Európska literatúra po roku 1945

Európska literatúra po roku 1945
FRA – v tomto období má rozmach existencializmus:
-  skúma a analyzuje človeka z hľadiska jeho individuality a z hľadiska jeho spoločenských vzťahov
-  zdôrazňuje osobnú slobodu a vôľu jednotlivca
-  odmieta spoločenské konvencie
-  človek má zodpovednosť za svoju voľbu aj za svoju pasivitu
-  hrdina má pocit opustenosti a beznádeje, často sa nachádza v hraničných životných situáciách /podobne ako romantický h./
-  hlavní predstavitelia sú Albert Canus a Jean Paul Sarter – bol to mysliteľ a spisovateľ, dostal Nobelovú cenu – zbierka poviedok Múr – titulná poviedka Múr sa odohráva v Španielsku cez občiansku vojnu – 3 revolucionári čakajú na popravu (hraničná situácia) – hlavný z nich je veliteľ Ibieta – nechcel myslieť na úsvit, spomína si na svoj život, že sa hnal za slobodou, myslel si, že je „nesmrteľný“, bojoval za ESP – ale ostáva sám pokojný a prázdny, iritujú ho sťažnosti jeho spoluväzňov. Spomína aj na svoju milú Conche – je zmierený s tým, že ju už nestretne a už by ju ani nechcel vidieť, tá predstava sa mu nepáčila, hnusila sa mu /vzhľadom kde je a na čo čaká.../. ráno ich odnesú z cely k múru na popravu, Ibietu spovedajú, kde je jeho priateľ a hlavný revolucionár Ramon Gris, že ho omilostia ak im to prezradí – on im len tak z fleku povie, že je na cintoríne, vydajú sa ho tam hľadať – Ibieta so škodoradosťou čaká, že tam nenádju nič, lebo vie, že Ramon je u svojho brata – s čím však Ibieta nepočítal bolo, že v to ráno sa Ramon pohádal s bratom a naozaj išiel na cintorín, kde ho lapili a popravili – Ibieta sa to dozvedá a smeje sa nad absurdnosťou tejto situácie, aj keď si uvedomuje, čo sa stalo L. /Sartre: „Človek je slobodný aj proti svojej vôli“ – exist. myšlienka/.
-  Je to obdobie tvorby Antoana de Saint Exuperyho – bol to FRA spisovateľ a pilot v 2.sv vojne, najznámejšie dielo – Malý princ – fylozofická rozprávka s motívom toho, že skutočne vidíme len srdcom, to podstatné je očiam ukryté /ľudia dospievaním strácajú fantáziu – čeknite si obsah na nete J/.
-  Čeknite si aj Jacqes Prevert – prozaik pre obyčajných ľudí, pretože v básňach zobrazoval život jednoduchých ľudí, využíval veľa prívlastkov a metafor ľuďom známych. Cyklus Slová. Začínal ako surrealista čo sa zakladalo na intelektuálnosti, ale odpútal sa od toho a začal písať originálne básne pre jednoduchých ľudí – na malom priestore vypovedal celý príbeh.
 
RUS – sovietska literatúra sa do roku 1990 delila na oficiálnu /sociálny-realizmus/, neoficiálnu /tí čo socializmus kritizovali, alebo vykresľovali ho taký aký presne bol/ a poloficiálnu /tí čo písali aj tak a sem-tam aj kritiku/. Tragédia 2. svetovej vojny bola taká veľká, že i niekoľko rokov po nej sa spisovatelia vracali k tejto téme. Všímali si však i politické a spoločenské problémy súčasnosti. Mnohí otvorene nesúhlasili s vládnucou politikou, preto museli nútene opustiť svoju vlasť. Mnohí nesmeli verejne publikovať a svoje diela vydávali ako samizdaty  (z ruského: sam izdal – sám vydal).
 
Boris Pasternak – poloficiál J vydávali ho, ale zároveň kritizovali jeho poéziu, že je príliš osobná a intímna a málo sa tam venuje oslave zväzu. Najznámejší román Doktor Živago mu zakázali vydať, tak ho vydal v Taliansku, ale po Rusky – dostal zaň Nobelovu cenu, no bolo mu poradené aby si ju nešiel prevziať inak bude vyhostený, tak miloval Rusko /ako domov/, že nešiel a ostal v domovine aj keď bol za svoje názory do konca života utláčaný. Autor realisticky zobrazil udalosti v Rusku v rokoch 1903-1929, a práve preto bol román v Rusku zakázaný. Dej: Jurijovi Živagovi v 10. rokoch zomiera matka, cestuje do Moskvy, kde býva u maminých známych v rodine vzdelanca Gromeka, kde vyrastá aj z ich dcérou Toňou. Študuje za lekára. Keď vypukne 1.sv.vojna odchádza na front a doma necháva Toňu /zobrali sa po tom ako to sľubili jej zomierajúcej matke, mali sa radi, ale iba ako brat a sestra, majú aj dieťa/ - zranený ide do nemocnice, kde ostáva aj ako lekár, opäť tu stretáva Larisu Antipovovu /stretol ju v Moskve – jej príbeh: zobrala si starého kamaráta Pavla Antipova, zbúrenca, ktorý nepatril nikam – aby sa odpútala od mamy a jej bohatého priateľa Komorovského, ktorý ju mladú znásilnil/ - zaľúbia sa do seba aj napriek záväzkom, ktoré majú. Jurij sa však po vojne vracia do porevolučnej Moskvy, kde vládne chudoba a hlad, aby sa jej vyhli odchádza s Toňou, dieťaťom a svokrom na vidiek, kde vyratali – strávia tam niekoľko týždňov počas občianskej vojny. Cestou stretáva aj Pavla Antipova, ktorý so svojou skupinou nenávidí všetko, režim aj boľševikov a ničia všetko hlava-nehlava... keď už sa usadili na vidieku Jurij chodieva do nedaľekej knižnice, kde opäť osudovo stretáva Laru – začne ju navštevovať a je odhodlaný Toni povedať, že Laru ľúbi, ale cestou domov ho  zajmú partizáni, kde strávi rok a pol ako ošetrujúci lekár /autor opisuje zverstvá, kt. sa vtedy páchali/ - podarí sa mu ujsť a ide za Larisou – ona mu odovzdáva list od Toni, ktorá mu píše, že ochdádzajú do západnej Európy, a že vie že ľúbi Laru a je s tým vyrovnaná odpúšťa mu. Žije s Larou avšak nie na dlho – ju ako manželku utešenca Antipova, chcú dostať ako návnadu na Pavla – Komorovský im to príde oznámiť a chce im podať pomocnú ruku, najskôr hrdo omietajú no potom Jurij Laru posiela nech sa zachráni, ale on sám nie je schopný krajinu opustiť /ani Pasternak nemohol/. Lara odchádza do Vladivostoku a z tade do Mongolska aj s dcérou. Pavel Antipov prichádza domov a našiel len prázdny dom – tak sa odstrelí. Jurij odchádza do Moskvy, kde si vezme dcéru priateľa a zomiera na infarkt v električke /po čase/ - na jho pohreb prichádza aj Larisa. Príbeh sa končí epilógom v továrni na zbrane /cez 2.sv.vojnu/ ,kde Jurijov nevlastný brat spoznáva svoju neter Táňu J.
 
Alexander Solženicyn: počas 2.sv. vojny bol dôstojník Červenej armády bol odsúdený na 8 rokov vyhnanstva v Gulagu, pretože v osobnej korešpondencií kritizoval niektoré ruské praktiky / - ale bolo to aj na základe falošných obvinení. Mal dve vysoké školy a tak tu pracoval ako učiteľ. Napísal tu aj novelu s názvom Jeden deň Ivana Demisoviča – väzňa č. 854 – písal o mimoriadne tvrdých a drsných podmienkach zajatcov v Gulagoch. O pracovných podmienkach v mraoch so zlým oblečením, o ťažkej práci a podvýžive – jedli čo dopestovali a polievky  - na Sibíri toho asi veľa nenasadili teda... kvôli tomuto dielu bol aj vyhostený z ZSSR – dostal aj Nobelovu cenu za celoživotné dielo v literatúre:Súostrovie Gulag je svedectvom o vzniku a fungovaní koncentračných táborov, kde fyzicky a duševne likvidovali sovieti nepohodlných jednotlivcov, celé rodiny i národy. Dielo je mementom (výstrahou) pre všetky národy, aby sa nikdy nedopustili pošliapavania ľudských práv.
Román Rakovina situoval do nemocničného prostredia a v románe Červené koleso interpretuje dejiny Ruska od roku 1914 po súčasnosť. Červeným kolesom nazýva komunistickú diktatúru, ktorá dlávila všetko, čo jej stálo v ceste.
Žil v USA a v roku 1994 sa vrátil opäť do svojej domoviny J zomrel v 2008.
 
NEM – tu sa po vojne odzrkadľuje rozdelenie Nemecka aj v literatúre. V SRN je to nonkonformizmus – spisovatelia poukazovali na chyby a nemorálnosť politických režimov a politických vrstiev a v NDR je všetka kultúra diktovaná socializmom.
Anna Segersová – emigrovala z NEM do Južnej Ameriky, kde napísala aj svoje diela, v ktorých kritizovala fašizmus. Siedmy kríž – román z obdobia pred vypuknutím 2.sv.vojny, už keď vládol Hitler. Antifašisti vtedy boli väznení vo Westhofene koncentračnom tábore. Je to román o 7 utečencoch z takéhoto táboru, ktorých postupne pochytali a ukrižovali na krížoch okolo tábora aby to každý videl ako výstrahu. Ale Georg Heister bol jeden, ktorého kríž ostával prázdny, nechytili ho – nemecký ľud mu pomohol ujsť až do Holandska. 6 krížov značil odpor a to, že bude pochovaný, ale práve ten 7. prázdny kríž značil to, že odpor je možný, a že nie všetci Nemci súhlasia s fašizmom, pekné dielo J.
 
BERTOLD  BRECHT
Bol všestranne činným literátom - básnikom, prozaikom, dramatikom. Je zakladateľom tzv. epického divadla - príbeh je často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača a aby odpútal divákov od deja, využíva songy (piesne) a neobvyklú techniku (film, titulky). Najznámejšie hry:
Žobrácka opera - populárna hlavne postavou zabijaka Meckieho Messera a songami
Matka Guráž a jej deti - z obdobia tridsaťročnej vojny
Život Galileiho - príbeh talianskeho astronóma, ktorý pod nátlakom inkvizície odvolá svoje učenie o heliocentrizme
Kaukazský kriedový kruh - príbeh z Kaukazu o spore pravej a nepravej matky o dieťa. Sudca prisúdi dieťa slúžke, ktorá prejaví viac materinskej lásky.
 
CZE – zasiahnutá socializmom, tiež sa tu cenzurovalo.
Václav Havel – Audiencia – tragikomédia /absurdné divadlo/. Je to hra založená na dialógu Pivovarníckeho majstra Sládka a pivovarníckeho robotníka Ferdinanda /autobiografické črty, intelektuálny disident – nesúhlasil s režimom/. Sládek ponáka Ferdinandovi lepšie miesto v sklade – F. je priemne prekvapený a pýta sa ho čo je to za prácu, pretože on je kontrolovaný štátnou správou a takí musia robiť po dohľadom a tvrdú prácu. Sládek /značne podgurážený/ mu vysvetľuje, že bude na seba donášať – bude o sebe písať čo robí, písal by hlásenie o sebe – ským sa stretáva, čo robí vo voľnom čase a tak. Sládka už otravuje to stále robiť. Ferdinand to však z princípu odmieta, nebude na seba predsa donášať. Hra plná slovných prevratov absurdít /má si na seba vymýšľať, hlavný majster je pijan a tak.../. hra opisuje morálku 70tych rokov o tom aký je kapitalizmus zlý a vykorisťuje a ako zasahuje do života ľudí.
 
ITA- Po 2. svetovej vojne sa v literatúre a vo filme sformoval neorealizmus (nový realizmus) - zameriava sa na sociálne problémy, hrdinami sa stávajú jednoduchí ľudia z vidieka a periférií veľkomiest; autori využívajú ľudový jazyk. Neorealizmus preslávila hlavne kinematografia (režiséri Rossellini, De Sica, scenárista Zavattini, herci Lorenová, Lollobrigida, Mastroianni). Filmy sa natáčali v autentickom prostredí a často s nehercami. Predstavitelia literatúry:
 
ALBERTO  MORAVIA
Takmer vo všetkých svojich prácach zostal verný rímskemu prostrediu: Rímske poviedky, romány Rimanka a Vrchárka.
Rimanka – príbeh dievčaťa, ktorej jediným majetkom je jej krása. Vyrastá bez šťastného zázemia u ziskuchtivej matky, ktorá je odhodlaná ťažiť z dcériných pôvabov. Adriana najprv pracuje ako modelka maliarovi, neskôr ju sklamanie v láske privádza do náručia iných mužov. V kútiku duše skrýva malý sen: túži po pokojnom šťastí pri rodinnom krbe, po čistej domácnosti bez kriku a biedy. V závere románu pochopí, že najväčšou hodnotou v živote je čestnosť a zmysel života nájde v materstve. K úspechu románu prispelo umiestnenie príbehu do Ríma, sídla pápežskej duchovnej moci, mesta škandálov a ľahko prístupnej erotiky.
Vrchárka - je príbehom obchodníčky Cesiry (čezira), ktorá rozpráva o svojom osude v prvých rokoch vojny. S dcérou odchádza na vidiek, do hôr, kde chce prečkať prechod frontu. Obe sa stanú obeťami násilia vojakov a do Ríma sa vracajú fyzicky i psychicky zlomené, ale s nádejou, že začnú znovu žiť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6312-europska-literatura-po-roku-1945/