Svetová literatúra po roku 1945 (francúzska, talianska, nemecká, ruská literatúra)

Svetová literatúra po roku 1945 - spol. situácia – 1945 koniec 2sv. vojny. Autori reagujú na udalosti 2 sv. vojny – Apelujú na svedomie národov, na city. Rozdelenie sveta – východný (socialistické štáty) a západný blok (kapitalistické štáty). Vo východnom bloku po vplyvom politickej situácie je možný len jeden umelecký smer – socialistický realizmus = koniec plurality v literatúre. Po smrti Stalina 60 roky da dostávajú do popredia nové avantgardné smery. Západný blok nadväzuje na literárne prúdy medzivojnovej literatúry + vznikajú nové smery = pokračuje pluralita.
 
Francúzska literatúra

- bohatá kultúrna tradícia, avntgardy z medzivojnového obdobia, po vojne sa objavuje viac humanizmus, vznikajú nové prúdy - existencializmus
 
Antoine de Saint Exupéry
- novela Letec , román Pošta na juh – venuje sa životu letcov
- román Zem ľudí – kombinácia autorových spomienok s filozofickými úvahami o zmysle ľudskej existencie
- filozofická rozprávka pre dospelých Malý princ - rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte. Počas opravy k nemu prichádza Malý princ z ďalekej planéty. Rozpráva pilotovi o svojej planéte a o tom, ako zapochyboval o láske k ruži, ktorú miloval. Tiež mu opisuje iné planéty a ich obyvateľov, ktorí predstavujú jednotlivé ľudské vlastnosti napr. líška ktorú stretáva na Zemi mu vysvetlí tajomstvo lásky: „Dobré vidíme len srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“. Pomôže letcovi nájsť studňu a keď sa mu podarí opraviť motor, princ opúšťa Zem. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí a proti svetu racionalizmu stavia priateľstvo, družnosť a lásku. Je to výzva ľudstva na zachovanie planéty. Eutor hovorí, že nenávisť môže túto planétu zničiť.
 
Jacques Prévert
-  zbierka básní Slová – obsahuje básne o láske, ale aj o všednom každodennom živote. Vyjadruje pocity jednoduchých ľudí. Využíva vtip, slovné hračky a frazeologizmy. Jeho básne boli často zhudobnené.
 
  Existencionalizmus - * po vojne, skúmal otázky existencie človeka, základné otázky bytia. Zdôrazňuje osobnú slobodu jednotlivca, t. j. že sa rozhoduje podľa svojej vlastnej vôle, nepodrobuje sa konvenciám (okolnostiam). Častý je tu motív opustenosti, úzkosti, nezmyselnosť života, v popredí sú subjektívne pocity, skúsenosti človeka v hraničných situáciách.
 
Jean Paul Sartre
- zbierka kratších próz Múr – zobrazuje hrdinov v hraničných situáciách, najčastejšie pred smrťou, keď hrdina nemôže nič predstierať a je taký aký skutočne je. Všíma si reakcie hrdinov, v takýchto situáciách. „Človek sa nenarodil ako zbabelec alebo hrdina. Zbabelec je zodpovedný za svoju zbabelosť, pretože sa svojimi činmi zbabelcom stal.“
rovnomenná poviedka Múr – dej sa odohráva počas Španielskej občianskej vojny. Hl. hrdina je medik, odsúdený na smrť. lebo je podozrivý že ukrýval republikána. Noc pred popravou trávi v cele smrti spolu s ďalšími. Autor si tu všíma pocity človeka odsúdeného na smrť, ktorý spomína na svoj život a dochádza k záveru, že človek sa vlastne nerodí kvôli tomu aby umrel. Prichádza na to že život človeka je absurdný a nezmyselný, lebo je to bytie pre smrť: „Smrť je poburujúci fakt, ale nevyvrátiteľný“. Poviedka má zaujímavy záver. Ráno pred popravou mu sľúbia život ak povie kde sa republikán skrýva. Nechce to prezradiť a tak si vymyslí že je na cintoríne. Po pol hodine sa hliadka vráti. Pabla odvedú do väzenia. Neskôr sa dozvie že republikán sa pohádal s bratrancom u ktorého sa skrýval a tak sa skryl na cintorín. Absurdný záver – z hrdinu sa stáva zradca.
- román Hnus - v prímorskom mestečku, kde hl. hrdina trávi svoj život v hotelovej izbe a knižnici. Je opustený a tento spôsob života sa mu začína hnusiť. Preto odchádza z mestečka a stáva sa slobodným. Autor tu uvažuje o zmysle ľudskej existencie.
- teoretický spis Bytie a ničota
- dráma Diabol a Pánboh
 
Albert Camus
- dráma Caligula – zobrazil tu imperátora Caligulu ako neľútostného vládcu. Keď pochopí, že nie je možné všetko zničiť a pritom nezničiť aj seba, je neskoro. Zomiera rukami sprisahancov.
- román Cudzinec – odohráva sa v Alžírsku a zaoberá sa tu problémami človeka, ktorý sa uprostred ľudí a spoločnosti cíti ako vo vyhnanstve. Hl. hrdina skromný úradník prežíva celý svoj život pasívne. Väčšinou koná náhodne a pudovo. Cíti sa byť cudzincom v ľudskej spoločnosti. Keď v potýčke zabíja jedného araba je odsúdený na trest smrti. Keď stratí akúkoľvek náej na život, cíti sa slobodný.
- esej Mýtus o Sizyfovi – antický hrdina Sizifos je odsúdený na kotúľanie balvana do vrchu, nedarí sa mu to a vyčerpáva ho to. Uvedomuje si márnosť konania ale v boji pokračuje. Východisko v nezmyselnosti ľudskej existencie tu autor nachádza v aktivite človeka.
- román Mor – dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Alžírskom meste Oran. V uzatvorenom meste choroba kosí ľudí, nerobí rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Keď sa epidémia skončila, lekár necíti úľavu, len prázdnotu v duši, nevie sa tešiť ako obyvatelia mesta. Podľa Camusa sú za chorobu vinní všetci, pretože vnútorný mor, ku ktorému patrí klamstvo, pýcha, nenávisť rozožiera ľudské duše. Je to alegorický román – hnedý mor = fašizmus a nemecká okupácia – tak isto ako rýchlo sa šíry mor, šíry sa aj fašizmus. Venuje sa tu aj etike – dôležité je stáť si za pravdou a šíriť ju bozohľadu na to či budeme potrestaní alebo odmenení.
 
Antiromán - autori odmietajú klasickú prózu – fabulu, dej, tradičnú kompozíciu, epického hrdinu, píšu racionálne, bez fantázi. Hovoria že nie je možné zobraziť skutočnosť v celej šírke ale pri tom nespochybňujú existenciu objektívnej reality a preto ju nevysvetľujú. Vyzdvihujú význam dialógov a odmietajú vnútorný monológ.
 
Alain Robbe Grillet
-  prvotina - román Gumy – chýba komentár rozprávača, ktorý je citovo nezúčastnený, nehovorí svoje názory. Už v prológu poznáme vraha aj obeť, dozvedáme sa aj o okolnostiach zločinu. V epilógu sa nikto nepozastavuje nad náhodnou smrťou, hlavného hrdinu. Autor situáciu nekomentuje ani nehľadá riešenie.
- román Žiarlivosť – anonymný rozprávač ktorý sleduje zmeny v okolí cez roletu a snaží sa odhaliť neveru svojej ženy. O dôvode žiarlivosti sa nedozvedáme. Rozprávač nám povie len to, čo vidí na povrchu. Nejde dovnútra vecí, nehovorí o príčinách ani o dôsledkoch.

Absurdná dráma

-  začala sa vyvíjať v 50. rokoch 20. storočia. Charakterizovala ju nihilistická koncepcia života i človeka. (Nihilizmus-úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad spoločenských i mravných). Súčasne vychádzala aj z existencialistickej filozofie. Je to otočenie tradičnej drámy naruby – chýba tu súvislý dej, zápletka, komunikácia postáv, dialogy a monology sú nelogické, chýba rozuzlenie, motivácia konania postáv, hrdina je zväčša osamelý, neschopný komunikovať z okolím.
 
Samuel Beckett
- predstaviteľ francúzskej literatúry, ale írskeho pôvodu
- dráma (vrcholné dielo) - Čakanie na Godota - dielo nemá dejovú líniu Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje, že pán Godot príde až zajtra. 2. dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza. Divák sa nedozvie, kto je Godot. Podľa niektorých je to Boh, podľa iných alegória beznádejného čakania smrti, nádeje. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku.
 
Eugene Ionesko
- hra Plešivá speváčka – neschopnosť postáv medzi sebou komunikovať, pretože každá z nich obhajuje svoju pravdu.
- hra Stoličky – starí manželia, ktorí chcú spáchať samovraždu, si pozvú hostí a rečníka. Rečník má predniesť hosťom vôľu manželov. No hostia neprídu a rečník reční len stoličkám. Autor chcel vyjadriť, že človek nemá čo povedať iným, že celý svet je absurdita.
- hra Nosorožec
 
Nemecká literatúra

- po 2 sv. vojne bolo nemecko v ťažkej situácii – pád fašizmu. Ocitlo sa v depresii, obavy z budúcnosti. Najznámejší autori sa sústreďovali v tzv. Skupine 47 – nebola vyhradená (štýl písania, tematiky) a preto sa tu objavujú rôzne prúdy a názory
 
Bertolt Brecht
-  zakladateľ tzv. epického divadla – príbeh na javisku je prerušovaný výkladom a komentárom rozprávača, využívajú sa tu songy, ktoré slúžia ako filmové titulky – zmierňujú napätie, dávajú priestor na uvažovanie, rekapitulujú dej alebo avizujú čo sa stane neskôr
- hra Žobrácka opera – hl postava je vodca londýnského podsvetia, je známa melodickými songami
- epická dráma Matka Guráž a jej deti – na príbehu 30roč.vojny poukazuje na to, ako vojna pripravuje o život nevinných ľudí
- hist.dráma  Život Galileiho - uvažuje o zmysle ľudského konania, o ústupkoch, ktorí človek spraví pod nátlakom okolností. Taliansky fyzik Galileo Galilei pod nátlakom inkvizície odvoláva svoje učenie o heliocentrizme, posledné roky života dožíva v domácom väzení a má výčitky svedomia, že podľahol nátlaku.
- epická dráma Kaukazský kriedový kruh – využíva tu podobenstvo dobra a zla. Pri povstaní na Kaukaze umiera gubernátor a jeho žena uteká z paláca. Tam zabúda svoje dieťa, ktoré zachráni slúžka. Neskôr o neho bojujú. Múdry sudca vyrieši ich spor Šalamúnovou skúškou s kriedovým kruhom. Obe ženy majú ťahať dieťa z kridového kruhu. Slúžka, aby zachránila dieťa sa vzdáva, čím prejavuje svoj materinský cit. Dieťa jej prisúdia, ona je matkou. Využíva tu verš a prózu, ľudový jazyk a orientalnu obradnosť.
 
Heinrich Böll
- román Kde si bol, Adam? -  situácia na fronte na slovensko maďarskej hranici r 1944. Chce poukázať na to, že vo vojne je človek sám nástrojom v rukách iných. Nemôže žiť vlastný život a nemôže vojne uniknúť.
- generačný román Biliard o pol desiatej – 3 generácie rodu architektov. Dostávajú sa do absurdnej situácie. Dedo Heinrich postavil benediktínsky kláštor, jeho syn Róbert dostal príkaz ako vojak kláštor zničiť a jeho vnuk ho po vojne renovuje.  Róbert je v depresii, je nepochopený a z toho ho vyvádza poslíček s ktorým hrá biliard o pol desiatej a ktorému sa vždy vyrospráva. Neskôr si ho adoptuje.
- román Klaunove názory – aj klaunov život nemusí byť vesel
 
Anna Seghersová
- román Siedmy kríž – tématika utrpenia ľudí v koncentračných táboroch. 7 sa podarí újsť, 6 chytia a postavia sedem krížov. 6 popravia a jeden kríž ostáva prázdny. 6 zahynú statočne ale zradia. Ako jedna z prvých poukazuje na skutočnú tvár fašizmu.

Talianska literatúra

- nový prúd neorealizmus – do popredia kladie jednoduchých ľudí z vidieka a chudobných mestských častí a samozrajme aj ich problémy. Využíva ľudový jazyk, jasné vyjadrovanie. Stavia sa proti abstraktnosti.
 
Pier Paolo Pasolini
- román Búrlivý život – opísal psychickú a sociologickú situáciu mládeže v Ríme. Hlavna postava Tomas je povaľač a bitkár. Po návrate z väzenia chce začať nový život. Jeho plány skazí tuberkulóza. V sanatóriu stretáva nových priateľov a mení svoj názor na svet. Umiera keď zachraňuje ľudí pred povodňami. Je tu naturalisticky opísaná chudobná štvrť Ríma. Používa jednoduchý jazyk, vulgarizmy a žargón.
 
Alberto Moravia
- román Rimanka – hlavná postava je Adriana, chudobné dievča. Podľahne negatívnemu prostrediu a túžbe po peniazoch, stane sa prostitútku. Matka jej v tom nebráni lebo aspoň domov donesie penieze.. Adriana sa zaľúbi do bohatého študenta, ten prezradí antifašistickú skupinu, neskôr ho to trápi a spácha samovraždu. Adriana je zúfalá a pred samovraždou ju zachráni len to že čaká diťa. V ňon nachádza nový zmysel svojho života.V závere románu Adriana pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a poctivosť. Je to Introspektívny román -  okolitá skutočnosť je vyjadrená v myšlienkach a citoch hrdinu. Ich forma rozprávača.
- román Vrchárka - Celý príbeh je rozprávaním obchodníčky Cesiry počas vojny. Cesira s dcérou odchádza na vidiek. Tam prežívajú rôzne utrpenia a príhody ako utečenci (napr. ich okradnú) no najväčším paradoxom je, že keď sa po prechode frontu vracajú späť do Ríma, sú znásilnené vojakmi americkej armády, ktorá zachránila Taliansko. Takto fyzicky a psychicky zlomené sa vracajú do Ríma, kde túžia opäť žiť sovj život. Autora nezaujímajú vojnové udalosti, ale všíma si premenu, ktorá nastala vo vnútri ženy, pod vplyvom okolností.
 
Ruská literatúra:

Boris Pasternak
- román Doktor Živago – autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903-1929. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10 osirel. Ujali sa ho príbuzný a vyštudoval medicínu. Počas 1 sv. vojny pracuje na fronte ako lekár a stretáva sa s Larou, ktorá je zdravotná sestra a je manželka revolucionára.  Po vojne sa Živago vracia do Moskvy kde žije s manželkov a svokrovcami vo veľkom dome. Po VOSR tam revolučná rada nasťahovala ďalších 50 ľudí a tak sa sťahujú na Ural, kde majú vidiecke sídlo.  Tam však žijú len v letnej kuchyni pre služobníctvo,lebo ich vila je zhabaná. Žijú tu jednoduchý sedliacky život. Neďaleko v knižnici Živago stretáva svoju tajnú lásku Laru. Jeho pokojný život sa končí keď ho na ceste domov prepadne skupina partizánov, ktorý ho zo sebou odvlečú a musí pre nich pracovať ako lekár. Keď po viac ako roku utečie, zistí že žena a syn odcestovali do Moskvy. Stretáva sa s Larou, ktorá aby sa zachránila odchádza spolu so svojim ujom do Vladivostoku, odovzdáva mu list od manželky, že sa rozhodli emigrovať do Francúzska. Živago stráca rodinu, svoju milú Laru, nemá nič, stráca zmysel života. Sťahuje sa do Moskvy kde umiera v električke na infarkt. Príbeh končí epilógom z roku 1943 keď v pracovnom tábore sa stretáva Živagova dcéra (ktorú mal s Larou) s jeho bratom, dôstojníkom červenej armády. Jeho brat jej povie že je jeho dcéra. Spolu spomínajú. Dôstojník na to že tí čo žijú v pracovnom tábore majú šťastie oproti tým čo žijú v koncentračnom tábore. Dielo je plné filozofických úvah, opisov ruskej prírody a básnických jazykových prostriedkov. Dostal za neho Nobelovu cenu r 1989
 
Alexander Solženicyn
- novela Jeden deň Ivana Denisoviča – zážitky s pracovného tábora t.j jeden obyčajný deň od budíčka po večierku. Ľudia ktorí sa tam ocitli častokrat ani nevedeli prečo. Ivan bol počas 2 sv. vojny zajatý, podarilo sa mu utiecť, no sovieti ho odsúdili za špionáž a vlastizradu.
- rozprávanie Súostrovie Gulag – opis systému koncentračných pracovných táborov v ZSSr. Všíma si otrockú prácu väzňov, ich týrani a smrť. Je písaný formou spomienok autora a ďalších väzňov.
- román Rakovina – v nemocnici, na oddelení kde ležia chorí na rakovinu. Pacientov tu spája choroba. Hoci po smrti Stalina je tu zázrak zlepšenia, autor hovorí, že spoločnosť je nevyliečiteľná. Paralela – rakovina pacientov//rakovina spoločnosti
- román Červené koleso – dejiny ruskej spoločnosti od r 1919 až po súčasnosť – opi červenej diktatúry
Valentin Rasputin
- novela Ži a pamätaj – posledné mesiace 2 sv. vojny. Hl. hrdina sa po vyliečení zo zranenia odmieta vrátiť na front, dezertuje z armády, lebo chce vidieť svoju ženu. Skrýva sa v horách ako dezertér. Čaká s ním dieťa ale celá dedina dokonca aj svokrovci ju kvôli nemu odcudzujú, že kvôli nej dezertoval z armády. Vyženú ju z domu. Ocitá sa v bezvýchodiskovej situácii a spácha samovraždu. Andrej keď sa to dozvie, odmieta sa vrátiť do civilzácie. Ostáva v horách.
 
Čingiz Ajtmatov
- novela Džamila – Džamila má hrubého manžela, ktorý ju nemiluje. Keď je manžel na vojne odchádza s milovaným mužom. Porušila tým 100ročnú tradíciu, v ktorej je žena  podriadená mužovi.
- román Popravisko -  dve línie: 1 línia – tragédia vlčej rodiny. Ľudia zlikvidujú mláďatá, vlčica sa o nich počas celého románu bojí. V závere unesie ľudské mláďa, aby jej vlčatá nahradilo, pritom ju zastrlí pastier. 2 línia – mladého seminaristu vylúčia zo semináru, kvôli jeho názorom. Dostane sa do spoločnosti zberačov konpe a chce ich presvedčiť že konajú zle. Tí ho priviažu o strom a nechajú zahynúť. Záver – prenasledovanie vlčice s dieťaťom, kde pastier omylom zastrelí aj dieťa. Keď pochopí že pôvodcom zla nebola vlčica, zastrelí pôvodcu – pastiera. Idea = humanizmus a morálka