Zóny pre každého študenta

Literárna moderna (symbolizmus)

Literárna moderna (symbolizmus)
Vznikla vo FRA v poslednej tretine 19. storočia ako reakcia na pozitivizmus a realizmus.
Jej hlavným znakom je, že je mnohostranná. Prevláda tu individuálne zobrazovanie udalostí.

Základné smery:
1 .Symbolizmus :
- kladie dôraz na vyjadrovanie pomocou obrazných pomenovaní a symbolov.
- abstraktné – nevyspytateľné správanie človeka
- hudobnosť veršov
- spája sa väčšinou s pocitmi smútku a tragizmu
Hl. predstaviteľ : Charles BAUDELAIRE– Kvety Zla : básnická zbierka, do ktorej vložil svoje intímne pocity, kt. boli v rozpore, s tým čo básnici v tej dobe písali. Snažil sa nájsť v odporných veciach niečo pekné – báseň Mrcina (venoval ju svojej milej, prirovnával ju k zdochline v jarku, že aj vtedy ju bude ľúbiť, keď bude stará a škaredá...). Ďalšie básne z tohto diela : Parížsky Splin, Opíjajte sa!, Anywhere out of the world... táto zbierka vyvolala taký odpor mešťanov, že niektoré básne z mravnostných dôvodov nemohli byť vydané. Básnik sa vraj rúhal Bohu, pretože velebí zlo a smrť - vyvolala Dekadenciu – morálny úpadok, že vraj – v tých časoch to tak brali.
 
2 .Impresionizmus :
Literárny impresionizmus sa prejavil predovšetkým posilnením lyrickosti a hudobnosti verša. Tematicky sa orientoval na intímnu a prírodnú poéziu. Ďalej došlo k vyjadrovaniu v náznakoch, popisovaniu emócií a nálad – využívali sa básne.
 
3. Avantgarda (anatgardné smery) :
Avantgarda (z fr. avantgarde /ɑvɑ̃ gɑʁd/ - "predná línia", "predvoj") je súbor (pôvodne francúzskych, neskôr aj iných) umeleckých smerov.
Expresionizmus (Z lat. expressus, v preklade výrazný, expresívny - presadil sa  v Nemecku. Literatúra sa stavia proti meštiackemu spôsobu života).
Futurizmus (Z lat. futurus, v preklade budúcnosť. Jeho zásady sformuloval Fillipo Tommaso Marinetti (ITA). Futuristi ospevovali vymoženosti modernej techniky. Nadchýnali sa vedeckými objavmi. Marinetti odôvodnil hl. znaky futuristickej poetiky v práci Oslobodené slová a v Manifeste svetového futurizmu. Odmietol normy a konvencie)
Kubizmus (Kubizmus literatúru príliš neoslovil, preto vzniklo veľmi málo diel spojených s týmto hnutím. Pre kubistické básne nie je rozhodujúci význam ani melodickosť, ale obraz, preto sú básne kubistov netradičné z hľadiska svojho tvaru (často tvorili z písmen obrazce, ktoré boli vo vzťahu k danej básni)
Konštruktivizmus (Lat. zostavenie. Spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním vznikol v Rusku. V literatúre kladie dôraz na svet a konštrukciu a štruktúru diela a úsporné a logické vyjadrovanie.)
Poetivizmus (1924-Praha, zakladatelia Vítězslav Nezval a Karel Teige. Poetisti zdôrazňovali sen, fantáziu, predstavivosť, zmyslové vnemy. Všímali si radostné, veselé stránky života. Snažili sa nájsť krásu aj vo všednom živote.)
 
 
SK literárna moderna:
- nazývaná aj Slovenská básnická moderna al. Kraskova básnická škola
- z žánrov dominuje lyrika a krátke básnické útvary, kt. spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a soc. otázkach.
Ivan KRASKO : básnik a prozaik, predstaviteľ SK moderny. Vlastným menom Ing. Ján Botto/vyštudovaný chemický Ing. Práve, keď išiel pracovať do chem. továrne daleko vznikla zbierka N et S/, narodil sa v Lukovištiach (Gemer)počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte, dlhší čas žil v Piešťanoch, zomrel v Bratislave , literárne meno Ivan Krasko mu vybral Vajanský podľa dediny Kraskovo.
 
zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) /1909/ : Názov zbierky vyjadruje základné motívy nielen tejto zbierky, ale celej Kraskovej tvorby – noc a samota. Autor vychádzal zo svetového symbolizmu – jeho básne charakterizujú predovšetkým pocity samoty, opustenosti, smútku, skepsy, beznádeje. Každá z básní tejto zbierky je lyrickou momentkou vyjadrujúcou citové i myšlienkové drámy autorského subjektu, jeho osamocovaného ľudského srdca. Toto konštatovanie je najvýraznejšie v básni Solitudo (Samota) – vznikla v období, keď bol ďaleko od domova – vyjadruje tu pesimitstické nálady a svoju osamelosť.
 
6 hodín je - V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha. „Len ja sám som, opustený, na mňa nikto nečaká, iba smutné štyri steny - na jednej z nich zavesený, kríž je Syna človeka ...“
Vesper dominicae (Nedeľný večer) – je považovaná za jednu z najkrajších básní slovenskej poézie. I. Krasko ju venoval matke, ktorú miloval, ktorá bola pre neho vzorom a ktorá pre neho predstavovala domov a istotu. V básni ospieval predovšetkým matkinu životnú vyrovnanosť a jej spojenie s vierou a s Bohom.
Topole – báseň je porovnaním človeka a prírody, človeka a topoľov. U človeka dominujú negatívne pocity a nálady, u topoľov ich hrdosť a majestátnosť. Topole v básni symbolizujú autora, ale aj národ, ktorý v tejto dobe bol akoby „bez žitia“. Topole síce stoja hrdo, ale sú akoby bez duše. Duša chýba národu a autor sa zamýšľa nad jeho ďalším smerovaním: „Hore...? Dolu...? Do nirvány? Ako havran ošarpaný do noci....“
 
Zbierka Verše /1912/ - Kraskove básne v tejto zbierke sú inšpirované dvoma skutočnosťami: láskou k svojej snúbenici neskôr manželke (Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes) a bytostným primknutím sa k domovu (Doma, Otrok, Otcova roľa). Reaguje v nich aj na sociálne a národnostné otázky. Začína si uvedomovať, že človek namôže žiť s pocitmi beznádeje, myslieť iba na seba, lebo vôkol neho žijú ľudia, ktorí trpia viac ako on a potrebujú jeho pomoc. Je to úplná zmena jeho tvorby.
 
Dnes – Krasko v básni Dnes prirovnáva seba samého k jarnej svetlej prírode, vidí svet farebne /znaky impresionizmus/, teší sa z každej časti prírody a hlavne teší sa zo svojej lásky.
Otcova roľa - príbeh tuláka (autora), ktorý sa po rokoch vracia domov, na otcovu roľu, ktorú stáročia zmáčali slzy poddaných. Vyčíta si, že opustil rodný kraj. Názov symbolizuje národ, vlasť, ktorú opustil. Chce sa usadiť, prísť domov, pomôcť národu nájsť cestu k slobode, pretože sám národ je bezmocný, postrebuje jeho pomoc. Poukazuje na to, že stáročia bol tento národ pod útlakom, pýta sa, či má národ dostatok síl aby zmenil svoj osud.
Otrok - obraz otroka, ktorému od detstva v ušiach zneli piesne neslobodnej, zotročenej matky a ktorý čakal „na ston poplašného zvona“, na signál, aby vykonal dejinne spravodlivú pomstu na otrokároch.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6308-literarna-moderna-symbolizmus/