Počiatky divadla v slovenskej literatúre

Počiatky divadla v slovenskej literatúre
Dráma: v súvislosti s javiskovou realizáciou člení na :
dejstvá (akty, časti odvelené dvíhaním a spúšťaním opony)
scény (zmena všetkých osôb na javisku)
výstupy (zmena počtu osôb na javisku).
-dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu / činohra, komédia, groteska, veselohra, tragédia, , muzikál,opereta/.
-základ drámy tvoria dialógy a monológy - veršované ale aj neveršované.
-prehovor z jednej postáv z dialógu sa nazýva replika.
-má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity,nálady)
Kompozícia divadelnej hry:
1. Expozícia – predstavenie postáv
2. Kolízia – príchod konfliktu

3. Vyvrcholenie
4. Rozuzlenie
 
Ján Chalúpka – (obdobie klasicizmu a preromantizmu) – pôsobil ako evanielický farár v Brezne. Jeho diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť tzv. fenomén Kocúrkovo, najmä tú jej časť, ktorá bola národne neuvedomelá.
Svoju najznámejšiu hru Kocúrkovo, alebo Len aby sme v hanbe nezostali napísal ešte v češtine, ale po Štúrovej úprave jazyka ju prepísal do Slovenčiny. Kocúrkovo (akože Brezno) je malé mesto v ktorom žijú napr. Pán z Chudobíc – pôvodom zeman, školský inšpektor – človek, ktorý sa nerád hlási k svojmu slovenskému pôvodu, často používa latinské a maďarské výrazy i keď niekedy skomolené. Inšpektor chce aby učiteľ Sloboda učil deti po maďarsky. V kocúrkove žije aj čižmársky majster Tesnošil Jánoš. Jeho žena Tesnošilka má záujem aby si učiteľ Sloboda zobral za ženu ich dcéru. Učiteľ Sloboda (uvedomelý Slovák) odmieta učiť deti po maďarsky a vezme si za ženu dievča do ktorého sa zaľúbi Ľudmilu, nie Aničku Tenošilovú. Je symbolom nastupujúcej generácie Štúrovcov a odmieta žiť malomestským spôsobom života.
Chalúpka tu predstavuje tri zložky spoločnosti:
feudalizmus: zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
malomestská buržoázia: čizmársky majster Tesnošil
pokroková generácia: učiteľ Sloboda.
 
Ján Palárik – (obdobie romantizmu) – katolícky kňaz, ktorý kritizoval katolícku cirkev (nemali ho preto veľmi v láske J). Predstaviteľ novej školy – hľadal cestu ako by si mali Slováci a Maďari porozumieť – majú sa vzájomne rešpektovať. Ale zároveň je proti Maďarizácií,  – divadelná hra Zmierenie v 3 dejstvách:
Veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch – Grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša si vymenia svoje úlohy a postavenie, pretože očakávajú návštevu. Grófka chce spoznať svojho nastávajúceho baróna Kostrovického ktorý prichádza so svojím priateľom inžinierom Rohoňom. Ten si s ním vymenil totožnosť. Miluša kritizuje baróna Kostrovického, že sa hanbí za svoj slovenský pôvod a že nerozpráva slovensky. Dej má romantické prvky, dochádza k situačnej komike, páry sa navzájom spoznávajú a až pri obžinkoch vyjde najavo, kto je kto. V závere sa nádejné manželské páry nájdu a všetko sa končí šťastne. Autor sa vysmieva odnárodneniu, využíva hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá.
 
Jozef Gregor-Tajovský – (obdobie realizmu – 2. fáza, - kritický sk realizmus) – pochádzal z dediny Tajov pri B.Bystrici. Jeho prvé poviedky boli s dedinskou tematikou ale mali skôr dokumentárny a národopisný charakter. Jeho tvorbu delíme na prozaickú a dramatickú.
- jeho dráma je zameraná na jednoaktovky (1 dejstvo), veselohry, sociálnu drámu
STATKY - ZMÄTKY
- sociálna dráma
- Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“
- príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v 19.storočí
- postavy:
Ondrej Palčík a jeho žena Mara - starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti, ale sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov. Prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská prišli k nim bývať a pracovať
Ľavkovci - rodičia Ďura snívajú o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení; Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť všetko, ožení sa so Zuzou Kamenskou, ktorú vôbec nemá rád
Kamenskí - sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka je tiché a pracovité dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných
Beta - mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa parádi a vábi k sebe Ďura Ľavku
OBSAH: Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu. Zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro so Zuzkou robia, ale Palčík nechce prepísať majetok. Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z revolvera - netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna, a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu vrátiť. V poslednej fáze hry sa Zuzka mení na ženu veľkej morálnej sily a odhodlanosti.
 
Pavol Orzságh Hviezdoslav (obdobie realizmu 1. fáza – opisný sk realizmus) Narodil sa vo Vyšnom Kubíne.  Študoval v Miškolci, kde začal svoju tvorbu v maďarčine (!!!) až priatelia ho priviedli na slovenčinu J
Vo svojich básňach prišiel od osobných rodynných motívov k národným,svetovým až všeľudským. Jeho lyrické básne vyšli v zbierkach a básnických cykloch SONETY, LETOROSTY 1,2,3,  ŽALMY A HYMNY.
Herodes a Herodias – Na začiatku 20. storočia napísal najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav vrcholné dramatické dielo epochy realizmu: historickú drámu Herodes a Herodias, inšpirovanú biblickým príbehom o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. V dráme badáme výrazný vplyv jedného z najväčších velikánov svetového divadla Williama Shakespeara, ktorého hry Hviezdoslav nielen dôkladne poznal, ale aj prekladal.
Hl. myšlienka: každá tyrania je vopred odsúdená na zánik.
Kráľ Herodes vyhnal svoju zákonitú manželku a priviedol si do paláca bratovu manželku Herodias.
Za to, čo urobil, ho veľmi kritizoval Jochanan (Ján Krstiteľ). Herodes ho nenávidel. Herodias vymyslela plán, využila na to svoju krásnu dcéru Salome. Herodes mal sviatok, prišiel rad na Salome a ona mu darovala tanec. Všetci boli nadšení, mohla si vypýtať čo len chcela.
Salome chcela Jochananovu hlavu. Herodes mal pred ním rešpekt, ale nakoniec to urobí. Všetci boli potrestaní. Ich vyhnanstvo je symbolickým vyjadrením autorovej nádeje, že každé zlo by malo byť raz potrestané.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6300-pociatky-divadla-v-slovenskej-literature/