Prechodná generácia
Spoločensko-historické pomeryUž počas 1. sv. vojny sa zrodila myšlienka vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky 28. októbra 1918. Do roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Rakúsko – Uhorska. Nový štát zbavil Slovákov maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu. Napriek tomu naďalej existovalo vysťahovalectvo (prichádza k prvej emigračnej vlne = chlebová vlna, týkala sa Východu, Oravy a Kysúc, veľa Slovákov odišlo do USA, Kanady a Austrálie, v roku 1924 začína hospodárska kríza).
V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej. Slovenčina prenikla do škôl, úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia - SND v Bratislave, zvýšila sa vzdelanosť obyvateľstva (r. 1920 otvorili Univerzitu J. A. Komenského a postupne aj ďalšie vysoké školy). Zakladali sa nové vydavateľstvá, vychádzalo mnoho kníh a časopisov (Slovenské pohľady, Svojeť, Elán, DAV). Od polovice tridsiatych rokov vývoj v ČSR ovplyvňovala zahranično-politická situácia – nemecký fašizmus a jeho rozpínavosť. V r. 1939 sa ČSR rozpadla. 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát, neskôr Slovenská republika. 15. Marca 1939 nemecké okupačné vojská obsadili Čechy a vyhlásili Protektorát Čechy a Moravu. Na Slovensku bol nastolený klérofašistický režim, ktorý začal obmedzovať tvorivú slobodu umelcov.
V medzivojnovom období v slovenskej literatúre existovalo popri sebe niekoľko básnických škôl a skupín. V nebývalom počte rastú preklady súčasných autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi.
Slovenská medzivojnová poézia sa rozvíja v dvoch prúdoch:
- pokračovanie v tradíciách slovenskej lyriky, hlavne symbolistickej
a) staršia generácia nadväzuje najmä na hviezdoslavovsko-kraskovskú tradíciu (J. Jesenský, V. Roy)
b) prechodná generácia (M. Rázus, Š. Krčméry)
c) mladí autori si hľadajú tvorivú cestu - vitalizmus (J. Smrek), neosymbolizmus (E.B. Lukáč)
d) katolícka moderna (R. Dilong, J. Silan, G. Zvonický a i.)
- inšpirácia v svetovej avantgardnej poézii
a) ľavicová avantgardná skupina: skupina DAV orientovaná okolo časopisu DAV, ktorý upozorňoval na nebezpečenstvo fašizmu, proletárska poézia, vplyv poetizmu a nadrealizmu
(L. Novomeský, F. Kráľ, J. Poničan)
b) nadrealizmus (R. Fábry, Š. Žáry, V. Reisel, P. Bunčák, J. Lenko)
- individuálne formovaní autori (V. Beniak, M. Haľamová)
Charakteristika slovenskej medzivojnovej poézie
- literatúra pred r. 1918 sa nazýva predprevratová a po r. 1918 poprevratová,
- básnici vyjadrujú úľavu nad koncom vojny,
- radosť zo vzniku ČSR strieda pocit vyrovnávania sa s vojnovými zážitkami,
- staršia generácia nadväzuje na hviezdoslavosko-kraskovskú tradíciu,
- mladí autori hľadajú nové postupy a svoje tvorivé cesty, kladú dôraz na súčasnosť, nepokračujú v národno-obrodeneckej línii,
- básnici venujú pozornosť aj prekladu z iných literatúr,
- slovenská medzivojnová poézia je pestrá, tematicky rôznorodá a myšlienkovo bohatá,
- úspech dosiahli nadrealisti, katolícka moderna a davisti.
Prechodná generácia
- Martin Rázus (1888 – 1937)
- básnik, prozaik, dramatik,
- ako predseda SNS sa stal poslancom národného zhromaždenia ČSR,
- pred vojnou inklinoval k moderne, neskôr sa od moderny odklonil a uprednostňoval národnú tematiku.
Z tichých a búrnych chvíľ
- zbierka reflexívnych básní na témy: spomienky na detstvo, pobyt v cudzine a príroda,
- príroda symbolizuje tiché chvíle, búrnymi chvíľami myslí Rázus neutešený stav národa, žiale krivdy, pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach.
To je vojna; Hoj zem drahá
- zbierky básní s vojnovými námetmi, ktoré Rázus spracúva pomocou biblického podobenstva a balád,
- ďalšou témou je postavenie Slovenska v Rakúsko-Uhorsku a vznik ČSR.
Kameň na medzi
- vyjadruje sklamanie nad nesparavodlivým vývinom Slovenska v ČSR.
Stretnutie
- básnická skladba vydaná až po smrti autora,
- stretáva sa s blízkymi, s matkou sa rozpráva o nebohom otcovi,
- okrem intímneho rozhovoru má aj spoločenský prvok – vieru v spoločenské zmeny a príchod lepších čias.
Maroško; Maroško študuje
- autobiografické romány o detstve, starostiach i radostiach, o formovaní Maroška Plajbása z dieťaťa na dospelého muža,
- je tu zaznamenaný aj národný život.
- Štefan Krčméry (1892 – 1955)
- po vzniku ČSR vyvíjal literárnu a kultúrnu činnosť, venoval sa poézii, próze, literárnej histórii, kritike a prekladom,
- jeho tvorba sa pohybuje medzi modernou a klasikou.
Keď sa sloboda rodila
- zbierka básní napísaná pred 1. sv. vojnou, ktorou Krčméry očakáva národné oslobodenie,
- je zložitá tematicky aj formálne, využíva alegóriu a symboliku.
Herbárium
- zbierka reflexívnych básní ovplyvnená symbolizmom a európskou modernou,
- vyjadruje životnú skepsu a boľavý smútok, istotu hľadá v domove.
Piesne a balady
- básne tejto zbierky zaznamenávajú slovenské národné dejiny ako každodenný zápas s tvrdou realitou,
- báseň „Na fraštáckom poli“ zachytáva popravu Holubiho a Šuleka – vodcu 1. dobrovoľníckej výpravy v revolučnom roku 1848.
150 rokov slovenskej literatúry
- literárno-historická práca o dejinách slovenskej literatúry.
Mladšia generácia
Vitalizmus (lat. vitae – život)
- umelecký smer, ktorý ospevuje život, životodarnú aktivitu,
- vznikol ako bezprostredná reakcia na koniec 1. sv. vojny,
- oslavuje mier, mladosť, krásu, priateľstvo, chuť žiť naplno, vnímať svet všetkými zmyslami (senzualizmus)
- Ján Smrek (1898 – 1982)
- vlastným menom Ján Čietek, veľmi skoro mu zomreli rodičia, dostal sa do sirotinca v Modre,
- predstaviteľ vitalizmu v slovenskej poézii,
- založil Edíciu mladách slovenských autorov (EMSA) a kultúrny mesačník Elán,
- je označovaný ako „poeta natus“ – rodený básnik,
- básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.
Odsúdený k večitej žízni
- zbierka ovplyvnená symbolizmom, pomocou symbolov chcel vyjadriť nedostatok lásky, ktorá mu chýba, básne sú plné smútku a pesimizmu,
- Smrek v nej prekonáva smútok z ťažkého detstva a útrap 1. sv. vojny.
Cválajúce dni
- touto zbierkou sa Smrek prihlásil k vitalizmu,
- ospevuje život, aktivitu, elán,
- veľa miesta venuje láske, mladosti, kráse, ktoré občas spája formou balady,
- básnik nehovorí za seba, vyjadruje životný pocit celej svojej generácie, ktorá si po prežití vojny myslí, že dobyje svet.
Ján Smrek – Cválajúce dni (úryvok)
My, mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život - svoju milú –
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí –
my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy.
Iba oči
- v tejto zbierke Smrek posilnil senzualistické vnímanie, čo sa prejavilo aj v názve, snaží sa život prežívať naplno, ale bez hedonizmu (hedonizmus – pôžitkárstvo),
- nájdeme tu ľúbostné a prírodné motívy, ale aj motívy sociálne a cestovateľské.
Básnik a žena
- básnická skladba vo forme dialógu medzi básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol a oslovil jedného zimného dňa, je to básnická poviedka, Smrek v nej využil symboliku ročných období /počas všetkých štyroch období prezentuje vzťah k žene od jeho vzniku, cez vzplanutie a koniec, až po stretnutie po rokoch,
- skladá sa z 5 častí:
1. časť: „V zasneženom parku“ básnik sa stretáva s neznámou ženou v zasneženom parku a začínajú spolu viesť dialóg o láske a o poézii,
2. časť: „Pokračovanie jarné“ pokračuje rozhovor o láske, láska je tu vyjadrená v náznakoch,
3. časť: „Letná noc na vode“ láska a rozhovor pokračuje, žena si uvedomuje, že nemôže byť sama básnikovou inšpiráciou, lebo básnik žije a tvorí pre lásku,
4. časť: „Padajú listy“ žena si uvedomuje svoje povinnosti a radí básnikovi, že je povinný rozdávať krásu a cit pre všetkých ľudí,
5. časť: „Po desiatich rokoch“ básnik sa necíti sám, znovu sa v parku stretáva so ženou po 10 rokoch, rozhovor sa obnovuje, zamýšľajú sa nad láskou, životom a poéziou,
- okrem lásky zachytáva aj Smrekove názory na poéziu, miesto ženy v spoločnosti a vzťah k životu a k realite, ktorú podľa neho treba chápať ako sen či zázrak.
- Emil Boleslav Lukáč (1900 – 1979)
- pracoval v národných novinách, redigoval časopisy, prekladal maďarskú a francúzsku péziu, ktoré ho aj ovplyvnili,
- označovaný ako „poeta doctus“ – básnik učený,
- je protipólom svojho generačného druha Jána Smreka,
- hlavný predstaviteľ slovenského symbolizmu v poprevratovom období, jeho poézia je najpesimistickejšia,
- z umeleckých postupov sa pridržiaval neosymbolizmu a dolorizmu (z tal. doloroso = bolestne, žiaľne, smutne),
- v jeho poézii prevažujú temné, hlboké tóny, tragika, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a idea humanizmu.
Spoveď
- neosymbolistická zbierka, plná bolesti, prevažuje v nej Lukáčova nedôverčovosť až negatívnosť k svetu, ktoré vyplynuli z jeho vojnových zážitkov, prejavuje svoj sklon k dolorizmu,
- téma domova, banícke prostredie, oslava rodného kraja, spomienky na 1. sv. vojnu.
Dunaj a Seina
- zbierka básní, ktoré vznikli počas štúdií na Sorbonne v Paríži,
- na rozdiel od Smreka na Lukáča pôsobila cudzina nepríjemne až nepriateľsky,
- v básni „Taedium urbis“ (Hnus z mesta) stavia do opozície domov a svet, dedinu a mesto, dedinu vidí ako čisté miesto, mestskú morálku vníma ako skazenú,
- spomína na mestá Bratislavu a Paríž, rodná dedina Hodruša je preňho symbolom mravných a kladných hodnôt, mesto je symbolom nerestí, silu a istotu nachádza v domovine,
- v názve využil názvy riek, pričom Dunaj predstavuje vlasť a Seina cudzinu Francúzsko.
Hymny k sláve Hosudarovej
- v tejto zbierke Lukáč háji kresťanský svetonázor, osobné a spoločenské problémy,
- nadviazal na Hviezdoslava, využíva biblizmy a archaizmy.
Križovatky
- zbierka spoločenských básní, v ktorých vycítil blížiace sa nebezpečenstvo fašizmu,
- prežíva bezmocnosť a bezvýchodiskovosť situácie,
- svet sa mu zdá čierny, čierna farba je kultovou farbou symbolizmu,
- využil tu symboly a alegóriu.
O láske neláskavej
- v tejto zbierke kladie do popredia zmyslové a erotické motívy, v láske však vidí bôľ, žiaľ, utrpenie,
- básnik sa nepoddáva citu, láska má uňho podobu nenávisti, blúdenia, skepsy, sklamania,
- básnik tvrdí, že láska nikdy nesmie byť v pokoji, lebo vtedy zaniká.
Emil Boleslav Lukáč – O láske neláskavej (úryvok)
Si túhy mojej predmetom, si túha stelesnená
neviem ťa iným menom nazvať, len tým krásnym - žena.
Nikdy niet túhy konca, nie, a lásky nikdy dosť,
a predsa, keď ťa milujem, cítim sa ako hosť.
Elixír
- zbierka pokračuje v spoločenskej poézii,
- Lukáč cíti príchod vojny, ktorú považuje za vrchol krízy humanizmu a demokracie, za ústup tradičných hodnôt európskej kultúry, vzdelanosti a filozofie.
Moloch (sumerský boh ohňa a vojny)
- protivojnová básnická zbierka, vychádza z kresťanskej a antickej mytológie, podáva tu revolučný obraz sveta na pozadí biblického obrazu histórie.
Bábel (babylonská ríša)
- básnická zbierka s protivojnovou tematikou,
- na biblickom obraze podáva znaky nacizmu.
Proletárska poézia (ľavicová avantgarda)
- predstavuje ju predovšetkým časopis a skupina DAV, ktorú založili v roku 1924 mladí ľavicovo orientovaní spisovatelia a umelci,
- DAV názov vznikol zo začiatočných písmen krstných mien jeho zakladateľov (Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vlado Clementis),
- hlásili sa k socialistickým ideálom, k marxistickej ideológii a boli členmi KSČ,
- námety čerpali z európskej proletárskej poézie,
- nadviazali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus,
- predstavitelia Ján Rob Poničan, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a iní.
- Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
- najvýznamnejší predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie, prijal ideológiu komunizmu, ale tvoril slobodne,
- podieľal sa na príprave SNP,
- v r. 1950 ho obvinili z tzv. buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 10 rokov väzenia, v 60. rokoch ho rehabilitovali,
- okrem zbierok básní napísal aj poémy: Vila Tereza, Do mesta 30 minút.
Nedeľa
- zbierka spája básne sociálne, melancholické, plné smútku, ale aj úžasu nad svetom,
- predstavuje svet kaviarní, tančiarní, atmosféru veľkomesta,
- základným motívom viacerých básní je hľadanie šťastia,
- názov zbierky vyjadruje názozr, že poézia a krása by mali byť sviatkom v živote človeka,
- rovnomenná báseň „Nedeľa“ je avantgardnou básňou Apollinairovho typu (báseň pásmo), je mnohotematická, reflexie mieša s opismi reálneho prostredia Bratislavy.
Otvorené okná
- Novomeský v tejto zbierke posilnil svoje typické línie sociálnu a avantgardnú,
- názov sa stal programom mladej generácie.
Svätý za dedinou
- táto zbierka odráža tragiku doby, lebo obsahuje aj básne so španielskou tematikou (Novomeský bojoval v španielskej občianskej vojne na strane republikánov proti fašizmu; Španielska krajina, Kondotier, Sen),
- nájdeme tu aj básne, v ktorých sa autor vyrovnáva so samotou vo vypätom neprajnom čase, zachytáva absurdnosť doby, ktorá sa rúti do vojny,
- dobu charakterizuje ako čas prevrátených hodnôt, kde je všetko hore nohami,
- myslel si, že poéziu v tej dobe nikto nepotrebuje, ale on v nej našiel liek na bolesť.
Pašovanou ceruzkou
- zbierka 10 básní, ktoré vznikli počas Novomeského väznenia v Ilave,
- rozpracoval tu motív cesty.
Nadrealizmus
- oneskoril sa za Európou, formoval sa v 2. polovici 30. rokov 20.storočia ,
- predstavitelia: Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Štefan Žáry,
- bol špecifický tým, že spisovatelia úzko spolupracovali s maliarmi J. Mudrochom, C. Majerníkom, V. Hložníkom; využívali podnety z iných oblastí (psychológia, film, výtvarné umenie),
- nadrealisti sa snažili o novátorstvo, snažili sa dokázať rytmické a obrazové vlastnosti slovenčiny,
- odmietli tradičné hodnoty v snahe šokovať meštiactvo a jeho vkus,
- používali psychologický automatizmus – zachytávajú činnosť psychicky, bez zapojenia rozumu,
- z básnických prostriedkov nadrealisti najčastejšie využívali metaforu, voľný verš,
- odmietli druhú svetovú vojnu, v básňach vyjadrovali túžbu po slobode,
- po vojne sa autori od nadrealizmu odklonili, pripojili sa k socialistickému realizmu.
- Rudolf Fábry (1915 – 1982)
- zakladateľ slovenského nadrealizmu.
Uťaté ruky
- experimentálna zbierka, prvé nadrealistické dielo v slovenskej literatúre; Fabry ňou odmietol literárne tradície a klasickú poéziu,
- využíva automatizované texty, pásma, neveršovaný text.
Vodné hodiny hodiny piesočné
- v zbierke sa strieda próza s veršami,
- reaguje na spoločenské udalosti: rozbitie Československa, fašizmus, neslobodu,
- Jedenkrát som videl – báseň o chorom dievčati, ktoré uštipol had, a o Európe – obraz je alegorickým vyjadrením fašizmu, ktorý zasiahol ako jed celú Európu.
Ja je niekto iný
- zbierka považovaná za vrcholné dielo slovenského nadrealizmu,
- má dve pásma: Prvé stretnutie s Féneom, Druhé stretnutie s Féneom,
- Féneo je vybájená postava, ktorá vystupuje raz v úlohe diabla – zvodcu, raz v úlohe dvojníka; názov zbierky aj dvojznačnosť Fénea naznačujú schizofréniu doby a rozpoltenosť ľudí,
- v zbierke dominuje odmietanie vojny (pomocou obrazov tmy, temna, čiernej noci) a príklon k humanizmu.
- Štefan Žáry (1918)
- využíva avantgardné postupy, experimentovanie, nápadité obrazy,
- jeho poézia sa nevyhýba tragike,
- štylizuje sa do údelu prekliatych básnikov,
- diela: Zvieratník, Pavúk pútnik, Stigmatizovaný vek
Katolícka moderna
Nebola to generácia ani literárne hnutie, lebo autori sa hromadne nikdy nestretli. Väčšinou to boli básnici - katolíci, viacerí z nich boli kňazmi. Ich zjednotiteľom bol Boh. Dominovala reflexívna poézia. Podnety čerpali aj z poetizmu, symbolizmu (využívali symboly z Biblie, gréckej mytológie), existencializmu (otázka bytia a nebytia). Katolícku modernu možno členiť podľa inšpiračných zdrojov na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú reflexiami o zmysle života. Cirkevná hierarchia sa k nej stavala odmietavo.
Predstavitelia: R. Dilong, J. Silan, P.G. Hlbina, G. Zvonický, P. Ušák-Oliva, K. Strmeň, M. Špric, S. Veigl.
Po nástupe komunizmu po r. 1945 mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali, najčastejšie do Ríma, Kanady a USA, a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry. Na Slovensku boli vyčiarknutí z učebníc, ich diela boli zakázané a do roku 1989 sa o nich nesmelo písať.
Zones.sk – Najväčší študentský portál