Slovenská literatúra v porevolučných a matičných rokoch

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 210 slov
Počet zobrazení: 5 905
Tlačení: 536
Uložení: 554
Spol. sit. :
1.  1848–1849
= revolúcia –neúspešná –policajný režim na čele s Alexandrom Bachom= Bachovský absolutizmus. Nastáva násilné ponemčovanie a prísna cenzúra. R 1852Martin Hatala vydáva Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá bola definitívnym doriešením spisovného jazyka. Prestali vychádzať Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru.

2.  Po smrti Alexandra Bacha koncom 50. rokov – pád Bachovho absolutizmu. Nastalo obdobie rozvoja. Vznikol politický časopis Pešťbudínske vedomosti, ktorý hlásal rovnoprávnosť medzi národmi v Rakúsko – Uhorsku. 6. – 7. júna 1861 zhormaždenie v Turčianskom svätom Martine vydalo Memorandum národa slovenského, v ktorom národ požadoval štátoprávne zabezpečenie, zabezp. práva slovenskej reči, slovenského školstva, kultúry a administratívy. Vznikli tri slovenské gymnázia a to : vyššie gymnázium v Revúcej, nižšie gymnáziá v Martine a Kláštore pod Znievom. 4.  augusta 1863 v Martine – Matica slovenská – prvý predseda Štefan Moyzes, prvý podpredseda Karol Kuzmány. Funkcia MS bola kultúrna a literárna (v 60. rokoch – kalendáre, čítanky, časopisy napr. Černokňažník, Letopisy), symbolická (MS symbol národného života)

3.  1867 Rakúsko – Uhorské vyrovnanie
= zrovnoprávnenie Rakúska a Uhorska – Maďarsko získalo politickú moc a nastalo násilné pomaďarčovanie v Uhorsku. Zrušené slovenské gymnáziá (1874) a MS (1875). Hovoríme o kríze slovenského kultúrneho života.

Literárne znaky – pesimizmus, sklamanie
-  úpadok ideálov = konzervativizmus
-  jednota neexistuje
-  nevznikajú nové formy – epigónstvo (napodobňovanie)
-  nástup mladej generácie na čele s Hviezdoslavom a Kolomanom Banšellom – vydávali Almanach napred, nástup realizmu
-  epika – krátke historické poviedky, novely a črty
 
Ľudovít Kubáni
- poézia – triezva, poznačená osobnou a národnou biedou, epos Radziwillovna, kráľovná poľská
- próza – písal poviedky zo skutočného života, vyberal žartovné a tragikomické príbehy, na kt. sa pozerá s istou dávkou ironie
poviedka Emigranti – o dvoch priateľoch z Detvy ktorých pokladajú za emisárov z Londýna.
  Suplikant – príbeh dvoch priateľov suplikantov ktorých v predbiehaní poháňa ustavičný hlad
  Pseudo – Zamojski – kriminálny príbeh novodobého podvodníka a špekulanta s ľudskou dôverou

historický román Valgatha – prechod medzi romantizmom a realizmom. Romantické prvky – dej napínavý a vzrušujúci, plný zvratov, láska poznačená sentimentalizmom, plná úkladou a intríg. Realistické prvky – historická skutočnosť, reálne momenty h historie, skutočné postavy, boj medzi vojskami Jána Jiskru (bratrícke hnutie) s Hunyadovcami. Hlavná postava rytier Valgata je veliteľ hradu Drienčany odkiaľ vedie svoje výpravy. Patrí k Jánovi Jiskrovi. Nakoniec je porazený ukladmi a zradou Hunyadovcov. Podarí sa im vytopiť hrad. Dôležitú úlohu tu hrá láska medzi Milicou (dcéra J.J) a Ladislavom Hunyadym (syn J.H) Valgatha má aj záporné vlastnosti a slabosti, ako márnomyseľnosť, ziskuchtivosť a hrabivosť.

novela Mendík – o živote starosvetského dedinského učiteľa, ktorý je smiešny už tým, ako sa vystatuje svojou latinčinou a ako vo všetkom podlieha svojej manželke, ktorá by chcela svoju dcéru Sidóniu vydať za bohatého môsiara. Tým bráni šťastiu svojej dcéry a nesmelého kaplána Trnavského. V druhej línii si autor všíma sirotu Mendíka, ktorý trpí v rodine učiteľa. Obe línie sa spájajú keď Mendík odhalí mäsiara ako zlodeja a tým pomôže šťastiu Sidónie a Trnavského. Dôležitý je tu jazykový prejav postáv, ktorý postavy charakterizuje. Mäsiar – nevzdelaný a škaredý, učiteľ – vzdelaný. Irónia – na jednej strane učiteľ odsudzuje hlúpych // chce za jedného z nich vydať svoju dcéru.
 
Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský
- tvorca prvého fejtónu v slovenskej literatúre (žáner publicistického štýlu, satirického charakteru s témou akehokoľvek javu, ktorý chceme vysmiať a odpudiť od neho ľudí)
- besednica – podobná ako fejtón, ale nie taká ostrá
- humoreska – krátky príbeh ladený humorne, humor je tu láskavý a má cieľ pobaviť čitateľa
- groteska – podobná ako humoreska, ale má ostrejší humor niekedy až prehnaný
- Črty a grotesky Zozbierané žarty a rozmary G. K. Z. -Laskomerského
- dielo Študenský majáles – zážitky z detstva a študenstva
  Praktický lekár – zážitky z lekárskej praxe
- v prácach využíval dva typy humoru: 1) situačná komika – humor vyplýva zo situácie
2) jazyková komika - humor vyplýva z toho akým jazykom sa vyjadrujú postavy
- cestopisy Zo Slovenska do Ríma
  Výlet do Tatier
- národnobuditeľská novela Lipowianska Maša
Listy Štefana a Ďura Pinku 

