Svetová humanistická a renesančná literatúra (14.-17. stor.)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 462 slov
Počet zobrazení: 13 195
Tlačení: 468
Uložení: 421
Svetová humanistická a renesančná literatúra (14.-17. stor.) (talianska, francúzska, španielska)
 
Spoločensko-historické pomery
Ani 14. storočie sa nevyhlo opakujúcim sa hladomorom, vyvolávajúcim epidémie rôznych chorôb. Časté vojnové konflikty zanechali stopy vo forme spomalenia hospodárskeho vývoja a rastúcich spoločenských nepokojov. Rozvoj námornej dopravy umožnil rozkvet medzinárodného obchodu a expanziu európskych krajín do ostatných častí sveta, kde si vytvárali rozsiahle koloniálne ríše.
 
Filozofia humanizmu (z lat. humanus – ľudský) hlása právo na šťastný život pre každého jednotlivca na tomto svete, odvracia pohľad od záhrobia a smrti a vedie človeka k šťastnému prežívaniu života, k životu uprostred prírody, k skúmaniu prírody sveta a okolo, k zmyslovému vnímaniu sveta. Humanizmus bol zameraný proti feudalizmu a nadvláde cirkvi, vyústil do reformácie a osvietenstva, podnietil zrod vedy a výskumu.
 
Renesancia (z fr. renaissance – znovuzrodenie, obnovenie) je mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorým sa ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia. Renesančné hnutie chcelo oslobodiť človeka pomocou obnovenia kultúry antických národov Grékov a Rimanov. Renesancia sa stavia proti nadvláde teológie (učeniu o Božskej existencii), presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku, záujem sústreďuje na človeka. Na rozdiel od stredovekého myslenia, o splynutí jedinca s božstvom, presadzuje uvedomelý individualizmus, ktorý však neznamená stratu viery v Boha. Základnou ideológiou doby zostáva v Európe kresťanstvo, ktoré ovplyvňuje vieru, morálku, myslenie, názory na umenie. Renesancia je dobou prírodných a astronomických objavov (Krištof Kolumbus objavil nový kontinent, Ján Jesenius vykonal prvú verejnú pitvu človeka, Mikuláš Kopernik...). Renesančný umelci boli často mnohostrannými osobnosťami, napr. Michelangelo Buonarotti bol sochár, staviteľ, maliar, básnik; Leonardo da Vinci bol maliar, vynálezca, konštruktér, sochár, architekt.
 
Literatúra tohto obdobia sa členila na literárny humanizmus a literatúru renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov, dominovala latinčina, literatúra sa zaoberala najmä vedeckou a príležitostnou problematikou. Uprednostňovali sa žánre: epos, satira, lyrická pieseň, komédia, tragédia, životopisná a historická poviedka.
 
- Talianska literatúra

- Dante Alighieri (1265 – 1321)
Básnik prelomu stredoveku a renesancie, pochádzal z Florencie, za obhajobu mestských slobôd a odpor proti pápežovi bol odsúdený do vyhnanstva a na smrť. Jeho život a tvorba sú poznamenané láskou k predčasne zosnulej Beatrice. Venoval sa vede, písal latinské a talianske traktáty.
Božská komédiaalegorický epos v troch častiach vychádzajúci z Biblie: Peklo – má podobu temného  a hustého lesa, Očistec – má podobu ostrova s kopcom, Raj – má podobu lesa; kompozícia diela spočíva v symbolike čísla 3. Peklo zaplnil konkrétnymi ľuďmi, svojimi známymi, nepriateľmi i priateľmi, vládcami, filozofmi atď. Stvárnil ho ako špirálu – kužeľ s deviatimi poschodiami – na samom spodku sídlil Lucifer. Tí najvyššie boli najmenej zlí. Po Pekle autora sprevádza antický rímsky básnik Vergílius, ktorý je pre neho zosobnením ľudskej múdrosti. Očistec mal sedem kruhov, ktoré predstavujú sedem hlavných hriechov. Raj má deväť sfér blaženosti, až za nimi leží sídlo Boha a blažených. Raj pre básnika bol skutočným rajom, lebo ho tam sprevádza jeho milá Beatrice, ktorá mu zomrela. Toto dielo ovplyvnilo aj tvorbu J. Kollára: Slavy dcera; J. W. Geotheho: Faust.

- Francesco Petrarca (1304 – 1374)
Otec humanizmu. Zbieral rukopisy antických latinských diel. Snil o literatúre, ktorá by dosiahla veľkosť literatúry starovekého Ríma.
Spevník 366 sonetov venovaných Laure, jej kráse, cnosti, činom; verše odrážajú nevypočutú lásku, spoveď človeka, ktorý sa pokúsil zlúčiť kresťanstvo s ideálmi humanizmu.

- Giovanni Boccaccio (1313 – 1375
Novelista a epik. Počas štúdia práva v Neapole sa zblížil s krúžkom humanistov. Bol zapletený v mnohých milostných aférach na kráľovskom dvore, čo sa odráža v jeho veršovaných a prozaických dielach.
Dekameron (Kniha 10 dní) – cyklus 100 noviel zasadených do dejového rámca, je vrcholom jeho tvorby; novely si postupne rozpráva 7 dievčat a 3 chlapci, ktorí opustili Florenciu počas moru a 
na vidieku si krátia čas vážnymi rozmarnými historkami; každý deň je venovaný určitej téme; ústredný motív je ľúbostný, autor vyzdvihuje lásku k žene a zmyselnú lásku, neveru nepokladá za priestupok. Boccaccio vytvoril množstvo postáv a figúrok tak, ako ich odpozoroval zo života. Príbehy sú veselé, vyjadrujú radosť zo života, sú zakončené ponaučením, na ľudských chybách sa zabáva, ľudí nekarhá, nesnaží sa ich napraviť.

- Španielska literatúra

- Miguel de Cervantes Saavedra (1547 – 1616)
Predstaviteľ tzv. zlatého veku španielskej literatúry. Cervantes prežil pohnutý život: v námornej bitke prišiel o ruku, po zajatí ruskými pirátmi bol 5 rokov v otroctve v Alžírsku, mal neúspechy v obchodnom podnikaní i osobnom živote.
Dômyselný rytier Don Quijote de la Manchadvojdielny román, pôvodne písaný ako paródia
na rytierske romány, podáva obraz človeka a jeho večnej túžby po ideáli pravdy, slobody a spravodlivosti; dvojica hlavných hrdinov Don Quijote a jeho sluha Sancho Panza, predstavuje dvojaký pohľad na svet – rytierstvo čistého srdca a zdravý sedliacky rozum.
Hlavným hrdinom je chudobný dedinský šľachtic Quijano, ktorého vášnivé čítanie rytierskych románov pripraví o zdravý rozum. Rozhodne sa slúžiť vlasti a stať sa potulným rytierom, vyhľadávať nebezpečenstvá a naprávať krivdy. Premenoval sa na Dona Quijota, svojho biedneho koňa na Rocinanta a našiel si aj zbrojnoša – Sancho Panzu, prešibaného sedliaka, ktorému sľúbil, že ho urobí pánom ostrova. Pastierka svíň sa stala dámou jeho srdca – Dulcinea. Spolu sa pustia na svoju púť: Don Quijote bojuje proti obrom (hoci Sancho vie, že ide o veterné mlyny); napadne čarodejníkov (mníchov); nájde prilbu slávneho vojvodcu (vysvitne, že je to stará miska na holenie); rytier zápasí s mechmi vína; stretnú galejníkov; spolu s nudiacimi sa šľachticmi nahovoria Sanchovi, že sa skutočne stal pánom ostrova; prejde cez nich 600 svíň, až nakoniec na smrť chorý Don Quijote umiera a tesne pred smrťou sa mu vráti zdravý rozum.
Don Quijote a Sancho Panza sú literárne typy: Don Quijote je typom komickým i tragickým. Ako blúznivec odtrhnutý od skutočnosti spočiatku pôsobí v spoločnosti cudzorodo a smiešne, ale svojou nefalšovanou ušľachtilosťou, hrdinstvom a túžbou po ideáli nakoniec vzbudzuje úctu. Tento rojko nastavuje zrkadlo svojej dobe, takže smiešnou sa stáva chamtivá spoločnosť a v protiklade k nej o to viac vyniká Quijotova šľachetnosť. Sancho Panza je naopak praktický, prostoduchý, stále uzemňuje túžby svojho pána, až sa jeho „donkichotstvom“ sám nakazí.
 
- Lope de Vega (1562 – 1635)
Tvorca typickej španielskej drámy; napísal asi 2000 drám, noviel, románov; prežil veľmi búrlivý život plný milostných dobrodružstiev
Fuente Ovejuna (Ovčí prameň) – prvá kolektívna dráma, v ktorej dedinský ľud ako kolektív berie na seba vinu za smrť tyranského pána.

- Anglická literatúra
 
- Wiliam Shakespeare (1564 – 1616)
Najväčší anglický i svetový dramatik. Vynikal i ako herec, bol spolumajiteľom jednej s najlepších divadelných spoločností – The Globe Theatre. Je autorom čisto renesančným (vyše 37 hier), jeho dielo je v podstate svetské.
Znaky Shakespearovskej drámy: neobmedzenosť tém, času, miesta; hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov, ich činy vyplývajú z ich charakterov, nevzdávajú sa svojich ideálov ani vtedy, ak musia zomrieť; postavy žien samostatne rozhodujú o svojom živote; príčinou tragédie
je ľudská vášeň alebo náhoda.
Jeho tvorba sa delí do niekoľkých období. Do roku 1600 písal komédie, hry z anglických a antických dejín a prvé tragédie:
Skrotenie zlej ženy
Mnoho kriku pre nič
Veselé panie windsorské
Večer trojkráľový
Benátsky kupec
Sen noci svätojánskej
Romeo a Júlia (tragédia, príbeh nešťastne končiacej veľkej lásky milencov, ktorí pochádzajú z dvoch znepriatelených rodov vo Verone (Kapuletovcov a Montekovcov); rody sa zmieria nad zbytočnými obeťami svojich detí);
 
Hamletveršovaná tragédia zobrazuje neľútostný idealistický boj osamoteného jedinca so svetom intríg a zločinu. Tragédia sa skladá zo štyroch dejstiev. Konflikt je natoľko silný, že umierajú všetci zainteresovaní.
Dánsky kráľovič Hamlet sa od nočného prízraku svojho mŕtveho otca na hradbách hradu Elsinor dozvedá, že kráľa zavraždil jeho brat, terajší vládca Claudius, ktorý sa oženil s Hamletovou matkou, kráľovnou Gertrúdou. Princ, zaľúbený do Ofélie, dcéry najvyššieho komorníka Polonia, predstierajúc šialenstvo sa rozhodne pomstiť vraždu. Oféliin brat Laertes a Polonius odrádzajú Oféliu od lásky k Hamletovi. Kráľ a Polonius sa usilujú odhaliť príčinu Hamletovej pomätenosti a využívajú na to aj bývalých princových spolužiakov Rosenkratza a Guildensterna. Hamlet odhalí špehov a využije návštevu hereckej družiny na inscenovanie podobenstva o zavraždení svojho otca. Claudius je hrou otrasený a Hamlet váha, či ho nemá zabiť. Namiesto toho, pri vyčítavom rozhovore omylom zabije Polónia, ktorý je ukrytý za závesom v matkinej spálni. Claudius posiela Hamleta v sprievode Rosenkratza a Guildensterna do Anglicka, kde ho majú popraviť. Hamlet tuší pascu, zmocní sa listu, ktorý majú jeho sprievodcovia, a nahradí ho iným, v ktorom v mene kráľa žiada, aby dali popraviť oboch doručiteľov. Princ sa vracia. Na cintoríne sa stretne s Laertom, ktorý žiali nad skonom Ofélie, ktorá sa z nešťastnej lásky k Hamletovi pomiatla a utopila sa. Laertes, ktorý po návrate z Francúzska chcel zvrhnúť kráľa Claudia, sa stane nástrojom jeho úkladov voči Hamletovi. Hamlet v súboji s Laertom síce víťazí, ale pretože súperov meč je otrávený, po smrteľnom zranení umiera. Ešte predtým však zabije kráľa, je svedkom kráľovninej smrti, ktorá omylom vypila pohár otráveného vína určeného pre Hamleta, a zabráni samovražde priateľa Horácia, ktorého úlohou má byť objasnenie všetkých hrozných okolností princovho tragického osudu. V posledných okamihoch života dáva kráľovič „svoj umierajúci hlas“ nórskemu vojvodcovi Fortinbrasovi vracajúcemu sa z poľskej výpravy, aby sa stal dánskym kráľom. Horáciovým ubezpečením, že oznámi svetu ako sa všetko skutočne stalo, Hamlet umiera a rozkazom Fortinbrasa, aby Hamleta pochovali s kráľovskými poctami, sa tragédia končí.
Othello
Kráľ Lear
Macbeth
Antonius a Kleopatra a iné.

- Francúzska literatúra

- Francois Villon (1431 – 1463)
Básnik, je tvorcom tzv. francúzskej alebo villonskej balady.
Malý testamentsatirické rozlúčenie sa s priateľmi;
Veľký testament – básne o pominuteľnosti a biede ľudského života.

- Francois Rabelais (1494 – 1553)
Prozaik, humanista, lekár. Satirik, kritik zla a ľudských chýb.
Gargantua a Pantagruel5-dielny román o obroch; hlavnou ideou diela je renesančná myšlienka „Rob, čo sa ti páči!“.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.7)

Diskusia: Svetová humanistická a renesančná literatúra (14.-17. stor.)

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019