Román a vývin slovenského románu

Vývin SK románu

Vývin SK románu je spojený s vývinom slovenského jazyka.
Prvý slovenský román napísal v období osvietenstva (80-te roky 18. storočia - vláda Jozefa II viď MT4) Jozef Ignác Bajza. Volal sa René mládenca príhody a skúsenosti, skladal sa z dvoch častí. Prvou – dobrodružnou chcel autor upútať pozornosť čitateľov príhodami z exotického prostredia (Orient).
 Hrdina románu, René, je cudzinec, syn talianskeho obchodníka. Na cestách za obchodom v orientálnych krajinách ho sprevádza učiteľ Van Stiphout. 2. časť: V druhej časti románu kritizoval už slovenské kultúrne pomery – cirkev, prepychový život pánov a ďalšie negatívne javy.
René prichádza na Slovensko a všíma si rôzne povolania, chce si vybrať to najlepšie. Zisťuje však, že každé má svoje nedostatky, na ktoré kriticky poukazuje. Jeho kritika mieri do radov cirkvi, žobravých mníchov, sedliakov, krčmárov i felčiarov. Zakončenie románu chýba. Svojím kritickým postojom upadol do nemilosti cirkvi, ktorá túto časť románu zakázala.
Bol písaný v uhorskej slovenčine /staroslovienčine/.

Ani obdobie romantizmu nebolo pre vznik románov priaznivé. Slovenskí romantici uprednostňovali poéziu. Našli sa však aj výnimky. Jozef Miloslav Hurban napísal historické romány Olejkár / historická povesť, Matúš Čák má sympatie vlastencov – zidealizovaný („spravodlivý pán Tatier a Váhu“). Hl.postava Hrabovec známy ako Olejkár uverí že Čák je zlý a pripraví naňho jed. Jeho pomocník Vít (miluje Olejkárovu dcéru Ľudmilu) upozorní Čáka, ale prosí ho o milosť pre Olejkára. Toho dovlečú na hrad a odhaľuje svoju minulosť: Vít je jeho syn, ktorého vychovával pustovník a on mal zatiaľ Ľudmilu s ďalšou ženskou. (takže pravdepodobne incest....?!) Tá odchádza do kláštora, Hrabovec napriek udeleniu milosti dobrovoľne zomiera.
- hl.postavy: Vít, jeho milá Ľudmila, olejkár, klenotník, Matúš Čák
- idealizácia Matúša Čáka – silný, cieľavdomý a spravodlivý. Vystupuje ako uvedomelý Slovák a Slovan. Jeho reč je nadnesená, patetická.
- reč ostatných postáv z ľud.vrstiev je hovorová popretkávaná ľud.zvratmi a prísloviami.
- dej je napínavý, plný zvratov.
Autori sa venovali aj kritike spoločenských pomerov a vrstiev. To, že sa román na Slovensku uplatnil práve v realizme, vidíme v diele MARTINA KUKUČÍNA - Dom v stráni
- v centre románového príbehu stoja dve rodiny - rodina starého „težaka" Mateho Beraca spod Grabovika a rodina statkárky "šory" Anzuly.
Téma: Zobrazenie života sedliakov na dedine, vzťahov medzi nimi a statkármi
prostredníctvom vzťahu medzi Nikom Dubčicom a Katicou Beracovou.
Idea: Autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami. Zobrazuje dobu, keď nastupuje
kapitalizmus.
Pod Grabovikom v stráni žije rodina težaka Mateho Beraca. V dedine je hostina, na ktorú prichádzajú i jeho dcéry Matija a Katica. Na plese sa Katica zapáči synovi statkárky Šory Anzuly Dubčicovej – Niko Dubčic. Šora Anzula má však vyhliadnutú inú nevestu – Doricu Zorkovičovú, ktorá je v ústave pre výchovu mladých dievčat. Ani Mate Berac s týmto vzťahom nesúhlasí. Šora Anzula si ho váži a tak sa dohodnú, že mladým nebudú brániťa nechajú tomu voľný priebeh preto, že ak ešte počkajú a vydržia, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku. Žiarli iba Paško Bobic, chudobný mládenec, ktorý má Katicu veľmi rád. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicovcov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou/aby videla rozdiely v postavení a aby si uvedomila, že ona k Nikovi nepatrí/. Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice a preto dochádza medzi Katicou a Doricou k roztržke. Po oberačke ochorie Mate Berac a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá rodina – Dubčicovci aj Zorkovičovci. Nakoniec sa zmieruje aj Katica, ktorej lásku si opäť získava Paško Bobic.
Mate Berac – težak sedliak, typ patriarchálneho čoveka, ktorý je sice sedliak, ale na svoj stav je hrdý. Vie kam patrí a v tomto duchu sa snaží napraviť i cestu svojej dcéry.
Šora Anzula Dubčicová: hrdá statkárka, ktorá si váži sedliaka Mateho za jeho prácu i názor na manželstvo Katice a Nika. Vie, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa šikovnou taktikou prejaví v plnej miere.
Ladislav Nádaši Jégé
Historický román Adam Šangala dodnes patrí k najlepším historickým prózam slovenskej literatúry. Jeho dej sa odohráva v 17. storočí, v čase náboženských bojov a protireformácie. Autor si však nevybral historickú tematiku, aby priblížil slávne udalosti z minulosti, ale všíma si predovšetkým správanie a konanie ľudí a zisťuje, že sa vo svojej podstate v priebehu storočí nezmenilo. Človek sa vždy (hlavne v kritických situáciách) riadi viac pudom ako rozumom.
 Román zachytáva trpké osudy mladého Adama Šangalu. Adamovho otca obesia za pytliactvo a Adam sa rozhodne opustiť rodnú Oravu a odísť do sveta. Základom románu sú príbehy, ktoré zažije na svojej ceste z Oravy do Trnavy. Román sa končí nečakaným zvratom – po piatich rokoch šťastného manželstva, keď sa už zdalo, že Adamove dobrodružstvá sa skončili a všetko sa obrátilo na dobré, Adama odsúdia a popravia. /MT20/.
V medzi vojnovom období autori poukazovali na nespravodlivosť a krutosť vojny - čo sa odohrávalo s ľuďmi mimo nej L. Milo Urban – Živý Bič

V povojnovom období autori písali o slovenskom ľude, čo sa s nimi dialo a ako prežívali svoj život.
František Hečko – Červené víno – generačný román /zachytáva osud viacerých generácií/. Je to dielo napísané v krickom realizme s naturistickými motívmi /lyrizovaná próza – opis prírody, vinárčenia.../ Dielo sa skladá z troch častí: „Živly“, „Hrdinka a hrdinča“ a „Marek a Lucia“, rozdelených na kapitoly. V prvej časti autor predstavuje hlavné postavy románu, mladá rodinka Habdžovcov, a popisuje ich život, ich radosti a strasti od ich príchodu do dedinky menom Vlčindol do začiatku I. svetovej vojny.
V druhej časti autor opisuje život tejto rodinky v čase vojny po jej koniec.
V tretej časti sa viac autor venuje Markovým štúdiom na školách a vzťahu, resp. vzájomnej láske medzi Marekom Habdžom a Lucie Bolebruchovej. 
Samotný dej je rozložený v období od začiatku 20. stor. po 30-te roky 20. storočia, pričom v jednotlivých kapitolách sa opisuje dej v rôznych časových úsekoch, od niekoľkých dní po mesiace. 
Hečko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov: Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magdalénky.
Urban a Kristína prichádzajú do Vlčindola, kde začínajú hospodáriť. Majú dlh, ktorý vznikol pri predaji domu. Urban odchádza na vojnu a Marek s Kristínou musia hospodáriť sami. Po vojne
Marek odchádza do škôl. Urban s Kristínou zomierajú a deti musia predať dom vo Vlčindole. Zomiera aj Silvester Bolebruch. Marek sa ožení s Luckou a Magdalénka si zoberie Jožka Bolebrucha. Deti sa vracajú do rodičovského domu otca v Zelenej Mise.
· rozsiahly generačný autobiografický román (román-rieka) – mapuje niekoľko generácií rodiny
Habdžovcov:
· stará generácia – Michala a Verona Habdžovci
· stredná generácia – ich syn Urban a Kristína Habdžovci
· mladá generácia – Urbanov syn Marek a Lucka Bolebruchová
· dedinské prostredie, spoločenský román
· v každej ďalšej generácii je viac lásky a menej majetku
· Michal Habdžo – bohatý, žije pre peniaze, má patriarchálny spôsob života (všetci ho musia poslúchať,
stále má pravdu)
· Kristína – z chudobnejšej rodiny, Urban si ju berie z lásky a tým si otca pohnevá do konca života (otec ho vydedí)
· Urban s Kristínou sa presťahujú zo Zelenej misy do Vlčíndolu a tu žijú síce vo väčšej skromnosti ale
šťastne, majú niekoľko detí (Marek je najstarší)
· Silvester Bolebruch – záporná postava, najbohatší na dedine, chcel si za ženu zobrať Kristínu, ale keď sa mu to nepodarilo, rozbil aspoň vzťah Oliver Ejhledjefku a Evy (keďže bol bohatší než Oliver, dali Evu jemu za ženu)
· vo Vlčíndole má dom vedľa Habdžovcov, stále pokukuje po Kristíne, ona ho odmieta, Urbanovi
a Marekovi robí stále zle (na Urbana napr. poštval psy)
· Urbanovi ochorie dcéra potrebuje koč a kone, ide prosiť svojho otca, ale ten ho vyhodí, prababka mu
pomohla (zobrala kone a koč a dala mu ho – je staršia, takže jej to Michal nemohol zakázať)
 
... čeknite si aj inú prózu po 1945 aj keď je to v inej MT....
 
SJ časť – Román a jeho druhy
+ Rozsiahly epický žáner, má dej, hlavnú aj vedľajšiu dejovú líniu.
+ Vystupuje tu veľa postáv, hlavné a vedľajšie.
+ Postavy vstupujú do deja nevyformované.
+ Pásmo rozprávača a pásmo postáv.
 HISTORICKÝ: V tomto type románu sa autor vracia do minulosti. Zobrazuje určitú historickú udalosť a postavy. V historickom románe môžu okrem skutočných postáv, vystupovať aj fiktívne, resp. autorom vymyslené postavy. (Ladislav Nádaši Jége – Adam Šangala)
DETEKTÍVNY: Je založený na hľadaní, pátraní po pravde. Nosným pilierom deja je objasňovanie nejakého zločinu. (Aghata Christie : Poirot, Slečna Marplová)
DIEVČENSKÝ: Tento typ románu sa venuje témam a postavám blízkym najmä ženskému čitateľovi. (Anna zo Zeleného domu)
BIOGRAFICKÝ: Je to životopisný román, kde autor zobrazuje život niekoho iného.
AUTOBIOGRAFICKÝ: Autor zobrazuje svoj vlastný životopis. (Erich Maria Remarque : Na západe nič nové... )
DOBRODRUŽNÝ: Je založený najmä na zaujímavých udalostiach, napätí, nevšedných príhodách. (Carl May : Whinetou)
SCI-FI: Inak známy aj pod pomenovaním vedecko-fantastický román. Vystupujú tu vymyslené postavy, veci, javy... (Jules Verne : Cesta na Mesiac)
CESTOPISNÝ: Opis života a kultúry iných krajín a cesty po nich.
SOCIÁLNY: Tiež nazývaný spoločenský. Autor v ňom rieši problémy spoločnosti (ľudu) a zároveň poukazuje na život obyčajných ľudí (Jozef Cíger-Hronský : Jozef Mak)
PSYCHOLOGICKÝ: Autor v ňom zobrazuje psychickú stránku postáv, ich vnútorný stav, prežívanie pocitov, atď. (F. Michailovič Doctojevskyj – Zločin a trest)