Myšlienky humanizmu vo sv. medzivojnovej literatúre
Myšlienky humanizmu vo sv. medzivojnovej literatúre
Karel Čapek – CZE – spisovateľ,
ktorý prvý použil robotickú tematiku vo svojich dielach – divadelná hra RUR...
Čapek sa stále zamýšľal nad rozvojom vedy a techniky
a jeho spoločenskými dôsledkami. Svetový úspech dosiahol románom:
Krakatit -dielo z roku 1924 - o vynálezcovi
inžinierovi Prokopovi, ktorý má na predmestí Prahy laboratórium, kde sa mu podarilo vyrobiť silnú trhavinu - krakatit. Pri pokusoch sa zranil
a kým bol v nemocnici tajomstvo výroby mu odcudzil jeho priateľ Ing. Tomeš, ktorý chce tento objav predať do cudziny. Prokop nesúhlasí
s tým, aby sa krakatit stal vojnovým prostriedkom a varoval Tomeša pred použitím vysokofrekvenčného napätia. Ten nedbal na jeho upozornenia
a dynamitka vyletela pri výrobe krakatitu do povetria. Vo svete techniky ovládanom túžbou po zisku a svetovláde videl Čapek pre ľudstvo
vážne nebezpečenstvo.
V 30. rokoch nadobudla jeho tvorba protifašistický charakter. Mocenské úsilia Hitlera zobrazil alegorickou
formou v románe:
Válka s mloky - ide tu o fantastický námet. Vymyslel si predstavu o mlokoch na indonézskych
ostrovoch, ktoré sa trochu podobali ľuďom. Boli schopné naučiť sa pracovať a stali sa tak pre kapitalistov lacnou pracovnou silou. Ustavične
ich pribúdalo, začali sa organizovať, ničili ľudí, stávali sa pánmi sveta, vyhlasovali teórie o čistej mločej rase, odbúravali pevninu
lebo k životu potrebovali plytké more. Čapek tu symbolizoval nemecký fašizmus. Zobrazil tu vtedajšiu medzinárodno-politickú situáciu,
fašistickú agresívnosť a pokrytecké rokovania veľmocí.
Georg Bernard Shaw – ANG – anglický dramatik a
esejista írskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny.
Pygmalion – komédia v 5 dejstvách z roku 1912, inšpirovaná mýtom o
cyperskom sochárovi Pygmalionovi, ktorý zo slonovinovej kosti vymodeloval krásnu ženu a zaľúbil sa do nej – Afrodita jej potom vdýchla
život...Londýnsky učiteľ fonetiky Henry Higgins, starý mládenec, uzavrel stávky s priateľom plukovníkom Pickeringom, že z nezvdelanej
pouličnej predavačky kvetov Elizy Doolittlovej vychová za pol roka dámu s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Zásluhou
strasotlivosti Higginsovej gazdinej a vyberanému správaniu plukovníka sa zo zanedbanej dievčiny stane pôvabná žena s vyberaným správaním –
svojou prirodzenosťou predbehne aj profesora Higginsa – tiež si ju obľúbi Higginsova matka. Higgins po odchode dievčaťa ocení jej osobné
kvality a navrhne jej aby u nich ostala. V epilógu Líza ponuku odmieta a dáva prednosť fredymu, kamarátovi, ktorý je do nej zaľúbený :)
Záver hry nás chce upozorniť na Lízinu emancipovanú a morálnu prevahu nad vzdelaným a citovo vyprahnutým Higginsom, ktorý dlho nie je
schopný prekročiť bariéry – a rozdiel vrstiev, z ktorých obaja pochádzajú...
Theodore Dreiser – USA –
žurnalista a prozaik. Preslávil ho spoločenský román s kriminálnou zápletkou, na ktorý ho inšpirovala skutočná udalosť (1925) s názvom
Americká tragédia.
Clyde Griffith, syn chudobného pouličného kazateľa a speváka, túži po peniazoch, spoločenskom
postavení a erotických pôžitkoch. Po vystriedaní niekoľkých zamestnaní pracuje ako vedúci oddelenia v strýkovej továrni na goliere, kde
nadväzuje ľúbostné pletky s robotníčkami. Hlbší vzťah pocíti k Roberte Aldenovej, napriek tomu ju hodlá opustiť kvôli krásnej
milionárskej dedičke Sondre Finchleyovej. Avšak zisťuje, že Roberta s ním čaká dieťa – Griffith túžiaci po kariére a bohatej manželke,
pozýva Robertu na výlet k jazeru, kde si prenajá loďku pod cudzím menom s úmyslom ju zabiť – loďka sa prevrhne, keď sa rozhodne tento čin
nespáchať a Roberta aj tak umiera. Po dlhom vyšetrovaní a súdnom procese Clyda usvedčia, odsúdia na smrť a popravia. Autor v postave Clyda
Griffita a v jeho príbehu ukazuje charakteristické črty tej doby – túžba po bohatstve a osobný prospech za každú cenu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta