišla do domu, kde bol otec a plačúce ženy. Otec mŕtveho obviňuje zo smrti Katrenu, že ona ho má na svedomí. Katrena si toto ťažké obvinenie uvedomuje.
(II.) Na tretí deň Jana pochovávajú na opustenom cintoríne. Ľudia z dediny prišli na pohreb, no Peter Štelina kypí nenávisťou voči nim. V zástupe niekto zaplakal – Katrena, otec ju videl. Večer sa starý Štelina u nej zastavil, ospravedlnil sa jej a dlho do noci sa rozprávajú o Janovi. K svojmu domu prichádza neskoro v noci, tu si otec uvedomuje smrť svojho syna a vlastný zánik, nevie komu zanechá majetok ako dedičstvo. Štelina sa zamýšľa nad pomstou.
(III.)  Žandári tri dni hľadali vraha. Nevyšetrili nič. Medzi Katrenou a starým Štelinom vzniká priateľstvo. Katrena sa z donútenia rodičov vydáva za Ondreja Zimoňa, čo je pre Štelinu hlboká rana na duši.
(IV.) Katrena žila s Ondrejom, no po čase sa v ich vzťahu niečo stalo: – Trápia sa, Ondrej mlčal a Katrena plakávala. Okolie sa snaží zistiť, prečo Katrena tak smúti.
(V.)  V ďalšej kapitole nájdeme rozhovory Ondreja so Štelinom, ktoré prebiehali spoločnou cestou domov z kostola. Neskôr sa už aj jeden druhému chceli vyhnúť, ale často sa stretli.
(VI.) Ondrejovi sa narodí syn, dajú mu meno Ondrej. Neskôr, jeden večer si Ondrej kladie otázku, komu sa dieťa podobá? (tu prichádza ešte väčšia výčitka v Ondrejovom svedomí). V tvári dieťa videli výraz zabitého Jana Štelinu.
  (VII.+VIII.)
Ondrej ho skrýva pred ľuďmi, aby nezbadali tú podobnosť. Dieťa prídu pozrieť aj krstní rodičia, ale Ondrej im nedovolí vidieť ho. Svedomím zničený Ondrej nachádza útechu v alkohole. Raz, keď príde z krčmy Katrenu zbije.
(IX.)  Napätie medzi Štelinom a Ondrejom sa stupňuje, keď sa stretajú v krčme. Niekedy by sa aj pobili, ale nikdy k tomu nedošlo.
 (X.)  Raz sa Ondrej tak opil, že nevedel ani domov trafiť. Zablúdil až k mlynu, do lesa, kde bol zabitý Jano. Vynárali sa mu hrozné spomienky. Dobehol do Vyšného mlyna.
(XI.)  Ondrej sa cíti veľmi vinný, niečo ho ťažilo. Chcel to povedať Katrene, viackrát sa o to pokúšal, no nikdy sa mu to nepodarilo. Ich paholok našiel v sene pušku, keď ho Ondrej videl, pohrozil mu, že nič nesmie povedať.
(XII.) V dedine bol odpust (hody). Po bohoslužbách sa ľudia tunajší aj cudzí schádzajú v krčme. Prišiel aj Ondrej aj Štelina. Tu sa Ondrej prizná, že Jana Štelinu zabil on. Prichádzajú poňho žandári a odvádzajú ho. Ondrej zviazaný pokojne s nimi odchádza. Priznaním z neho spadla veľká ťarcha vo svedomí.
 
Slovenská próza medzi dvoma svetovými vojnami
 
A)  ROZVÍJANIE REALISTICKEJ TENDENCIE
 
I.  línia – 3. vlna slovenského realizmu
 
a) kritický realizmus – L. N. – Jégé, J. Jesenský
b)   naturalizmus – L. N. Jégé

II.  línia  - sociálno – psychologický realizmus: M. Urban, J. C. – Hronský, Š Letz
  /expresionizmus, naturizmus/

III. socialistický realizmus – P. Jilemnický, F. Kráľ, J. Poničan
 

B)  LYRIZAČNÉ TENDENCIE  - LYRIZOVANÁ PRÓZA 
 
I. Ornamentálna próza – / expresívno–lyrický ornamentalizmus/: I. Horváth,  
  J. Hrušovský, G. Vámoš, T.J.- Gašpar 
 
II. Lyricky tvarovaná próza - /expresionisticko-senzualistická epika/: J. C.-Hronský, 
J. Horák, F. Gabaj, J. Bodenek 
 
III. Próza literárneho naturizmu: Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M. Figuli, F Švantner
 
Slovenská próza medzi dvoma svetovými vojnami
 
A)  ROZVÍJANIE REALISTICKEJ TENDENCIE
 
I.  línia – 3. vlna slovenského realizmu
 
a) kritický realizmus – L. N. – Jégé, J. Jesenský
b)   naturalizmus – L. N. Jégé

II.  línia  - sociálno – psychologický realizmus: M. Urban, J. C. – Hronský, Š Letz
  /expresionizmus, naturizmus/

III. socialistický realizmus – P. Jilemnický, F. Kráľ, J. Poničan
 

B)  LYRIZAČNÉ TENDENCIE  - LYRIZOVANÁ PRÓZA 
 
I. Ornamentálna próza – / expresívno–lyrický ornamentalizmus/: I. Horváth, 
  J. Hrušovský, G. Vámoš, T.J.- Gašpar 
 
II. Lyricky tvarovaná próza - /expresionisticko-senzualistická epika/: J. C.-Hronský, 
J. Horák, F. Gabaj, J. Bodenek 
 
III. Próza literárneho naturizmu: Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M. Figuli, F Švantner