Zóny pre každého študenta

Myšlienky humanizmu vo sv. medzivojnovej literatúre

Myšlienky humanizmu vo sv. medzivojnovej literatúre
 
Karel Čapek – CZE – spisovateľ, ktorý prvý použil robotickú tematiku vo svojich dielach – divadelná hra RUR...
Čapek sa stále zamýšľal nad rozvojom vedy a techniky a jeho spoločenskými dôsledkami. Svetový úspech dosiahol románom: 
Krakatit -dielo z roku 1924 - o vynálezcovi inžinierovi Prokopovi, ktorý má na predmestí Prahy laboratórium, kde sa mu podarilo vyrobiť silnú trhavinu - krakatit. Pri pokusoch sa zranil a kým bol v nemocnici tajomstvo výroby mu odcudzil jeho priateľ Ing. Tomeš, ktorý chce tento objav predať do cudziny. Prokop nesúhlasí s tým, aby sa krakatit stal vojnovým prostriedkom a varoval Tomeša pred použitím vysokofrekvenčného napätia. Ten nedbal na jeho upozornenia a dynamitka vyletela pri výrobe krakatitu do povetria. Vo svete techniky ovládanom túžbou po zisku a svetovláde videl Čapek pre ľudstvo vážne nebezpečenstvo.
 
V 30. rokoch nadobudla jeho tvorba protifašistický charakter. Mocenské úsilia Hitlera zobrazil alegorickou formou v románe: 
Válka s mloky - ide tu o fantastický námet. Vymyslel si predstavu o mlokoch na indonézskych ostrovoch, ktoré sa trochu podobali ľuďom. Boli schopné naučiť sa pracovať a stali sa tak pre kapitalistov lacnou pracovnou silou. Ustavične ich pribúdalo, začali sa organizovať, ničili ľudí, stávali sa pánmi sveta, vyhlasovali teórie o čistej mločej rase, odbúravali pevninu lebo k životu potrebovali plytké more. Čapek tu symbolizoval nemecký fašizmus. Zobrazil tu vtedajšiu medzinárodno-politickú situáciu, fašistickú agresívnosť a pokrytecké rokovania veľmocí.
 
Georg Bernard Shaw – ANG – anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny.
Pygmalion – komédia v 5 dejstvách z roku 1912, inšpirovaná mýtom o cyperskom sochárovi Pygmalionovi, ktorý zo slonovinovej kosti vymodeloval krásnu ženu a zaľúbil sa do nej – Afrodita jej potom vdýchla život...Londýnsky učiteľ fonetiky Henry Higgins, starý mládenec, uzavrel stávky s priateľom plukovníkom Pickeringom, že z nezvdelanej pouličnej predavačky kvetov Elizy Doolittlovej vychová za pol roka dámu s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Zásluhou strasotlivosti Higginsovej gazdinej a vyberanému správaniu plukovníka sa zo zanedbanej dievčiny stane pôvabná žena s vyberaným správaním – svojou prirodzenosťou predbehne aj profesora Higginsa – tiež si ju obľúbi Higginsova matka. Higgins po odchode dievčaťa ocení jej osobné kvality a navrhne jej aby u nich ostala. V epilógu Líza ponuku odmieta a dáva prednosť fredymu, kamarátovi, ktorý je do nej zaľúbený :)
Záver hry nás chce upozorniť na Lízinu emancipovanú a morálnu prevahu nad vzdelaným a citovo vyprahnutým Higginsom, ktorý dlho nie je schopný prekročiť bariéry – a rozdiel vrstiev, z ktorých obaja pochádzajú...
 
Theodore Dreiser – USA – žurnalista a prozaik. Preslávil ho spoločenský román s kriminálnou zápletkou, na ktorý ho inšpirovala skutočná udalosť (1925) s názvom Americká tragédia.
Clyde Griffith, syn chudobného pouličného kazateľa a speváka, túži po peniazoch, spoločenskom postavení a erotických pôžitkoch. Po vystriedaní niekoľkých zamestnaní pracuje ako vedúci oddelenia v strýkovej továrni na goliere, kde nadväzuje ľúbostné pletky s robotníčkami. Hlbší vzťah pocíti k Roberte Aldenovej, napriek tomu ju hodlá opustiť kvôli krásnej milionárskej dedičke Sondre Finchleyovej. Avšak zisťuje, že Roberta s ním čaká dieťa – Griffith túžiaci po kariére a bohatej manželke, pozýva Robertu na výlet k jazeru, kde si prenajá loďku pod cudzím menom s úmyslom ju zabiť – loďka sa prevrhne, keď sa rozhodne tento čin nespáchať a Roberta aj tak umiera. Po dlhom vyšetrovaní a súdnom procese Clyda usvedčia, odsúdia na smrť a popravia. Autor v postave Clyda Griffita a v jeho príbehu ukazuje charakteristické črty tej doby – túžba po bohatstve a osobný prospech za každú cenu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6303-myslienky-humanizmu-vo-sv-medzivojnovej-literature/