Jonáš Záborský
- evanjelický farár z chudobnej zemianskej rodiny
- poézia – neúspešný básnik lebo presadzuje pravidlá klasicizmu, čím sa dostáva do  sporu so Štúrovcami
zbierka Žehry
- próza – venoval sa v nej sociálnym a spoločenským témam, ako bieda zaostalosť

- poviedka Panslavistický farár – politicky nebezpečný pre svoje názory, píše tu o sebe a zobrazuje sa ako farára Žarnoviča, ktorý je obvinený z panslavizmu. Je vyšetrovaný cirkvou a za trest je preložený do jednej zaostalej dediny, kde predchádzajúceho farára ľudia vyhnali. Ľudia ho neprijímajú lebo je zeman. Veľmi významný realistický prvok – zobrazenie zaostalosti a chudoby na dedine.
- próza Dva dni v Chujave má dve časti: Deň škaredý – reálna prítomnosť v zapadnutej dedinke Chujava, kde vládne chudoba a alkoholizmus. Autor tu hromadí pohromy, ktoré padli za jeden deň na obec – dane, poplatky a pokuty. Východisko hľadajú ľudia v alkohole. Zemanov opisuje ako namyslených, chamtivých, privilegovaných, ktorý vidia iba vlastné ciele.  Deň pekný – hľadá východisko zo zlej situácie. Je to akási optimistická predpoveď premeny zaostalej dediny na modernú dedinu pod vplyvom farára. Návod ako reformovať dedinu je idealistický. Dedina je neralistická lebo v nej nič nie je ako má byť. 
- dráma – vlastenectvo, národno obranný charakter, dokazuje samostatnosť histórie starobylého Slovenska
  - historická dráma Bitka pri Rozhanovciach – z obdobia života M.Č. Trenčianskeho

  - hry zo skutočnosti Najdúch – dej sa točí akolo synáčika zemianskej rodiny Gejzu Kobozyho, ktorý kandiduje vo voľbách na funkciu slúžneho. Sľubuje hory doly, hostí všetkých, lebo vie, že si získa ich priazeň a vo funkcii sa mu peniaze vrátia. Zrazu prichádza sedliacke dievča Maňuša s dieťaťom a tvrdí, že je jeho. Gejza totiž tak intenzívne „čtudoval“ po krčmách a flámoch, že si nevšimol že mu Maňuša uletela. Zavrú ju do pivovaru a zaobchádzajú s ňou kruto a chcú, aby to odvolala. Keď ju neskôr pustia podstrčí dieťa jednému obchodníkovi a ten ho podstrčí ďalej, až sa nakoniec dostane pred prach Zobozyovcov. Táto aféra sa už nedá ututlať a tak sa Gejza nestáva slúžnym. Hlavným kritikom zemianstva sa stáva farár, ktorý prichádza ku Kobozyovcom a vykričí nemravný život zemanov. J.Z vydí úlohu kňazov v povznesení národa. Farár je vždy kladným hrdinom, hýbateľom deja.
 
Ján Palárik – Beskydov
- najvýznamnejší slovenský dramatik 19 storočia
- kritizoval cirkevné bohatstvo, výsady cirkvi, začo mu načas zastavili cirkevnú činnosť a celý život žil pod dozorom. Označili ho ako pansláva.
- komédie uverejňované v almanachoch Lipa, Concordia boli označované ako komédie omylov – Drotár; Inkognito; Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch -  založené na zámene postáv, motív dvojníctva, toto je na nich komické, teda nie správanie zemanov = situačná komika. Spol. prvky – ideálny vzťah medzi maďarmi a Slovákmi, medzi vlastencami a odrodilcami. Nie je to reálne, skôr vysnívané zobrazenie. V závere sa všetky omyly vyjasnia v záujme dobra a vlastenectva

- veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – postavy: grófka Hrabovská, Miluša, barón Kostrovický,  Ing. Rohon. Barón s Rohonom prichádzajú za grófkou na návštevu a keďže chce zistiť aká grófka v skutočnosti je, vymení si úlohu s Rohonom. Grófka urobí  to isté s Milušou. Pri vzájomných rozhovoroch sa vyjadrujú aj o vzťahu k národu. V sídle grófky sa konajú obžinky. Na oslavy prichádzajú sedliaci a Miluša sa má obliecť do kroja žnice, ale musí to urobiť grófka, ktorá hrá jej úlohu. Tu sa prejaví grófkin dobrý vzťah k ľudu a radosť z úrody. Pekná žnica padne do oka barónovi Kostrovickému a žartuje s ňou. Prichití ich Rohon a navrhne, aby si barón zobral žnicu za ženu. To však Kostrovický odmieta, grófka má svoj obraz v slovenskom kroji. Každému sa páči len Kostrovickému nie, lebo kroj je slovenský. Nakoniec prichádza k zmiereniu, postavy sa odhalia, Kostrovický súhlási zo ženbou s grófkou a všetci traja ho presviedčajú, že jeho názory sú zlé, získavajú ho pre vlastenecký postoj. Zobrazenie ideálu, ktoré sa nedá porovnať s realitou. Humor – situačná komika, založená na zámene postáv. Autor tu využíva hovorový jazyk, aforizmy, porekadlá,... Chce dosiahnuť aby hra bola prístupná širokej verejnosti.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.9)

Diskusia: Slovenská literatúra v porevolučných a matičných rokoch

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.206