Obraz 1. svetovej vojny v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 491 slov
Počet zobrazení: 11 464
Tlačení: 793
Uložení: 710
1. svetová vojna najviac ovplyvnila literatúru po roku 1918. Tragické následky vojny zasiahli každú oblasť života človeka i spoločnosti, často natrvalo (psychika človeka). Priniesla veľa obetí, človek začal pochybovať o spoločenských a medziľudských vzťahoch, obavy z budúcnosti, zlá ekonomická situácia.
 
Milo Urban
Napísal román Živý bič – má 2 časti:
1. časť Stratené ruky – autor sa snaží opísať vnútorný svet Ráztočanov v čase 1.sv. vojny – zmenu medziľudských vzťahov. Ráztoky je dedina vzdialená od frontov vojny. Už na začiatku dedinčania poznavojú slovo vojna, lae nechápu jej skutočný zmysel a dosah. Vojna sa ich priamo nedotýka. Začína sa ich dotýkať až vtedy, keď muži začínajú odchádzať do vojny a z vojny sa začínajú vracať mrzáci ako Ondrej Koreň alebo sa nevrátia ako Štefan Ilčík. Polia ostávajú neobrobené a preto sa dedina začína stavať proti vojne. Dedina, ktorú autor zobrazuje ako celok je prudko oddelená od vládnucej vrstvy.
2. časť Adam Hlavaj – do popredia sa dostáva Adam Hlavaj, ktorý zbehne z východného frontu a ukrýva sa v Ráztokách. Ťažkým úderom je pre neho smrť manželky Evy, ktorá zneuctená notárom Okolickým a odsudzovaná dedinou nachádza jediné východisko v smrti utopením. To je posledná kvapka pre Adama, ktorý sa stavia na čelo živelnej vzbury proti vrchnosti. Vzbura je úspešná hlavne kvôli tomu, že ide rok 1918 a vzniká ČSR. Dedina reaguje na podnety ako jedna bytosť = kolektívny hrdina = unanimistický román. Adam Hlavaj sa nespráva typicky pre dedinčanou, vymiká sa z kolektívu stojí nad dedinou a stáva sa jej vodcom – autor z neho robí hrdinu.  Autor v románe prekonal tradíciu popisného realizmu. Nielen popisuje ale aj zobazuje vnútorný svet jednotlivých ľudských bytostí ale aj celej spoločnosti.

- na román nadväzujú romány: Hmly na úsvite opis povojnovej a poprevratovej situácie na sovenskej

V osídlach 
dedine a v spoločnosti
Zhasnuté svetlá – obdobie Mníchovskej zrady
Kto seje vietor – 40 roky, obdobie vojnovej SR, obdobie 2 sv. vojny
v posledných dvoch - autobiografické črty v postave Adama Hlavaja, viac sa objavujú politické vplyvy – nemajú už takú literárnu hodnotu

Božena Slančíková - Timrava

- novela  Hrdinovia – život na dedine počas 1 sv. vojny. Ironicky tu vysmieva tzv. Hrdinou, ktorí verbujú mladých ľudí do vojny. Majú veľké vlastenecké reči, vysvetľujú obyčajným dedinčanom ako sa musia uskromňovať uťahovať si opasky, aby odovzdali potraviny vojsku ale pritom sami žijú v hojnosti a keď príde rad na nich, aby narukovali zbabelo sa tomu vyhýbajú. Výrazne protivojnová novela s nadčasovými prvkami. - poviedka Skon Paľa Ročku – vojna tu tvorí len pozadi. Paľo si dokaličí ruku aby nemusel ísť na vojnu a mohol si vziať Zuzku z bohatej rodiny. Kvôli majetku sa tu menia charaktery a krivia vzťahy medzi Zuzkou a Paľom. Zuzka ho ženie do roboty aj keď je chorý, vydedia ju, Paľo je chudobný a preto hrdlačia. Paľo nakoniec umiera.  
 
Pavol Országh Hviezdoslav
- Krvavé sonety – cyklus 32 zneliek (sonetov), jambické sonety, vznikla v čase 1 sv. vojny. Vyšli roku 1919. Autor odsudzuje vojnu ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Priamo ukazuje na príčiny tejto katastrofy. Túži po miery. Zamýšľa sa čo bude po vojne, či sa ľudia poučia a zvíťazí pokoj, rozvaha a rovnoprávnosť alebo znova zavládne medzi ľuďmi nenávisť.  

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu