Európsky romantizmus
Európsky romantizmus
1789 – Sloboda-rovnosť-bratstvo – veľká francúzska buržoázna revolúcia
– datuje vznik romantizmu vo FRA, z kade sa rozširoval do EU.
Vyjadruje sa v ňom túžba po slobode, lepšej spoločnosti a rovnosti.
Rozmach romantizmu v EU ovplyvnila Celoeurópska buržoáznarevolúcia (1 848 – 1 849). Dôležitá je tu sila prírody, spontánnosť,
individualizmus, uprednostňuje tvorivú tvorbu podľa citu nie podľa rozumu a niečoho čo sa dá vedecky podložiť ako v klasicizme
a osvietenstve, využíva veľký kontrast.
Romantický hrdina je výnimočný jedinec, sám proti všetkým, túži milovať, snaží sa
zmeniť svet – keď sa mu to nedarí je pesimistický. Romantická hrdinka je na tom naopak – kvôli konvenciám odmieta svoju lásku.
FRA – Victor Hugo – mal zložitý názor na politiku a svetonázor – nakoniec uprednostnil život
v dobrovoľnom vyhnanstve, kvôli nezhodám v politike. Najznámejšie dielo Chrám Matky Božejv v Paríži – je to román
o škaredom, ale dobrom /viď protiklad/ Quasimodovi, krásnej Esmeralde a pokryteckom kňazovi Frollovi /pokrytecký kňaz – protiklad/. Román
zachytáva život spoločenských vrstiev v stredovekom Paríži bieda ľudí vs. Zákernosť aristokracie a cirkvi). Dej – fyzicky škaredý, ale
duševne ušľachtilý zvonár chrámu Quasimodo tajne miluje cigánku Esmeraldu. Tá sa priznala k zločinu, ktorý nespáchala a je odsúdená na
smrť. Zachráni ju kňaz Frollo, ktorý ju tiež miluje. Ona ho však nechce tak ju vydá na smrť. Quasimodo preto zhodí Frolla z veže chrámu
a sám umiera obímajúc Esmeraldu. Nádhera a pokoj chrámu tu kontrastuje s biedou a pokrytectvom mimo neho. Hugo rád vykresľoval
nespravodlivosť medzi vrstvami alebo medzi platnosti a medzerami v zákonoch o čom je aj jeho román Bedári – kde sa
stretávame s hlavným hrdinom Jeanom Veljeanom, ktorý je odsúdený na 17 rokov väzenia za odcudzenia 1 chleba.
NEM – Johan Wolfgang Goethe – Bol predstaviteľom nemeckého hnutia Sturm udn Drang, ktoré chcelo
zmeniť rozdrobené Nemecko, bolo to pokrokové hnutie. Bol synom cisárskeho radcu, takže vedel o čom je život v tej „vyššej“ vrstve.
Písal prírodnú, spoločenskú a ľúbostnú literatúru – prozaické dielo Utrepenie mladého Werthera – Mladý,citovo založený, hĺbavý,
intelektuál Werther sa rozhodne odísť z domova pred nežiadúcou láskou Lenory. Utiahol sa na vidiek, kde si ho obľúbia miestny obyvatelia,
najmä deti. Na zábave spoznáva mldé dievča – Lottu. Lotta má veľa starostí so svojimi 8 súrodencami, o ktorých sa stará po matkinej
smrti. Weither sa do nej hneď zaľúbi – ona však cíti len priateľstvo. Jej snúbenec Albert vybavoval nejaké veci okolo pohrebu svojho otca,
po návrate k Lotte začína Wertehrovo „utrpenie“. Odchádza pracovať pre veľvyslanca – ich názory na šľachtu sa líšia, za čo si
Werther vyslúži vyhodenie z hostiny. V jeseni sa vracia k Lotte a Albertovi a zisťuje, že Lottu ešte stále veľmi ľúbi a čo je horšie,
má rád aj Alberta. Už nevie ako ďalej z tejto bezvýchodiskovej situácie, tak si požičia od Alberta pištole a zastrelí sa ... je pochovaný
na ním zvolené miesto – na roh cintorína medzi dvoma lipami, kde rád čítaval Homera.
RUS –
Alexander Sergejevič Puškin – básnik, prozaik a dramatik narodený v Moskve. Pracoval na ministerstve zahraničia
v Petrohrade- pre jeho bohémsky život a slobodomyseľné názory ho preložili na juh Ruska a vzäpetí ho prepustili, no po cárskom omylostení
sa vrátil do Petrohratu, kde aj zomrel po zranení v súboji. Písal romantickú, ale miestami realistickú tvorbu. Román Eugen Onegin – román
vo veršoch v 8 hlavách, v ktorom sa prelínajú romantické a realistické prvky. Znudený a ľahkomyselný petrohradský elegán Onegin
odchádza na vidiek za umierajúcim strýkom, po ktorom má dediť. Na chvíľu sa tu usádzba spoznáva tu naivného rojka Lenského, ktorý má za
snúbenicu jednu z dcér statkárky Larinovej – Oľgu. Jej sestra Tatiana vidí v Oneginovi muža svojich snov a píše mu vyznanie lásky.
Onegin jej úprimný cit odmieta, pretože neverí v lásku ani manželské „spútanie sa“
– vracia jej list, aby sa tento čin, ktorý
by spoločenské konvencie zavrhli sa nedostal na verejnosť. Z rozmaru dvorí Oľge, ktorá sa nebráni a vzbudí žiarlivosť Lenského, ktorý ho
vyzve na súboj – onegin Lenského zabije a odchádza z vidieku. Niekoľko rokov strávených bezcieľnym putovaním sa vracia do Petrohradu –
múdrejší a uvážlivejší. Na plese tam stretáva Tatianu, ktorá sa vydala za knieža Gremina – je oslnený jej zrelou krásou a vyznáva jej
lásku. Ona však jeho lásku odmieta, hoci ho nikdy , ako priznáva neprestala mať rada. Môžeme tu vidieť kontrast medzi „zbytočným
človekom“ Oneginom a „mravne čistou“ Tatianou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta