Slovenská literatúra v porevolučných a matičných rokoch
Slovenská literatúra v porevolučných a matičných rokoch
Spol. sit. :
1. 1848–1849 = revolúcia
–neúspešná –policajný režim na čele s Alexandrom Bachom= Bachovský absolutizmus. Nastáva násilné ponemčovanie
a prísna cenzúra. R 1852 – Martin Hatala vydáva Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá bola
definitívnym doriešením spisovného jazyka. Prestali vychádzať Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru.
2. Po smrti Alexandra Bacha koncom 50. rokov – pád Bachovho absolutizmu. Nastalo obdobie rozvoja. Vznikol
politický časopis Pešťbudínske vedomosti, ktorý hlásal rovnoprávnosť medzi národmi v Rakúsko – Uhorsku. 6. –
7. júna 1861 zhormaždenie v Turčianskom svätom Martine vydalo Memorandum národa slovenského,
v ktorom národ požadoval štátoprávne zabezpečenie, zabezp. práva slovenskej reči, slovenského školstva, kultúry a administratívy.
Vznikli tri slovenské gymnázia a to : vyššie gymnázium v Revúcej, nižšie gymnáziá v Martine a Kláštore pod
Znievom. 4. augusta 1863 v Martine – Matica slovenská – prvý predseda Štefan Moyzes, prvý podpredseda Karol Kuzmány.
Funkcia MS bola kultúrna a literárna (v 60. rokoch – kalendáre, čítanky, časopisy napr. Černokňažník, Letopisy), symbolická (MS symbol
národného života)
3. 1867 Rakúsko – Uhorské vyrovnanie = zrovnoprávnenie Rakúska a Uhorska – Maďarsko
získalo politickú moc a nastalo násilné pomaďarčovanie v Uhorsku. Zrušené slovenské gymnáziá (1874) a MS (1875).
Hovoríme o kríze slovenského kultúrneho života.
Literárne znaky – pesimizmus,
sklamanie
- úpadok ideálov = konzervativizmus
- jednota neexistuje
- nevznikajú nové formy –
epigónstvo (napodobňovanie)
- nástup mladej generácie na čele s Hviezdoslavom a Kolomanom Banšellom – vydávali Almanach napred,
nástup realizmu
- epika – krátke historické poviedky, novely a črty
Ľudovít
Kubáni
- poézia – triezva, poznačená osobnou a národnou biedou, epos Radziwillovna, kráľovná
poľská
- próza – písal poviedky zo skutočného života, vyberal žartovné a tragikomické príbehy, na kt. sa pozerá
s istou dávkou ironie
poviedka Emigranti – o dvoch priateľoch z Detvy ktorých pokladajú za emisárov z Londýna.
Suplikant – príbeh dvoch priateľov suplikantov ktorých v predbiehaní poháňa ustavičný hlad
Pseudo
– Zamojski – kriminálny príbeh novodobého podvodníka a špekulanta s ľudskou dôverou
historický román
Valgatha – prechod medzi romantizmom a realizmom. Romantické prvky – dej napínavý a vzrušujúci, plný zvratov,
láska poznačená sentimentalizmom, plná úkladou a intríg. Realistické prvky – historická skutočnosť, reálne momenty h historie,
skutočné postavy, boj medzi vojskami Jána Jiskru (bratrícke hnutie) s Hunyadovcami. Hlavná postava rytier Valgata je veliteľ hradu Drienčany
odkiaľ vedie svoje výpravy. Patrí k Jánovi Jiskrovi. Nakoniec je porazený ukladmi a zradou Hunyadovcov. Podarí sa im vytopiť hrad.
Dôležitú úlohu tu hrá láska medzi Milicou (dcéra J.J) a Ladislavom Hunyadym (syn J.H) Valgatha má aj záporné vlastnosti a slabosti,
ako márnomyseľnosť, ziskuchtivosť a hrabivosť.
novela Mendík – o živote starosvetského dedinského učiteľa,
ktorý je smiešny už tým, ako sa vystatuje svojou latinčinou a ako vo všetkom podlieha svojej manželke, ktorá by chcela svoju dcéru Sidóniu
vydať za bohatého môsiara. Tým bráni šťastiu svojej dcéry a nesmelého kaplána Trnavského. V druhej línii si autor všíma sirotu
Mendíka, ktorý trpí v rodine učiteľa. Obe línie sa spájajú keď Mendík odhalí mäsiara ako zlodeja a tým pomôže šťastiu Sidónie
a Trnavského. Dôležitý je tu jazykový prejav postáv, ktorý postavy charakterizuje. Mäsiar – nevzdelaný a škaredý, učiteľ –
vzdelaný. Irónia – na jednej strane učiteľ odsudzuje hlúpych // chce za jedného z nich vydať svoju dcéru.
Gustáv Kazimír Zechenter - Laskomerský
- tvorca prvého fejtónu v slovenskej literatúre
(žáner publicistického štýlu, satirického charakteru s témou akehokoľvek javu, ktorý chceme vysmiať a odpudiť od neho ľudí)
-
besednica – podobná ako fejtón, ale nie taká ostrá
- humoreska – krátky príbeh ladený humorne, humor je tu láskavý
a má cieľ pobaviť čitateľa
- groteska – podobná ako humoreska, ale má ostrejší humor niekedy až prehnaný
- Črty
a grotesky Zozbierané žarty a rozmary G. K. Z. -Laskomerského
- dielo Študenský majáles – zážitky
z detstva a študenstva
Praktický lekár – zážitky z lekárskej praxe
- v prácach využíval dva typy humoru:
1) situačná komika – humor vyplýva zo situácie
2) jazyková komika - humor vyplýva z toho akým
jazykom sa vyjadrujú postavy
- cestopisy Zo Slovenska do Ríma
Výlet do Tatier
-
národnobuditeľská novela Lipowianska Maša
Listy Štefana a Ďura Pinku
Jonáš
Záborský
- evanjelický farár z chudobnej zemianskej rodiny
- poézia – neúspešný básnik lebo
presadzuje pravidlá klasicizmu, čím sa dostáva do sporu so Štúrovcami
zbierka Žehry
- próza – venoval sa
v nej sociálnym a spoločenským témam, ako bieda zaostalosť
- poviedka Panslavistický farár – politicky
nebezpečný pre svoje názory, píše tu o sebe a zobrazuje sa ako farára Žarnoviča, ktorý je obvinený z panslavizmu. Je vyšetrovaný
cirkvou a za trest je preložený do jednej zaostalej dediny, kde predchádzajúceho farára ľudia vyhnali. Ľudia ho neprijímajú lebo je zeman.
Veľmi významný realistický prvok – zobrazenie zaostalosti a chudoby na dedine.
- próza Dva dni v Chujave má
dve časti: Deň škaredý – reálna prítomnosť v zapadnutej dedinke Chujava, kde vládne chudoba a alkoholizmus. Autor tu
hromadí pohromy, ktoré padli za jeden deň na obec – dane, poplatky a pokuty. Východisko hľadajú ľudia v alkohole. Zemanov opisuje ako
namyslených, chamtivých, privilegovaných, ktorý vidia iba vlastné ciele. Deň pekný – hľadá východisko zo zlej
situácie. Je to akási optimistická predpoveď premeny zaostalej dediny na modernú dedinu pod vplyvom farára. Návod ako reformovať dedinu je
idealistický. Dedina je neralistická lebo v nej nič nie je ako má byť.
- dráma – vlastenectvo, národno obranný
charakter, dokazuje samostatnosť histórie starobylého Slovenska
- historická dráma Bitka pri Rozhanovciach –
z obdobia života M.Č. Trenčianskeho
- hry zo skutočnosti Najdúch – dej sa točí akolo synáčika
zemianskej rodiny Gejzu Kobozyho, ktorý kandiduje vo voľbách na funkciu slúžneho. Sľubuje hory doly, hostí všetkých, lebo vie, že si získa
ich priazeň a vo funkcii sa mu peniaze vrátia. Zrazu prichádza sedliacke dievča Maňuša s dieťaťom a tvrdí, že je jeho. Gejza totiž tak
intenzívne „čtudoval“ po krčmách a flámoch, že si nevšimol že mu Maňuša uletela. Zavrú ju do pivovaru a zaobchádzajú s ňou kruto
a chcú, aby to odvolala. Keď ju neskôr pustia podstrčí dieťa jednému obchodníkovi a ten ho podstrčí ďalej, až sa nakoniec dostane pred
prach Zobozyovcov. Táto aféra sa už nedá ututlať a tak sa Gejza nestáva slúžnym. Hlavným kritikom zemianstva sa stáva farár, ktorý
prichádza ku Kobozyovcom a vykričí nemravný život zemanov. J.Z vydí úlohu kňazov v povznesení národa. Farár je vždy kladným hrdinom,
hýbateľom deja.
Ján Palárik – Beskydov
- najvýznamnejší slovenský dramatik
19 storočia
- kritizoval cirkevné bohatstvo, výsady cirkvi, začo mu načas zastavili cirkevnú činnosť a celý život žil pod dozorom.
Označili ho ako pansláva.
- komédie uverejňované v almanachoch Lipa, Concordia boli označované ako
komédie omylov – Drotár; Inkognito; Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch - založené na zámene postáv, motív
dvojníctva, toto je na nich komické, teda nie správanie zemanov = situačná komika. Spol. prvky – ideálny vzťah medzi maďarmi a Slovákmi,
medzi vlastencami a odrodilcami. Nie je to reálne, skôr vysnívané zobrazenie. V závere sa všetky omyly vyjasnia v záujme dobra a
vlastenectva
- veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – postavy: grófka Hrabovská, Miluša, barón
Kostrovický, Ing. Rohon. Barón s Rohonom prichádzajú za grófkou na návštevu a keďže chce zistiť aká grófka v skutočnosti je, vymení
si úlohu s Rohonom. Grófka urobí to isté s Milušou. Pri vzájomných rozhovoroch sa vyjadrujú aj o vzťahu k národu. V sídle grófky sa
konajú obžinky. Na oslavy prichádzajú sedliaci a Miluša sa má obliecť do kroja žnice, ale musí to urobiť grófka, ktorá hrá jej úlohu.
Tu sa prejaví grófkin dobrý vzťah k ľudu a radosť z úrody. Pekná žnica padne do oka barónovi Kostrovickému a žartuje s ňou.
Prichití ich Rohon a navrhne, aby si barón zobral žnicu za ženu. To však Kostrovický odmieta, grófka má svoj obraz v slovenskom kroji.
Každému sa páči len Kostrovickému nie, lebo kroj je slovenský. Nakoniec prichádza k zmiereniu, postavy sa odhalia, Kostrovický súhlási zo
ženbou s grófkou a všetci traja ho presviedčajú, že jeho názory sú zlé, získavajú ho pre vlastenecký postoj. Zobrazenie ideálu, ktoré
sa nedá porovnať s realitou. Humor – situačná komika, založená na zámene postáv. Autor tu využíva hovorový jazyk, aforizmy,
porekadlá,... Chce dosiahnuť aby hra bola prístupná širokej verejnosti.