Baroková literatúra (16.-18. stor.)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (24)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.11.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 853 slov
Počet zobrazení: 8 697
Tlačení: 414
Uložení: 379
Baroková literatúra (16. - 18. stor.)
Od druhej polovice 16. storočia Európou zmietali viaceré negatívne vplyvy. Osud Európy aj ľudí určovalo súperenie panovníckych rodov o moc, turecká expanzia, živelné pohromy a epidémie, násilie počas tridsaťročnej vojne a aj boje medzi katolíkmi a protestantmi. Viera v schopnosti a rozum človeka naštrbili. Rodí sa pesimizmus a beznádej. V krutých časoch sa človek obracia viac k Bohu a viere. V nových podmienkach musí nastať aj zmena myslenia. Preto vzniká nový myšlienkový, ale aj umelecký a kultúrny smer nazývaný barok.
 
Pôvod slova barok je nejasný. Väčšinou sa uvádza, že pochádza z portugalského slova barocco, ktorým sa označovala veľká perla nepravidelného tvaru. Niektorí historici hľadajú pôvod slova barok v gréckom slove báros, ktoré v preklade znamená ťarcha, hojnosť. Pomenovanie dostal umelecký smer podľa toho, že vo výtvarnom umení a v architektúre sa vyhýbal rovným líniám, pravému uhlu, fasády domov zdobil bohatými reliéfmi, sochy pokrýval bohato riasenými rúchami, zdobil zlatom atď.
Barok je popretím filozofického základu humanizmu a renesancie. Dôvera, že človek porozumie svetu svojím rozumom, je nahradená vierou; radosť zo života je nahradená strachom zo smrti, ktorá v ťažkej historickej dobe reálne hrozila, a pocitom márnosti.
 
Charakteristika barokovej literatúry
Kolískou baroka je Taliansko a Španielsko.
Dôvera v ľudský rozum a pozemské hodnoty sa stráca. Čoraz aktuálnejšie je stredoveké vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného. Rastie význam kresťanskej viery, večnosti a transcedentnosti. Baroková literatúra ideovo nadväzuje na stredovekú literatúru. Barok chce človeka ohúriť a zapôsobiť na jeho zmysly dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou. Skutočnosť sa zobrazuje prostredníctvom znakov a symbolov. Vzniká pompézny knižný štýl so zložitými trópmi a figúrami. Pompéznosť, ozdobnosť, patetickosť sú typické aj pre slovesné umenie. Autori menej využívajú reálny opis a vyjadrujú sa v symboloch, používajú alegóriu. Tematicky sa vracajú k Biblii, k obrane a upevneniu viery.

Typické sú protiklady dobra a zla, túžby po večnom živote a strachu zo smrti, nádeje na vykúpenie a hrôzy z večného zatratenia, vyššieho a nižšieho až ľudového štýlu vyjadrovania. Popri ornamentnom barokovom štýle sa píšu i jednoduché texty, zvyčajne didakticky zamerané na výchovu kresťana. Toto obdobie je veľmi bohaté na diela ľudovej slovesnosti, hlavne povesti, rozprávky, historické a vojenské piesne.

- Torquato Tasso (1544-1595): Oslobodený Jeruzalem, talianska literatúra.
Oslobodenie svätého hrobu počas križiackej výpravy, obsahuje dve ústredné témy: svet zbraní spätý s teologickými predstavami a svet ľudských citov ako protiklad. Keďže epos nebol priaznivo prijatý, sám autor požiadal o prešetrenie svojich myšlienok inkvizíciou. Napriek jej kladným vyjadreniam upadal do chorobných depresií.

- John Milton (1608-1674) – jeden z najväčších anglických básnikov všetkých čias. Vynikal v pozorovaní politického diania. Písal hlavne diela o slobodnej demokracii a pedagogické spisy.

Stratený raj, využíva tu biblické príbehy od stvorenia sveta po vyhnanie Adama a Evy z raja.
 
- Ján Amos Komenský (1592 – 1670)
Pedagóg, teológ, kňaz, biskup jednoty bratskej. Počas prenasledovania nekatolíkov musel ujsť, usadil sa v Poľskom Lešne. Žena a deti mu zomreli na mor. Cestoval po rozličných mestách Európy kvôli existenčným starostiam aj ako biskup Jednoty bratskej. V cudzine mali záujem hlavne o jeho pedagogické názory, zverovali mu zakladanie škôl a písanie učebníc. Po vypálení Lešna odišiel do Amsterdamu v Holandsku. Pochovaný je v blízkom Naardene. Komenského dielo je hlboko späté s humanistickou odpoveďou na problémy vtedajšej spoločnosti (sužovanej 30-ročnou vojnou), na národnú tragédiu i na osobné skúsenosti z exulantského života. Stredobodom jeho záujmu je človek ako prameň všetkého zla, ale i dobra. Venuje sa aj ľudskej spoločnosti, sociálnym, náboženským a politickým otázkam. Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Vypracoval systém pedagogiky ako vedy. Natoľko predstihol dobu, že škola jeho predstáv stále zostáva ideálom.
 
Tvorba:
Labyrint světa a ráj srdce (nábožensko-filozofická báseň, v ktorej Komenský zobrazuje svet ako mesto; autor vidí trpkú pravdu o svete a ľuďoch aj páchané neprávosti, uteká z povrchného sveta do svojho vnútra a len tu „v raji srdca“, nachádza Krista a pravý pokoj; do protikladu stavia vonkajší svet a vnútro človeka, dobro a zlo)
Didactica magna (Veľká didaktika)
Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená)
Informatorium školy mateřské
Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela)
Schola ludus (Škola hrou)
Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch)
Všeobecná porada o náprave vecí ľudských
 
Didaktika magna
Má tridsaťtri kapitol. Komenský preložil didaktiku do latinčiny, čiastočne ju prepracoval, a tak vznikla Veľká Didaktika. Stala sa najslávnejším a najcennejším jeho dielom. Vyšla v roku 1657 v rámci súboru Vychovávateľ prác Komenského. Veľkú Didaktiku obohatil ďalšími kapitolami, ktoré sa zaoberali organizáciou školy, systémom školy podľa veku.
Obsah didaktiky: Pojem didaktiky chápe širšie, než ako ju chápeme dnes. Zahrňuje do tohto pojmu i teóriu výchovy a školskú organizáciu, takže je to vlastne všeobecná pedagogika. Prvých 12 kapitol obsahuje všeobecnú pedagogiku 10 ďalších kapitol obsahuje všeobecnú zvláštnu (špeciálnu) pedagogiku. Kapitoly 23 až 26 pojednávajú o vedení mládeže. Posledné kapitoly rysujú školskú organizáciu.
 
1. Cieľ a úlohy výchovy: V prvej časti sa J. A Komenský zamýšľa nad cieľom výchovy a dokazuje potrebu škôl a ich opravu. Cieľ života nie je na tomto svete, ale je potrebný náboženský postoj. Človek sa stáva človekom len výchovou. Keď má byť výchova účinná, musí sa s ňou začať už v mladosti a má ju dostať každý – nadaný aj tupý, bohatý aj chudobný, chlapec aj dievča. Školy - dielne ľudskosti, v ktorých sa majú učiť všetci.
2. Prirodzená výchova: Základom zlepšenia školstva by mal byť presný poriadok ako je v prírode. Vyslovuje princíp prirodzenosti vo výchove. Výchova sa má podriadiť prírode, lebo človek je časťou prírody. Všetky metódy a prostriedky výchovy odvodzujeme z prírody. Pre odôvodnenie správnosti a nesprávnosti u slúži metóda synkretická, vychádza z prírody a jej pochodov.
3. Postup na vyučovaní: Synkretickou metódou dokazuje J. A. Komenský, že učiť sa má od mladosti a má byť rozdielna podľa chápavosti jednotlivých vekových stupňov. Pri učení vychádzame z vecí a nie zo slov. Pri jazykovej sa nemá vychádzať z mluvnice (čítanky), ale z vhodných spisovateľov, ktorí podávajú reč. Tým formuloval J. A. Komenský základy pedagogického realizmu, ktorý ho odlišuje od formalizmu a verbalizmu stredovekého školstva. Učenia a školách má postupovať tak, aby učitelia žiakom poskytovali najprv vecné znalosti, potom vzdelávali ich pamäť, nakoniec jazyk a ruku. Učenie sa má rozdeliť na stupne, budiť záujem dieťaťa o učenie, predkladať látku tak, aby sa im zdala iba hrou. Učiteľ postupuje od ľahšieho k ťažšiemu, najprv materinský jazyk a až potom cudzí. Študent sa nemá preťažovať, najviac štyri hodiny. Učivo má byť užitočné pre život, poznatky sa majú stavať jeden na druhý. Dôležité je opakovanie, skúšky, pokusy a cvičenia. Zavedenie hromadné učenie, to je jeden učiteľ a viac žiakov. Všetci budú používať rovnaké učebnice i pomôcky, u rovnakých predmetov – rovnaké učebné materiály. Postupovať sa bude od nižšieho k vyššiemu a podľa svojich schopností.
4. Mravná výchova je preniknutá náboženstvom, je zastaralá. Len 6. kapitola hovorí o disciplíne, ktorá musí v škole byt. Tresty musia byť preto, aby sa chyby - neposlušnosť neopakovala. Odporúčal netrestať deti za nevedomosť.
5. Školská organizácia: V poslednej časti didaktiky rysuje J. A Komenský plán školskej organizácie. Východiskom sú štyri vekové obdobia po šiestich rokoch: detstvo, chlapčenstvo, mládenectvo a mužský vek. Každému obdobiu zodpovedá jeden stupeň školstva. V každej rodine má byť materská škola. V každej obci a meste základná - obecná škola, v každom meste škola latinská, v každom kráľovskom meste, alebo väčšej provincii Akadémia. Pre každú školu pritom J. A. Komenský stanovuje obsah vzdelávania, organizáciu učenia, metodiku vyučovania, princípy a pravidlá. Objavuje sa tu myšlienka jednotnej školy – každý človek má byť vzdelaný bez rozdielu.
Význam: Česká didaktika bola považovaná za stratenú do r. 1841.
V spise Didaktika J. A. Komenský riešil otázky novej výchovy. Vzdelávanie má pomáhať hľadať zmysel života. Právo na výchovu a vzdelanie má každý, to ale vtedajšia doba nepochopila. V didaktike, ktorá sa zaoberala vzdelávaním o vedách, cnosti a zbožnosti, J. A. Komenský zdôrazňoval dôležitú zásadu prirodzeného, radostného, nenásilného, ale pevného a dôkladného vzdelávania. Jej súčasťou mali byť i učebnice a metodické príručky. Jednu z príručiek J. A. Komenský nazval „Informatorium školy materské“.

- Slovenská baroková literatúra (1650-1780)
 
Barokové obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo upevnením feudalizmu a prehĺbením hospodárskeho a spoločenského úpadku. Opäť rastie moc feudálov a cirkvi. Veľký podiel mali aj turecké vpády, habsburské vojská, povstania šľachty a protireformačné boje.
Administratívnym, náboženským a literárnym jazykom bola aj naďalej latinčina a slovakizovaná čeština.
  Literárny barok sa rozčleňuje na:
a) náboženský literárny barok (katolícky a evanjelický);
b)  svetský literárny barok.
Náboženskú barokovú poéziu predstavujú katolícke a evanjelické  spevníky. Prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici (Písne katolické) zostavil a vydal jezuita Benedikt Szöllösi.
Evenjelický spevník Juraja Tranovského Cithara sanctorum (Písně duchovní staré i nové) vychádzal stále v nových vydaniach a postupne sa dopĺňal o nové piesne s charakteristickou barokovou poetikou (spevník dosiahol vyše sto vydaní).
V svetskej literatúre vznikajú nové žánre, ako napr. cestopisy, memoáre, životopisy, denníky (prevažne latinské). Spisovatelia v nich zachytili svoje zážitky čast z nedobrovoľných ciest Slovákov do a z tureckého zajatia, napr. dielo Štefana Pilárika – Sors Pilarikiana (Los Pilárika Štěpána), ktorého zajali pri Myjave Turci a len so šťastím sa dostal z Rumunska naspäť domov. Dielo Daniela Krmana ml. – Itinerarium (Cestovný denník) je skutočným záznamom cesty do Ruska, kam ho ako svojho diplomata vyslala synoda, aby žiadal pomoc od švédskeho kráľa pre uhorských evenjelikov. Čiastočne sa tvorila v latinčine, slovakizovanej češtine. Bola zachytená v zborníkoch, rukopisných spevníkoch, ktoré zohrali významnú úlohu pri zbližovaní umelej tvorby s ľudovou a náboženskej so svetskou.
Málo docenená je autobiografická a cestopisná próza Mórica Augusta Beňovského – Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského. Neskorší „kráľ“ Madagaskaru prechádza vo francúzskych službách cez Sibír, Kamčatku, do Číny a na Madagaskar, kde ho domorodci zvolia za náčelníka.
Najvýraznejšou vedeckou kapacitou tohto obdobia je Matej Bel, „ozdoba Uhorska“, ktorý pôsobil aj na kráľovskom dvore. Jeho vedecké dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku charakterizuje oblasť a slovenské obyvateľstvo niektorých uhorských stolíc.
K svetskej literatúre patrí aj baroková didakticko-reflexívna (mravoučná) poézia – prebásňovali sa v nej ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii. Jej predstaviteľmi boli Peter Benický (17. storočie) a Hugolín Gavlovič (18. storočie).   Z diel
Hugolína Gavloviča vyšla tlačou takmer o sto rokov neskôr iba rozsiahla veršovaná skladba Valaská škola – mravúv stodola. Obsahuje vyše 1200 básní – mravných ponaučení. Je napísaná silne slovakizovanou češtinou. Je to životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi, sú to mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Objasňoval vzťah jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti. Za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, preto nabáda ľudí k bázni pred Bohom. Témy básní, v ktorých sa pokúsil opísať základné medziľudské vzťahy, sú rozmanité: rodina, priateľstvo, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo a pod. V ponaučeniach uvažuje aj o opilstve a jeho vplyve na rodinu.
 
Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí

Hle, človek opilý – žádnemu nemilý


Sladký je chre červíčkovi, když se v nem uláhne,
a jak z neho kdy vyleze, zas se k nemu táhne.
Sladká je vlas človekovi, v kterej se narodí,
kterú sladkost v človekovi prirodzenost plodí.
 
Blázen je, kdo pred jinými vlast svú potupuje,
s potupením svojej vlasti cudzú vychvaluje.
Kdo vlast svoju potupuje, i sám seba haní, nevdečný je, kdo uctivost svojej matky nebrání.
 
Když je vlast v neuctivosti, i ten bez cti bývá,
který v neuctivej vlasti narození mívá.
A tým vetšé pro nevdečnost potupení získá,
jak nálezky, cudzé mravy do svej vlasti vtíská.
 
Jestli se chceš, jako svedčí, opilstva varovat,
tak sobe daj opilého človeka malovat:
Nech bude neočesaný a sliny po brade, neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.
 
Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,
vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokorčí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý.
 
Tento človek neni človek, neb rozum utratil,
když se zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,
a i svine tam líhajú z obyčeje svého.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.6)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022