Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov
Slovenská literatúra porevolučných a matičných rokov (1 848 – 1 875)
Toto obdobie nazývyme od
romantizmu po realizmus.
Hlavná téma tohto obdobia je revolúcia:
- porážka SK národovcov
- zvýšená maďarizácia
- cenzurovanie SK jazyka
- smrť Ľudovíta Štúra (1856)
- úprava SK jazyka Hatala+Hodža= Hodžovsko-Hatalovská reforma,
z fonetiky na etymológiu (pôvod slova nie jeho znenie)
- Októbrový diplom – zmena ústavy k lepšiemu pre SK národ
- 6. –
7. júna. 1861 – Memorandum SK národa – Turčiansky sv. Martin
- Matica Slovenská 1863 – 1875 (mala podporovať SK tvorbu/autorov
a študentov/, archív SK kníh a časopisov)
Ľudovít Kubáni – Sk básnik, poetik a dramatik, prekladateľ,
pracoval v advokátskej kancelárií. Narodil sa v Horných Zahoranoch a zomrel v Rimavskom Brezove – pri hre pokru – spoluhráč ho bodol
lebo vyhrával...
Mendik – poviedka o sirote v rodine rechtora Šípika – mendíci boli v tej dobe pomocníci –
mendík Martin Klipták (predstaviteľ chudoby) odhalil v ich rodine zlodeja, ktorým bol majetný remeselník Volovec – chcel si zobrať
rechtorovu dcéru Sidóniu, ktorá však ľúbi evanielického kaplána Trnovského (predstaviteľ inteligencie) – takže nebiť Martina mendika
Kliptáka – musí si ho zobrať, no keď Volovca usvedčil – Sidónia a Trnovský mali otvorené dvere J
Valghata -
historická povesť, najrozsiahlejšie dielo (nedokončené, známa je len prvá časť) – odohráva sa v 15.storočí po porážke husitského
revolučného hnutia v ČR. Ján Jiskra z Brandísa – jeho prívrženci utekajú na Horné Uhorsko (SK) tu bojujú s Jánom Huňádim. Hlavnou
postavou románu je rytier Valghata, veliteľ driečanského hradu, statočný, márnomyseľný,ziskuchtivý, hrdý otec Milice, ktorá sa má stať
nástrojom na zmierenie Jiskru a Huňádiho; má sa vydať za Huňádiho syna – romantická láska a jej tajné stretnutia skoro stroskotá kvôli
itnrigám. Končí to realistickým opisom boju o Driečanský hrad. V závere sa odhalí, že Milica je vlastne Jiskrovou dcérou.
Ján Palárik – (obdobie romantizmu) – katolícky kňaz, ktorý kritizoval katolícku cirkev (nemali ho preto veľmi v láske
J). Predstaviteľ novej školy – hľadal cestu ako by si mali Slováci a Maďari porozumieť – majú sa vzájomne rešpektovať. Ale zároveň je
proti Maďarizácií, – divadelná hra Zmierenie v 3 dejstvách:
Veselohra Zmierenie alebo dobrodružstvo pri
obžinkoch – Grófka Eliza Hrabovská a jej spoločníčka Miluša si vymenia svoje úlohy a postavenie, pretože očakávajú
návštevu. Grófka chce spoznať svojho nastávajúceho baróna Kostrovického ktorý prichádza so svojím priateľom inžinierom Rohoňom. Ten si s
ním vymenil totožnosť. Miluša kritizuje baróna Kostrovického, že sa hanbí za svoj slovenský pôvod a že nerozpráva slovensky. Dej má
romantické prvky, dochádza k situačnej komike, páry sa navzájom spoznávajú a až pri obžinkoch vyjde najavo, kto je kto. V závere sa
nádejné manželské páry nájdu a všetko sa končí šťastne = načrtol maďasrko-slovenské zmierenie. Autor sa vysmieva odnárodneniu,
využíva hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá.
Drotár – veselohra; dej sa odohráva v Pešti,
v rodine slovenského továrnika, kam prichádza pracovať drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho brata. Konflikt je postavený na zámene postáv
a charkterov.
Gustáv Kazimír Zechenter LASKOMERSKÝ – lekár. Už sa nepovažoval za
romantického spisovateľa. Často písal aj humoresky, fejtóny... Narodil sa v BB, zomrel v Kremnici. Napísal aj veľa cestopisov:
- zo
SK do Ríma
- zo SK do Itálie
- zo SK do Carihradu (Istanbulu)
- Výlet do Tatier
Prvý tanec
– zo zbierky krátkych próz /poviedok/ s humornými autobiografickými črtami Zozbierané žarty a rozmary –
spomínal tu na svoj prvý tanec. Opisoval mládenca, ktorý mal
Trému a nevede s kým tancovať. Vlastne tancovať ani nevedel, preto si
našiel menej pekné dievča, ktoré tiež nevedelo tancovať – bola to katastrofa a trapas, vyprázdnili parket... často využíval aj
seba-iróniu a rozpravačský dôvtip.
Lipovianska Maša – novela; nachádzajú sa tu dve dejové línie. 1.
poľovačka na medvede s realistickými prvkami – opis práce baníkov a drevorubačov, využíva tu poznatky z prírodných vied. 2. dejová
línia – romantický príbeh lásky idealizovaných postáv Aničky a Janka s prekážkami. Uchádza sa o ňu aj Ravasi – ktorý podpíli
podpery mostíka, po ktorom má prejsť Janko – no padne tam čipkársky obchodník. Ravasy sa vynádje a bodne ho Jankovým ukradnutým nožom.
Sám potom padne do pasce na medvede. Medzitým Aničkinho starkého (vlastníka Maše) napadne medveď a Janko ho zachráni. Potom ho odvedú ako
vraha čipkára L až na druhý deň, keď nájdu Ravasyho zraneného v lese s k všetkému priznáva. Príbeh sa končí Aničkinou a Jankovou
svadbou.
Jonáš Záborský – pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny. Študoval evanielickú teológiu v PO –
avšak konvertoval do katolíckej cirkvi. Nezhodol sa so Štúrom – preto vydal svoju zbierku Žehry v staroslovienčine za čo bol zkritizovaný
štúrovcami. Znechutený sa utiahol na faru v Župčanoch a žíl v biede.
Dva dni v Chujave – poviedka. Satira
na zemianstvo a byrokraciu. Základom je kontrast – dvojobraz reality a ideálu.
Deň škaredý – autobiografická
časť, v ktorej je vzdelaný kňaz potrestaný za svoje presvedčenie vyhostením na odľahlú dedinu. Tu vidí bezcieľnosť živoriacieho ľudu,
ktorý hľadá útechu v alkohole. V jeden deň Záborský na dedinu nahromadil všetky pohromy – úradníci z mesta prídu po dane, krčmári
a statkári zdierajú ľud – holá realita tej doby...
Deň pekný – opisuje udalosti po rokoch, keď do Chujavy príde do
dediny farár, ľudomil Rastic. Spojí sa s miestnym úradníkom, advokátom a učiteľom a zriadi školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia
– v Chujave svitá na lepšie časy.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta