Európska literatúra po roku 1945
Európska literatúra po roku 1945
FRA – v tomto období má rozmach
existencializmus:
- skúma a analyzuje človeka z hľadiska jeho individuality a z hľadiska jeho spoločenských
vzťahov
- zdôrazňuje osobnú slobodu a vôľu jednotlivca
- odmieta spoločenské konvencie
- človek má zodpovednosť za
svoju voľbu aj za svoju pasivitu
- hrdina má pocit opustenosti a beznádeje, často sa nachádza v hraničných životných situáciách
/podobne ako romantický h./
- hlavní predstavitelia sú Albert Canus a Jean Paul Sarter – bol to mysliteľ
a spisovateľ, dostal Nobelovú cenu – zbierka poviedok Múr – titulná poviedka Múr sa odohráva v Španielsku cez občiansku
vojnu – 3 revolucionári čakajú na popravu (hraničná situácia) – hlavný z nich je veliteľ Ibieta – nechcel myslieť na úsvit, spomína
si na svoj život, že sa hnal za slobodou, myslel si, že je „nesmrteľný“, bojoval za ESP – ale ostáva sám pokojný a prázdny, iritujú
ho sťažnosti jeho spoluväzňov. Spomína aj na svoju milú Conche – je zmierený s tým, že ju už nestretne a už by ju ani nechcel vidieť,
tá predstava sa mu nepáčila, hnusila sa mu /vzhľadom kde je a na čo čaká.../. ráno ich odnesú z cely k múru na popravu, Ibietu
spovedajú, kde je jeho priateľ a hlavný revolucionár Ramon Gris, že ho omilostia ak im to prezradí – on im len tak z fleku povie, že je na
cintoríne, vydajú sa ho tam hľadať – Ibieta so škodoradosťou čaká, že tam nenádju nič, lebo vie, že Ramon je u svojho brata –
s čím však Ibieta nepočítal bolo, že v to ráno sa Ramon pohádal s bratom a naozaj išiel na cintorín, kde ho lapili a popravili –
Ibieta sa to dozvedá a smeje sa nad absurdnosťou tejto situácie, aj keď si uvedomuje, čo sa stalo L. /Sartre: „Človek je slobodný aj proti
svojej vôli“ – exist. myšlienka/.
- Je to obdobie tvorby Antoana de Saint Exuperyho – bol to FRA spisovateľ
a pilot v 2.sv vojne, najznámejšie dielo – Malý princ – fylozofická rozprávka s motívom toho, že skutočne vidíme len
srdcom, to podstatné je očiam ukryté /ľudia dospievaním strácajú fantáziu – čeknite si obsah na nete J/.
- Čeknite si aj Jacqes
Prevert – prozaik pre obyčajných ľudí, pretože v básňach zobrazoval život jednoduchých ľudí, využíval veľa prívlastkov a metafor
ľuďom známych. Cyklus Slová. Začínal ako surrealista čo sa zakladalo na intelektuálnosti, ale odpútal sa od toho a začal písať
originálne básne pre jednoduchých ľudí – na malom priestore vypovedal celý príbeh.
RUS – sovietska
literatúra sa do roku 1990 delila na oficiálnu /sociálny-realizmus/, neoficiálnu /tí čo socializmus kritizovali, alebo vykresľovali ho taký
aký presne bol/ a poloficiálnu /tí čo písali aj tak a sem-tam aj kritiku/. Tragédia 2. svetovej vojny bola taká veľká, že i niekoľko
rokov po nej sa spisovatelia vracali k tejto téme. Všímali si však i politické a spoločenské problémy súčasnosti. Mnohí otvorene
nesúhlasili s vládnucou politikou, preto museli nútene opustiť svoju vlasť. Mnohí nesmeli verejne publikovať
a svoje diela vydávali ako samizdaty (z ruského: sam izdal – sám vydal).
Boris
Pasternak – poloficiál J vydávali ho, ale zároveň kritizovali jeho poéziu, že je príliš osobná a intímna a málo sa tam
venuje oslave zväzu. Najznámejší román Doktor Živago mu zakázali vydať, tak ho vydal v Taliansku, ale po Rusky – dostal
zaň Nobelovu cenu, no bolo mu poradené aby si ju nešiel prevziať inak bude vyhostený, tak miloval Rusko /ako domov/, že nešiel a ostal
v domovine aj keď bol za svoje názory do konca života utláčaný. Autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903-1929, a práve
preto bol román v Rusku zakázaný. Dej: Jurijovi Živagovi v 10. rokoch zomiera matka, cestuje do Moskvy, kde býva u maminých
známych v rodine vzdelanca Gromeka, kde vyrastá aj z ich dcérou Toňou. Študuje za lekára. Keď vypukne 1.sv.vojna odchádza na front a doma
necháva Toňu /zobrali sa po tom ako to sľubili jej zomierajúcej matke, mali sa radi, ale iba ako brat a sestra, majú aj dieťa/ - zranený ide
do nemocnice, kde ostáva aj ako lekár, opäť tu stretáva Larisu Antipovovu /stretol ju v Moskve – jej príbeh: zobrala si starého kamaráta
Pavla Antipova, zbúrenca, ktorý nepatril nikam – aby sa odpútala od mamy a jej bohatého priateľa Komorovského, ktorý ju mladú znásilnil/ -
zaľúbia sa do seba aj napriek záväzkom, ktoré majú. Jurij sa však po vojne vracia do porevolučnej Moskvy, kde vládne chudoba a hlad, aby sa
jej vyhli odchádza s Toňou, dieťaťom a svokrom na vidiek, kde vyratali – strávia tam niekoľko týždňov počas občianskej vojny. Cestou
stretáva aj Pavla Antipova, ktorý so svojou skupinou nenávidí všetko, režim aj boľševikov a ničia všetko hlava-nehlava... keď už sa
usadili na vidieku Jurij chodieva do nedaľekej knižnice, kde opäť osudovo stretáva Laru – začne ju navštevovať a je odhodlaný Toni
povedať, že Laru ľúbi, ale cestou domov ho zajmú partizáni, kde strávi rok a pol ako ošetrujúci lekár /autor opisuje zverstvá, kt. sa
vtedy páchali/ - podarí sa mu ujsť a ide za Larisou – ona mu odovzdáva list od Toni, ktorá mu píše, že ochdádzajú do západnej Európy,
a že vie že ľúbi Laru a je s tým vyrovnaná odpúšťa mu. Žije s Larou avšak nie na dlho – ju ako manželku utešenca Antipova, chcú
dostať ako návnadu na Pavla – Komorovský im to príde oznámiť a chce im podať pomocnú ruku, najskôr hrdo omietajú no potom Jurij Laru
posiela nech sa zachráni, ale on sám nie je schopný krajinu opustiť /ani Pasternak nemohol/. Lara odchádza do Vladivostoku a z tade do
Mongolska aj s dcérou. Pavel Antipov prichádza domov a našiel len prázdny dom – tak sa odstrelí. Jurij odchádza do Moskvy, kde si vezme
dcéru priateľa a zomiera na infarkt v električke /po čase/ - na jho pohreb prichádza aj Larisa. Príbeh sa končí epilógom v továrni na
zbrane /cez 2.sv.vojnu/ ,kde Jurijov nevlastný brat spoznáva svoju neter Táňu J.
Alexander Solženicyn:
počas 2.sv. vojny bol dôstojník Červenej armády bol odsúdený na 8 rokov vyhnanstva v Gulagu, pretože v osobnej korešpondencií kritizoval
niektoré ruské praktiky / - ale bolo to aj na základe falošných obvinení. Mal dve vysoké školy a tak tu pracoval ako učiteľ. Napísal tu aj
novelu s názvom Jeden deň Ivana Demisoviča – väzňa č. 854 – písal o mimoriadne tvrdých a drsných podmienkach zajatcov
v Gulagoch. O pracovných podmienkach v mraoch so zlým oblečením, o ťažkej práci a podvýžive – jedli čo dopestovali a polievky - na
Sibíri toho asi veľa nenasadili teda... kvôli tomuto dielu bol aj vyhostený z ZSSR – dostal aj Nobelovu cenu za celoživotné dielo
v literatúre:Súostrovie Gulag je svedectvom o vzniku a fungovaní koncentračných táborov, kde fyzicky a duševne likvidovali
sovieti nepohodlných jednotlivcov, celé rodiny i národy. Dielo je mementom (výstrahou) pre všetky národy, aby sa nikdy nedopustili
pošliapavania ľudských práv.
Román Rakovina situoval do nemocničného prostredia a v románe Červené
koleso interpretuje dejiny Ruska od roku 1914 po súčasnosť. Červeným kolesom nazýva komunistickú diktatúru, ktorá dlávila všetko,
čo jej stálo v ceste.
Žil v USA a v roku 1994 sa vrátil opäť do svojej domoviny J zomrel v 2008.
NEM
– tu sa po vojne odzrkadľuje rozdelenie Nemecka aj v literatúre. V SRN je to nonkonformizmus – spisovatelia poukazovali na chyby
a nemorálnosť politických režimov a politických vrstiev a v NDR je všetka kultúra diktovaná socializmom.
Anna
Segersová – emigrovala z NEM do Južnej Ameriky, kde napísala aj svoje diela, v ktorých kritizovala fašizmus. Siedmy
kríž – román z obdobia pred vypuknutím 2.sv.vojny, už keď vládol Hitler. Antifašisti vtedy boli väznení vo Westhofene
koncentračnom tábore. Je to román o 7 utečencoch z takéhoto táboru, ktorých postupne pochytali a ukrižovali na krížoch okolo tábora aby
to každý videl ako výstrahu. Ale Georg Heister bol jeden, ktorého kríž ostával prázdny, nechytili ho – nemecký ľud mu pomohol ujsť až do
Holandska. 6 krížov značil odpor a to, že bude pochovaný, ale práve ten 7. prázdny kríž značil to, že odpor je možný, a že nie všetci
Nemci súhlasia s fašizmom, pekné dielo J.
BERTOLD BRECHT
Bol všestranne
činným literátom - básnikom, prozaikom, dramatikom. Je zakladateľom tzv. epického divadla - príbeh je často prerušovaný výkladom,
komentovaním rozprávača a aby odpútal divákov od deja, využíva songy (piesne) a neobvyklú techniku (film, titulky). Najznámejšie hry:
Žobrácka opera - populárna hlavne postavou zabijaka Meckieho Messera a songami
Matka Guráž a jej deti - z
obdobia tridsaťročnej vojny
Život Galileiho - príbeh talianskeho astronóma, ktorý pod nátlakom inkvizície odvolá svoje
učenie o heliocentrizme
Kaukazský kriedový kruh - príbeh z Kaukazu o spore pravej a nepravej matky o dieťa. Sudca prisúdi
dieťa slúžke, ktorá prejaví viac materinskej lásky.
CZE – zasiahnutá socializmom, tiež sa tu cenzurovalo.
Václav Havel – Audiencia – tragikomédia /absurdné divadlo/. Je to hra založená na dialógu Pivovarníckeho majstra
Sládka a pivovarníckeho robotníka Ferdinanda /autobiografické črty, intelektuálny disident – nesúhlasil s režimom/. Sládek ponáka
Ferdinandovi lepšie miesto v sklade – F. je priemne prekvapený a pýta sa ho čo je to za prácu, pretože on je kontrolovaný štátnou
správou a takí musia robiť po dohľadom a tvrdú prácu. Sládek /značne podgurážený/ mu vysvetľuje, že bude na seba donášať – bude
o sebe písať čo robí, písal by hlásenie o sebe – ským sa stretáva, čo robí vo voľnom čase a tak. Sládka už otravuje to stále
robiť. Ferdinand to však z princípu odmieta, nebude na seba predsa donášať. Hra plná slovných prevratov absurdít /má si na seba
vymýšľať, hlavný majster je pijan a tak.../. hra opisuje morálku 70tych rokov o tom aký je kapitalizmus zlý a vykorisťuje a ako zasahuje
do života ľudí.
ITA- Po 2. svetovej vojne sa v literatúre a vo filme sformoval
neorealizmus (nový realizmus) - zameriava sa na sociálne problémy, hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia z
vidieka a periférií veľkomiest; autori využívajú ľudový jazyk. Neorealizmus preslávila hlavne kinematografia (režiséri Rossellini, De Sica,
scenárista Zavattini, herci Lorenová, Lollobrigida, Mastroianni). Filmy sa natáčali v autentickom prostredí a často s nehercami. Predstavitelia
literatúry:
ALBERTO MORAVIA
Takmer vo všetkých svojich prácach zostal verný rímskemu prostrediu:
Rímske poviedky, romány Rimanka a Vrchárka.
Rimanka – príbeh
dievčaťa, ktorej jediným majetkom je jej krása. Vyrastá bez šťastného zázemia u ziskuchtivej matky, ktorá je odhodlaná ťažiť
z dcériných pôvabov. Adriana najprv pracuje ako modelka maliarovi, neskôr ju sklamanie v láske privádza do náručia iných mužov. V kútiku
duše skrýva malý sen: túži po pokojnom šťastí pri rodinnom krbe, po čistej domácnosti bez kriku a biedy. V závere románu pochopí, že
najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a zmysel života nájde v materstve. K úspechu románu prispelo umiestnenie príbehu do Ríma, sídla
pápežskej duchovnej moci, mesta škandálov a ľahko prístupnej erotiky.
Vrchárka - je príbehom obchodníčky Cesiry
(čezira), ktorá rozpráva o svojom osude v prvých rokoch vojny. S dcérou odchádza na vidiek, do hôr, kde chce prečkať prechod frontu. Obe sa
stanú obeťami násilia vojakov a do Ríma sa vracajú fyzicky i psychicky zlomené, ale s nádejou, že začnú znovu žiť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta