Starobylá a staroveká literatúra
Starobylá/staroveká/ literatúra
Delí sa na orientálnu a antickú.
a)
Orientálna – zahŕňa literatúru akkádsku, staroegyptskú, sumerskú a hebrejskú.
Hebrejská literatúra: Biblia –
skladá sa z nového (mapuje život Krista po začatí nášho letopočtu – jadrom sú 4 knihy – evanieliá) a starého zákona (je založený
na histŕoií židovského ľudu – 5 kníh Mojžišových)
Summerská literatúra: Epos o Gilgamešovi (epos – rozsiahle epické
dielo, opiera sa o staré báje) – bola písaná klinovým písmom, Hlavnou postavou je kráľ Gilgameš, krásny muž, vysoký, ramenatý. Bohovia
mu dali odvahu, silu a dôvtip. Nič prítomné ani minulé mu nebolo neznáme a vyrovnal sa aj siedmim mudrcom. Gilgameš tvrdou rukou vládne
obyvateľom mesta Uruk, dal vystavať hradbu, ľudia sú nespokojní a poprosia o pomoc bohov. Tí stvoria divého muža Enkidu, ktorý zápasí s
Gilgamešom, ale nakoniec sa spriatelia. Spolu porazia obludu Chumbaba, ktorá ohrozuje mesto. Spolu zabijú aj nebeského býka, ktorý prichádza na
zem, pretože Gilgameš odmietol bohyňu Ištar. Za trest zomiera Enkidu a Gilgameš smúti nad stratou priateľa. Hľadá nesmrteľný život, ale
nevydrží bdieť šesť dní a sedem nocí. Neskôr však dostane rastlinku, ktorá v starobe vráti mladosť, ale tú mu zje had.
b) Antická literatúra – 9 st. p.n.l. – 5 st. n.l.
Grécka literatúra: zameriavali sa na mytológiu a báje –
epický útvar, v kt. sa odráža primitívny pohľad na svet. Hlavný predstaviteľ – Homér – najznámejšie dielo
Iliada a Odysea (epika;epos) – Iliada – má 15 696 veršov, mapuje boj mezi Trójou a Spartou. O tom ako princ trosjký Paris
zviedol a uniesol ženu spartského kráľa Helenu. V tejto bitke zomiera Parisov brat Hector a bojuje aj známy Achiles – nakoniec Sparťania
dobývajú Tróju na základe lsti kráľa Odysea (Trójsky kôň).
Odysea – epos o 10 ročnom vracaní sa domov kráľa Odyseusa –
príbeh o Kalypso /Kyklopea/ -
Ďalší predstaviteľ Sofokles – dielo Antigona – tragédia (najstarší
dramatický žáner, kt. hlavným znakom je boj jednotlivca. Základom tragickosti je konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a vládnucimi silami)
v 5 dejstvách.
V Thébach vládne kráľ Kreon. Deti kráľa Oidipa (Antigona, Ismena, Eteokles, Polyneikos) tu žijú. Polyneikos tiahne
s vojskom proti Thébam, jeho brat Eteokles padne pri obrane mesta ako hrdina. Kreonn zakáže pohovať „vlastizradcu“ Polyneika. Antigona brata
aj tak pochová. Kreon ju odsúdi na pochovanie za živa (aj keď je to snúbenica jeho syna Haimona). Kreon dá nakoniec Antigonu oslobodiť, ale ona
sa medzičasom obesila na vlastnom závoji. Haimon kvôli tomu spácha samovraždu. Kreonova manželka Euridika sa po synovej smrti prebodne mečom
– Kreon svojím rozhodnutím prichádza o všetko.
Ezop - bol to otrok, ktorý sa vykúpil svojou múdrosťou.
Považuje sa za zakladateľa bájok zo 6. stor. pr.n.l. (bájka – krátky epický žáner s výchovným cielením, v ktorom zvieratá abo neživé
predmety konajú ako ľudia – využíva sa tu alegória/inotaj/). Bájka Jeleň pri jazierku – pointa je, že sa mu nepáčili nohy, ale tie ho
zachránili pred levom – no krásne a mocné parožie ho práve zahubilo... to čo je najdôležitejšie často za dôležité nepokladáme...
Rímska literatúra: Rímska literatúra preberá veľa podnetov z gréckeho písomníctva. Diela sa písali v latinčine. V
próze sa rozvíjalo rečníctvo, filozofia a história.
Horácius –Autor básnických zbierok Ódy, listy
a satiry. Zamýšľa sa nad zmyslom šťastia a ľudského života. Jeho zmysel vidí v pokojnom rodinnom živote, nezávislom od moci
a bohatstva. Radí, aby sa človek pridŕžal „zlatej strednej cesty“. Óda – Ak chceš priateľ múdro žiť.
Publius
Ovidius Naso - mal tri okruhy svojej tvorby:
-ľúbostná lyrika – elegická zbierka Lásky - báseň Umenie milovať
-spracovanie gréckych a rímskych bájí – ich motívom je premena – Metamorfózy. Zobrazuje premenu ľudí (napr. nymfa Dafne sa zmenila na
vavrín) alebo zobrazuje motívy túžby, vášne (napr. Daidalos a Ikaros) Svojou tvorbou inspiroval Shakespeara – Romeo a Júlia = Pyramos
a Tyshe. Najznámejšia metamorfóza – Mýtus o Pygmalionovi – o cyperskom sochárovi, ktorý zo slonovinovej kosti vymodeloval krásnu
ženu – zaľúbil sa do nej a Afrodtia jej „vdýchla“ život – základ pre hru My Fair Lady (muzikál na základe hry Pygmalion – G. B.
Shaw)
- básnické zbierky, ktoré vznikli, keď sa dostal do vyhnanstva – Žalospevy, Listy z Pontu.
Vergílius – bol to chránenec cisára Augusta. Napísal epos ENEAS - Hrdina Eneis po skončení trójskej vojny
odíde z Tróje, bol jej občanom a po dlhom putovaní sa usadí v Itálií, je zakladateľom rímskej ríše. Eneis je nositeľom starorímskych
cností ako čestnosť, spravodlivosť, hrdosť – zakladá mesto, zárodok budúceho Ríma – Lavínium.
Vergílius písal aj selanky (selo
– dedina, rusky). Sú to idilické básne zo života pastierov a roľníkov.
Pastierske – Bucolica
Roľnícke – Georgica
Zones.sk – Zóny pre každého študenta