Zemianstvo na území Slovenska

Zemianstvo na území Slovenska
Najvýznamnejší autori sa v tomto období usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej tematike, pričom neobchádzali ani konflikty národnej spoločnosti. Témou diel sa stával slovenský ľud. Viacerí autori sa vyrovnávali aj s úlohou zemianstva v národnoobrannom zápase, či sú ešte zemania schopní alebo neschopní pomôcť SK národu. Zobrazenie zemianstva ako upadajúcej vrstvy spoločnosti bolo vďačnou témou pre:
 
Ján Kalinčiak – pochádzal z Turca. Téma zemianstva mu bola blízka, pretože jeho mama bola zemianka. Bol považovaný za najlepšieho štúrovského prozaika.

Reštavrácia – Hl. myšlienka: voľby do stoličných úradov... Príbeh Reštavrácie je budovaný na motíve prípravy volieb. Istou formou konfliktu je boj o moc v stolici medzi vplyvnými rodinami Potockovcov(Jána Potocký – kandidát) a Bešeňovských. Boj medzi nimi umocňuje ľubostná zápletka medzi Štefanom Levickým a Aničkou Bešeňovskou. Obe strany majú svojich prívržencov, v tom čase voliť smeli len zemania. Štefan Levický dostane prísľub od Adama Bešeňovský (tiež kandidát – akoby sa mu vysmieval), že v prípade zvolenia a vicišpána môže dostať jeho dcéru Aničku. Príležitosti sa chytí Štefanov strýc Ondrej Levický a vyvinie všetko úsilie na splnenie tejto podmienky. Nepôjde to však bez intríg a rozličných zápletiek. Postupne sa snujú intrigy Levických proti Bešeňovským v prospech Potockých. Ondrejovi Levickému sa podarí získať vplyvnú osobnosť- Matiáša Bešeňovského, zaplatí mu, ale poruší sľub čo mu dal a za ďalšie peniaze ide k Bešeňovským – dochádza k stretnutiu oboch strán – prívrženci Potockého Matiša B. odvádzajú na zosnovaný súd, kde sa k všetkému prizná – kvôli tomu mu udelia 25 rán palicou a nie smrť – ale to je pre jeho zemanskú hrdosť ešte horšie ako smrť...končí to zvolením Jána Potockého za vicišpána a Štefana Levického za 2.vicišpána – nakoniec niet ani porazených ani víťazov a všetci dosiahnú po čom túžili.
 
Martin Kukučín (Bencúr) – predstaviteľ opisného sk realizmu. Narodil sa v sedliackej rodine. Bol učiteľ a neskôr lekár. Precestoval svet – Jasenová, Praha, Chorvátsko, Južná Amerika.

Keď báčik z Chochoľova umrie - zachytil úpadok zemianstva a jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Zemianstvo je neschopné prispôsobiť sa novým pomerom. Hlavným predstaviteľom je Aduš Domanický – zeman, ktorý už vo svojom mene má naznačený úpadok zemianstva /Doma – nič/. Navonok je pyšný a majetný, hrdý na svoj pôvod. No v skutočnosti jeho majetok upadá. V krčme sa chváli aké veľké gazdovstvo má, aké vzácne kone, akého šikovného poľovníckeho psa. 
Chváli sa, že ma najlepší jačmeň. Začuje ho obchodník Ondrej Tráva (typický predstaviteľ novej vrstvy – buržoázie) a dohodnú sa na predaji jačmeňa. Tráva, Domanickému dá preddavok. Domanicky sľúbi, že pošte Trávový jačmeň domov. Avšak jačmeň po niekoľkých dňoch neprichádza a preto sa Tráva vyberie za Domanickým. Večer dorazí do dediny, prespí v krčme kde mu vysvetlia, že Domanický nemá nič, že jeho hospodárstvo chátra a že, čaká len na smrť svojho strýka /Báčika z Chochoľova/, ktorý ma veľké majetky.  Jediným bohatstvom Domanického Sú mohutné jasene, ktoré rastú pri hroboch jeho predkov. Počas stretnutia D. s T. sa zeman vykrúca, klame prečo nedodal jačmeň. Tráva chce vrátenie peňazí ale Domanicky ich už nemá. Preto navrhne, aby mu Domanicky dal jasene. Domanicky nemôže zneuctiť hroby svojich rodičov, preto sa ku všetkému prizná a dohodne sa na vrátené peňazí, čo aj splní – Kukučín už nedáva šancu zemianstvu, ale ľuďom sa zmeniť áno! Ondrej Tráva je typickým predstaviteľom novej vrstvy – buržoázie.

Pavol Orzságh Hviezdoslav - Narodil sa vo Vyšnom Kubíne.  Študoval v Miškolci, kde začal svoju tvorbu v maďarčine (!!!) až priatelia ho priviedli na slovenčinu J
Vo svojich básňach prišiel od osobných rodinných motívov k národným,svetovým až všeľudským. Jeho lyrické básne vyšli v zbierkach a básnických cykloch SONETY, LETOROSTY 1,2,3,  ŽALMY A HYMNY.
Cyklus z Vlkolína (tak volali Vyšný Kubín) -eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský
- rieši v nich zemiansku otázku
- v tomto období sa zemianstvo rozkladá, je odsúdené na zánik
- základnou dejovou líniou je vzťah zemianstva k ľudu → zemania aj napriek úpadku boli veľmi pyšní a sedliackym ľudom opovrhovali, nechceli uznať, že doba sa už zmenila
- dej sa odohráva vo Vlkolíne → Vyšný Kubín
Ežo Vlkolinský- autor vykreslil celý rad postáv z dedinské prostredia, opísal rozdielne zvyky spoločenských vrstiev. Po smrti zemana Beňa Vlkolinského sa paňou jeho majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo (Ezechiel), ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky a rozhodne sa požiadať ju o ruku. Medzi synom a matkou dochádza k ostrému konfliktu, Estera ako hrdá zemanka sa nedokáže zmieriť s tým, že jej syn si vybral obyčajnú sedliačku, pohrozí mu vydedením, Ežo uteká z domu k strýcovi Eliášovi, ktorý sa obrovskou svadbou Eža a Žofky pomstí svojej švagrinej Estere. Esteru zmieri so synom a nevestou až vnuk
Gábor Vlkolinský- pokračovanie Eža Vlkolinského, je rozsiahlejší, autor zobrazuje celkový proces úpadku zemianstva. Hlavnou postavou je Gábor, Ežov príbuzný, jeho matka je pijanka, nestará sa o majetok, Gáborov otec nenachádza východisko z tejto situácie a tiež sa dáva na pitie. Gábor nemá šťastie v láske, zemianke dievčatá ho odmietajú, chce spáchať samovraždu no zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si našiel sedliacke dievča.
 
Ežo Vlkolinský: „ Sme si rovní. Zeman, nezeman, v tom viac rozdielu niet. A kto ináč vraví, nezná časy alebo je zatvrdlý a to je nerozumné!“
 
Svetozár Hurban VAJANSKÝ – syn Jozefa Miloslava Hurbana. Študoval právo, taktiež musel narukovať do vojny za R-U do Sarajeva – tam napísal básnickú zbierku Tatry a More.
Letiace tiene – poviedka. Imrich Jablonský je šťastný bohatý zeman. S manželkou Máriou má dve dcéry Adelu a Elua. Leto trávia v Jabloňovom, kde vlastnia veľký dom so záhradou. Jablonských chodieval navštvovať Eugen Dušan, ktorý býval v neďalekej dedine Humennom. Tajne miloval Adelu a chodil každý večer pozorovať jej okno. O ňu však už mal záujem Nemec Herman Bauer. V susedstve býval miestny rechtor Holan, ktorému sa práve vrátil syn Milko, vyštudovaný doktor. Tento sa zamiloval zase do Ely. Tá ho spočiatku nemala rada, no neskôr jeho lásku opätovala. I tu bol však problém. Ele pomohol získať národné povedomie tým, že jej daroval Marínu od Sládkoviča. Zato Adela Hermana odmietla a Eugenovi ponúkla svoje priateľstvo. Ďalši problém bol utláčanie slovenského národa. Holanovi, starému učiteľovi zakázali učiť v slovenčine a chceli ho vyhnať zo školy. Na jeho obranu sa postavila celá dedina. Eugen a Milko predstavujú inteligentnú časť národa, že je tu šanca, že na SVK sa ešte vyjasní – letiace tiene... Vajanský prichádza na to, že záchrana SK národa nie je v tom, že zemianstvo spojíme s inteligenciou (ani to zemianstvu nepomôže).