Slovenské medzivojnové divadlo

Slovenské medzivojnové divadlo
Dráma: v súvislosti s javiskovou realizáciou člení na :
dejstvá (akty, časti odvelené dvíhaním a spúšťaním opony)
scény (zmena všetkých osôb na javisku)
výstupy (zmena počtu osôb na javisku).
-dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu / činohra, komédia, groteska, veselohra, tragédia, , muzikál,opereta/.
-základ drámy tvoria dialógy a monológy - veršované ale aj neveršované.
-prehovor z jednej postáv z dialógu sa nazýva replika.
-má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy môžu vyjadrovať svoje pocity,nálady)

Kompozícia divadelnej hry:
1. Expozícia – predstavenie postáv
2. Kolízia – príchod konfliktu
3. Vyvrcholenie
4. Rozuzlenie

Peter Zvon (1913 - 1942)
- vlastným menom JUDr. Vladimír Sýkora
- vyštudoval právo, robil v Bratislave bankách(Tatra Banka), bol výborný dramatik a literárny kritik, zomrel na týfus.
Tanec nad plačom: - veselohra (paródia) v 3 dejstvách (aj prológ aj epilóg)
- monológy, ktoré vyjadrujú hlboké filozofické úvahy o zivote, smrti, mladosti, starobe, o vine,o pokroku- hovorí o sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi
- monológy odpovedajú na otázky aký je zmysel života, aká je úloha človeka v spoločnosti, či má hodnoty, aby sa mŕtvym oplatilo vrátiť späť
- posolstvo hry: -Ľudský rozum presiel veľkým vývojom a dospel k veľkým výsledkom, na
druhej strane ľudské srdce prešlo vývojom nepatrným, lebo stále je na svete zloba, chudoba,
hlad, človek sa odcudzil človeku a prírode

DEJ:
- odohráva sa v súčasnosti, vo vile generálneho riaditeľa Kráľa, ktorý usporiadal vo svojej vile maškarný večierok, na ktorom je veľa ľudí
- v jeho vile visia na stenách obrazy z 18. stor., na ktorých sú zobrazení gróf Richard, jeho zena grófka Anna, ich syn Alfréd, markíza Silia, rytier Gejza, sluha Barnabá.
- tieto postavy vzdy o 24:00 ozijú a vedú dialóg
- tento raz sa rozhodnú, keď sa koná večierok, zamiešať sa medzi hostí
- vo vile vypukne poplach, že niekto ukradol obrazy, prichádza polícia a oni sú nútení vrátiť sa do obrazov
- postavy konstatujú, ze ľudia naďalej vedú vojny, delia sa na chudobných a bohatých a
pokrok pokročil, ale ľudské srdce ostalo nezmenené:
“Človek len pre vlastné šťastie človeka nevidí, Boh všetkým ľuďom dal oči, ale pre svetlo
nevidia ľudí a pre lásku neľúbia.“
 
Július Barč-Ivan – Július Barč Ivan sa narodil 1. mája 1909 v Krompachoch. Bol znalec cudzích jazykov (NJ, AJ, FR).Vyštudoval teológiu, určitý čas pôsobil ako kňaz na východnom slovensku neskôr pracoval v matici slovenskej.
Matka:  sociálno-psychologická dráma s prvkami antickej drámy v 3 dejstvách
Téma: zločin-trest-katarzia (vnútorná)+príbeh o matke a jej dvoch synoch, ktorí sa nenávidia
Idea: láska matky k synom, pre ktorých sa dokázala obetovať
 V diele nachádzame aj biblický motív- Kain a Ábel. Celé dielo je oslavou materinskej lásky a obetavosti.
DEJ: Ústrednou postavou je matka. Vykresľuje sa tu vzťah jej dvoch synov. Matka mávala predtuchy ktoré sa splnili. Jej manžel zomrel pri výbuchu v šachte. Po jeho smrti Jano vyhnal Paľa do sveta. Odišiel pracovať do Ameriky. Výchovou boli vedení tak, že Jano Paľovi vo všetkom ustupoval. Jano Paľa nenávidel, po jeho odchode začal chodiť za Katou. Neskôr sa jej priznal, že Paľa vyhnal kvôli nej. Hra začína matkiným snom o Paľovom návrate. Ten sa po štyroch rokoch naozaj vráti. Matka je veľmi šťastná. Jano Paľa prijme nevrlo. Najskôr ho nechce vo svojom dome, je nahnevaný, že musí živiť P aj mať. Po ocovej smrti Jano Paľovi kúpil lístok do Ameriky a za to si zobral jeho časť domu.

Matka má opäť vidinu. Vidí ako sa chudobný Palo vracia z Ameriky domov a Prináša Janovi nôž.. Jej vidina sa splní. Jano privíta Pala s hnevom, ktorý nezmizne ani po roku.Vyhráža sa, že Pala zabije. Matka má opäť vidinu. Jano sa vrhá na Pala z nožom. Aby predišli trágédií tvári sa, že sa na Pala hnevá a vyháňa ho z domu. V dedine je zábava, na ktorej sa objavia obydvaja bratia a Katka(Katka stále ľúbi Paľa). Paľo s Katkou prichádzajú za matkou oznámiť jej, že odídu niekde ďaleko. Vtedy prichádza Jano, vyťahuje nôž a chce sa vrhnuť na Pala. Presne toto videla matka vo svojej vidine. Zhasne svetlo a skočí medzi Pala a Jana a Jano sa nechtiac stane vrahom svoje matky.
 
Ivan Stodola – svoju dramatickú tvorbu rozvinul po prvej svetovej vojne. Písal najviac veselohry sledujúce spoločenskú satiru. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v Liptovskom svätom Mikuláši, v Prahe a Bratislave. Posledné roky prežil v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave. Bol najplodnejším autorom medzivojnového obdobia.

Bačova Žena : je to tragédia, hlavná hrdinka je žena Eva ktorá sa stáva ženou dvoch mužov, jej prvý muž Ondrej Muranický odišiel za prácou do Ameriky. Pri banskom nešťastí stráca pamäť. Jeho žena sa dozvedela, že zomrel a preto sa opäť vydá za Miša. Pri železničnom nešťastí opäť sa Ondrejovi vracia pamäť. A vracia sa domov prichádza ako bohatý človek a kupuje si panstvo. Ondrej chce aby sa Eva k nemu vrátila. Miša vyhadzuje zo svojho panstva a čaká čo urobí Eva. Tá spácha samovraždu (sebaobetovanie pri neriešiteľnom konflikte). Autor kritizuje zlé sociálne podmienky a s tým súvisiace vysťahovalectvo a ťažká práca v USA.

Jožko Púčik a jeho kariéra : je satirou na falošne chápaný humanizmus. Je úradníkom spolku Humanitas. Obvinia ho z krádeže 43 000,- korún, dostáva sa do väzenia, keď sa snaží vysvetliť, že je nevinný, nikto mu neverí. Začne teda klamať, že bol v detstve sadista, pričom by ani muche neublížil. Hneď si ho začnú všímať navštívi ho predsedkyňa spolku Humanitasu aj predstaviteľ Benevolencie. Tieto dva spolky súperia o starostlivosť o Jožka Púčika tým dopomôže svojej sestre k lepšiemu životu. Peniaze sa našli a Jožko Púčik je oslobodený, tým je súperenie spolkov zbytočné. Jožko Púčik : je naivný, všetko hodnotí cez seba tak ako by sa zachoval on, je dobrák. Vidí, že pravda nemá žiadnu cenu, čestnosť a statočnosť nemá miesto v buržoáznej spoločnosti.