Anglicky písaná literatúra po 1945
Anglicky písaná literatúra po 1945
John Steinbeck – bol jedným z najznámejších
amerických spisovateľov 20. storočia a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1962. Je takisto laureátom Pulitzerovej ceny za dielo
Ovocie hnevu a za dielo (1940)O myšiacha ľuďoch – Dielo o medziľudských vzťahoch (o prirodzenaj potrebe spoločnosti a
priateľstva) v ťažkom období hospodárskej krízy v Amerike. Preto je taktiež soc.kritikou nespravodlivej spoločnosti-zachytáva ľudí z
„okraja spol.“
Začiatok románu sa odohráva v údolí Salinas pri rieke Salinas blízko Soledadu, kde dvaja robotníci, Lennie
Small a George Milton, utekajú z farmy Weed, na ktorom predtým pracovali, k najbližšiemu ranču. George je nízky, stará sa o Lennieho a vždy
ho vyťahuje z nejakej kaše. Lennie je veľký, fyzicky zdatný, pracuje za dvoch chlapov, ale mentálne postihnutý. Keď prídu na ranč, privíta
ich zametač Candy, ktorý pri práci na ranči prišiel o ruku. Zavedie ich k majiteľovi ranču. George hovorí Lenniemu, aby nič nehovoril.
Šéf sa na nich hnevá, lebo mali prísť o deň skôr. George mu vysvetľuje, že ich autobus vysadil príliš ďaleko a tak nestihli prísť. Keď
sa pýta, prečo Lennie nič nehovorí, odpovie George, že ho kopol kôň. Šéf im povie, že budú pracovať so Slimovou partiou. Keď odíde
šéf, do miestnosti vôjde jeho syn Curley, nízkej, štíhlej postavy, bývalý zápasník, ktorý nemá rád vysokých ľudí, a tak sa hneď
pustí do Lennieho. Keď odíde, vystríha George Lennieho, aby si na neho dával pozor a nezačínal si s ním, lebo by prišli o prácu. Od
zametača sa dozvedajú, že sa nedávno oženil a jeho žena má na ranči pochybnú povesť.Ďalším robotníkom na ranči bol Carlson, ktorý sa
so Slimom rozpráva o jeho suke, ktorej sa narodili šteňatá, ktoré hneď zaujali Lennieho a tak mu Slim jedno daruje.George Lenniemu znova
rozpráva o zajačej farme. Ich rozhovor náhodou vypočuje Candy a chce sa k nim pripojiť. Dohodli sa teda, že to budú držať v tajnosti.Do
miestnosti vošiel Slim s Curleym, ktorý sa ospravedlňoval, že iba hľadal svoju ženu. Chlapi sa mu smejú a všetko si to zlízne Lennie, lebo
bol najvyšší a hlúpo sa tváril. Niekoľko ráz ho udrel, ale Lennie mu to vrátil až vtedy, keď mu to George kázal. Schmatol mu ruku a bez
problémov mu ju zlomil. Slim povedal Curleymu, aby tvrdil, že mal nehodu pri stroji, lebo ináč všade rozšíria pravdu o tom ako si zranenie
spôsobil a bude na posmech. Curley musel súhlasiť.sedel nešťastný Lennie v stodole a hľadel na mŕtve šteňa, ktoré zabil, keď sa s ním
hral. Nevedel pochopiť, prečo nemohlo vydržať viac ako myši. Curleyho ženaošla do stajne,Lennie sa jej zdôveril, že rád hladká jemné
veci. Dá mu pohladkať svoje vlasy, no keď jej ich Lennie začne strapatiť a ťahať, začne kričať. Lennie sa zľakol a snažil sa ju umlčať
a nechtiac jej pri tom zlomil väzy. Keď stíchla, spomenul si, kde sa má ísť schovať a tak ušiel. George ukázal chlapom zlý smer a našiel
Lennieho skrývať sa na mieste, kde mu kázal. George na Lennieho prosbu začne znovu rozprávať o zajačej farme a počas pribehu strelí Lenniemu
zozadu do hlavy, aby ho uchránil pred Curleyho mučením. Keď prídu chlapi, George povie, že to Lennie ukradol Carlsonovu zbraň a že ho ňou
zastrelil, keď ju získal späť.
Jarome David Sallinger - bol americký prozaik pochádzajúci z New
Yorku.
Jeho najznámejším dielom je román Kto chytá v žite a poviedky o rodine Glassovcov. Ústredným motívom väčšiny Salingerových
diel sú problémy dospievania, dosah vojny (u Seymoura Glassa) alebo iných traumatických udalostí (v prípade Holdena Caulfielda) na psychiku
mladých mužov a ich vzťah k malým deťom (ako stelesneniu nevinnosti).
Kto chytá v žite: Holden Caulfield je 16
ročný mladý Američan na prelome puberty a dospelosti. Chodí na strednú školu v Pencey odkiaľ ho ale pred Vianočnými prázdninami vyhodia,
pretože prepadá zo štyroch z piatich predmetov, ktoré si vybral. Dobre mu ide iba angličtina a preto píše kompozície aj za ostatných
spolužiakov. Je introvert a je veľmi citlivý. Keď ho jeho učiteľ veľmi rád svoju mladšiu sestru Phobe:
„ Odrazu som vám
bol taký šťastný, keď som videl, ako sa Pheobe na tom kolotoči krúti stále dokola a dokola. Skoro som sa od šťastia rozplakal, aby som vám
pravdu povedal. Neviem prečo. Tuším len preto, že bola strašne pekná, ako sa tam v tom belasom kabátiku krútila stále dokola a dokola.
Ľudia, ten pohľad stál za to. Škoda, že ste tam neboli.“
Jeho nešťastím je, že citlivo vníma aj najmenšie chyby ostatných
ľudí. Napríklad neznáša hercov, lebo ak náhodou vedia hrať, tak si uvedomujú, že sú dobrí a to sa mu už nepáči. Vníma spoločnosť a
jej nedostatky. Neznáša hlavne pokrytectvo a degeneráciu spoločnosti. Celé tri dni, počas ktorých sa dej odohráva, prežije v depresii. Nie je
však radikálny voči týmto problémom, nenavrhuje radikálne riešenia. Je prehnane vnímavý, keďže si všíma aj to, čo si normálny človek
nevšimne: Školu a školstvo, keď sa ľudia v rozhovore opakujú, slovo skvele, filmy, hercov, chlípnikov, keď ľudia za ním kričia „veľa
šťastia“, keď niekto zíva ak od neho niečo potrebuje, lacné kufre, tento súpis, ktorý postupne rozpráva počas celej knihy je iba malou
časťou toho všetkého čo mu lezie na svete na nervy a čo všetko nenávidí.
Jeden večer si zavolá do svojej hotelovej izby
prostitútku, no nakoniec jej zaplatí peniaze s tým, že nemá na to náladu a že sa chce len porozprávať. Namiesto aby priznal, že dospelosť
ho straší a že sa jej obáva, vymyslí si, že svet dospelých je plný pokrytectva, neosobnosti, klamstva.
„Proste ja si v jednom kuse
predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného
dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja Ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto
sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od
rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“
V tomto prípade žito reprezentuje svet detí a priepasť svet dospelých.
Nakoniec sa vracia do NY, ale bojí sa iznámiť rodičom, že ho
opäť vyhodili – pozdraví sestru Pheobe a prizná sa jej, že chce utiecť – ona chce ísť s ním – nakoniec na daždi pred múzeom, kde ju
čaká dostáva zápal pľúc a stretávame sa s ním, v nemocnici J.
George Orwell – Britský
spisovateľ, ktorý bol najskôr ohúrený ruským „zvrhnutím“ cárskej moci cez 1.sv. vojnu – no neskôr sa mu to vyjasňuje a ovplyvnený
sklamaním napísal Zvieraciu Farmu (nezodpovedný farmár Jones bol alkoholik, ktorý často nedbal čo je s jeho farmou –
zvieratá si povedali, že si všetky budú rovné a nikto ich nebude dojiť, zabíjať a jesť. Zomkli sa a vyhnali Jonesa – založili si
a zákony animalizmu, ktoré sú napísané na stodole – napr. že žiadne zviera nezabije iné zviera, že sú si rovní, že nebudú nosiť
oblečenie... po 5.rokoch medzi prascami vznikajú spori /Stalin, Lenin/, hl. kanec pošliapal zákony a prasatá začali byť rovnejšie od
ostatných – začnú nosiť aj nohavice a bývať v dome, piť alkohol... zvieratám sa to nepáči a aj posledný somár /zviera/ si uvedomuje,
že tú peknú myšlienku prasce znovu pokazili a vie, že sa budú musieť znovu búriť.)
1984 – román napísaný v 1948
ako predstava budúcnosti, v ktorej na celý svet dohliada (aj prostredníctvom kamier) jedna strana „Big Brother“ – moc si uvedomuje, že
s jazykom prichádzajú vedmosti a oni sa riadia heslom „Nevedomosť je sila!“ – preto zavedú nový jazyk, ktorom sú len slová chvály na
stranu BB. Nech ľudia kecajú len o ženách, športe, jedle.. Winston Smith pracuje na ministerstve pravdy, kde prepisuje staré zväzky do novej
reči /new speak/ - on je jeden z tých čo dokážu myslieť aj v novom aj v starom jazyku, začne si uvedomovať čo sa deje, a že to nie je
v poriadku, keď do strana zistí zajme ho a vymyjú mu mozog – podriadi sa úplne strane a začne ju milovať...
Arthur Miller – bol americký prozaik a dramatik, manžel Marlin Monroe. Jeho najznámejšia divadelná hra je
Smrť obhodného cestujúceho – Willy Loman je obchodník, zabezpečuje kontrakty. Má synov Happyho a Beefa. Je to o hlbokej
analýze bežného američana, Willy celý život uznáva len materiálne hodnoty – ďalej už nie je schopný v práci konkurovať mladým a je
prepustený z práce. Jeho život prestáva mať zmysel – uvedomuje si ako zanedbal rodinu, a že všetko čo robil, robil vlastne pre nič. Už
nemá ako zabezpečiť rodinu, rozhodne sa zabiť v dopravnej nehode /kvôli poistke/. Sám si pokazí služobný automobil a zomiera. Rodina
dostáva peniaze Happy ich odmieta, ale Beef si ich berie. Willy zomiera zrovna v ten deň, v ktorý zaplatili poslednú splátku na ich dom....
Joseph Heller bol americký spisovateľ. Tématikou vojny Heller nadväzuje na svojho predchodcu Ernesta
Hemingwaya. Heller využíva k svojej kritike najúčinnejšie zbrane - satiru, humor a hlavne absurditu(aby ukázal, že vojna je absurdná).
Hlava XXII – vojnový Román, v ktorom je použitá irónia a satira na vojnu a vojakov sa stal bestsellerom. Heller v románe
využil vlastné skúsenosti, pretože sám slúžil v druhej svetovej vojne ako príslušník bombardovacej letky. Na románe pracoval až 8
rokov.
Hlavná postava je Yossarian, dôstojník americkej armády vyslanej do druhej svetovej vojny. Dej sa odohráva na ostrove Pianosa v
Stredozemnom mori, v bližšie nešpecifikovanej leteckej bombardovacej jednotke, z ktorej lietadlá útočia na Taliansko. Kniha je členená na
kapitoly, každá kapitola nesie názov osoby, poväčšine vojaka, sama kapitola však iba pokračuje nezmyselné rozprávanie o vojne. Názov knihy
je odvodený z vojenského predpisu (hlava XXII), ktorá hovorí, že vojaci, ktorí odlietajú požadovaný počet náletov, sú z vojny odvelení.
Avšak hovorí aj to, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného. Problém je v tom, že nikto z letky nikdy nemôže
ísť domov, pretože plukovníci im neustále zvyšujú počet náletov. Jediná možnosť ako sa z letky dostať je byť bláznom. Podľa knihy sú
blázni asi všetci čo sú zaangažovaní vo vojne, stačí si len vybrať koho vy sami považujete za najväčšieho blázna, Aarfyho, navigátora,
ktorý si za náletu namiesto študovania mapy bafkal fajku a upozorňoval pilotov na zábavné momenty na oblohe, alebo Orra, ktorý si do úst
vkladal plánky, aby mal okrúhlejšie líca, alebo sexuchtivú ženu poručíčku Scheisskopfovú, ktorá mala pomer s každým len nie so svojím
manželom, pretože on po nociach myslel iba na pochodovanie svojej jednotky na prehliadke. Lenže je tu háčik: citát:
"Vari
nemôžete preradiť blázna k pozemnej službe?"
"Ale áno. Práve, že musím. Existuje predpis, podľa ktorého musím
preradiť každého, kto je blázon."
"Tak prečo nepreradíte mňa? Ja som predsa blázon. Spýtajte sa
Clevingera."
"Clevingera? A kde je Clevinger? Nájdite mi ho a ja sa ho spýtam."
"Tak sa spýtajte,
koho chcete. Všetci vám povedia, aký som blázon."
"Oni sú blázni."
"Tak prečo ich
nepreradíte?"
"A prečo ma o to nepožiadajú?"
"Pretože sú blázni, to je predsa
jasné."
"Pravdaže je v tom háčik," prisvedčil doktor Daneeka. "Hlava XXII. Každý, kto sa chce vyhnúť
bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon."
Tento citát ukazuje dokonalosť vojenského predpisu hlavy XXII, v knihe sa
spomínajú aj rôzne metafory ako napr. "hlave XXII nikto neprejde cez rozum"
Yossarian a vojaci sa často zamýšľajú nad vecami,
ktoré sa nám javia úplne absurdné a opisujú vojnu z pohľadu obyčajného človeka. Absurdnosť vojny je vykreslená v rôznych detailoch,
napríklad niektorým letcom je úplne jedno či zasiahli, alebo nezasiahli cieľ.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta