Rozhnevaní mladí muži

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 12.12.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 449 slov
Počet zobrazení: 10 165
Tlačení: 462
Uložení: 456
Druhá svetová vojna a povojnový spoločensko-politický vývoj hlboko zasiahli do myslenia ľudí na celom svete. Otrasné zážitky z ničenia krajín, bojov a vyvražďovanie celých národov narušili a naštrbili dôveru v ľudský rozum, ale aj vieru v Boha.

Aktívna účasť národov v boji proti fašizmu ovplyvnila tematicky a myšlienkovo svetovú literatúru po skončení druhej svetovej vojny. Víťazstvo nad fašizmom však ešte neznamenalo porážku diktatúr na svete, práve naopak. Hneď po vojne sa z bývalých spojencov stávajú nepriatelia a svet sa ocitá v novej, tzv. studenej vojne. Rozdelenie Európy po roku 1945 na socialistický východ a západný blok viedlo aj k rozdielnemu chápaniu života a jeho umeleckého spracovania. Literatúra sa silne zideologizovala.
Všeobecnou črtou literatúry povojnového obdobia bol odklon od sociálnej problematiky. Autori sa skôr zameriavali na psychologické a etické aspekty vzťahu jednotlivca k spoločnosti, chcú sa stať svedomím národa – chcú zapôsobiť na city čitateľa. Literatúra, najmä nemecká, prehodnocuje vzťah k minulosti a ku kultúrnym tradíciám. V krajinách, kde sa presadil socializmus sa začal uplatňovať jednotný umelecký smer – socialistický realizmus, kým západná literatúra (výrazne najmä francúzska a americká literatúra) nadväzuje na predvojnové umelecké smery a experimentuje s novými (hľadanie nových výrazových prostriedkov vo všetkých umeleckých a literárnych žánroch).  

V 50-tych rokoch dochádza medzi mladou povojnovou generáciou k vzburám proti konvencii a civilizovanému svetu dospelých. Výraznejšie ako medzi dvoma vojnami zasahuje do literárneho vývinu americká literatúra.
 
Rozhnevaní mladí muži
  V 50-tych a 60-tych rokoch dochádza predovšetkým medzi mladými ľuďmi k revolte proti spoločnosti, politike, studenej vojne, vojne vo Vietname atď. V Anglicku toto hnutie predstavuje skupina tzv. „rozhnevaných mladých mužov“. Ich názov je odvodený od názvu hry John Osborna Obzri sa v hneve. Sú to prozaici, ktorí sa vo svojich románoch snažia zachytiť realistický pohľad na svet robotníkov, intelektuálov. Ich literárny hrdinovia predstavujú mladé pokolenie, ktoré všetkým pohŕda a v nič neverí. Uvedomujú si bezmocnosť voči svetu, osamotenie človeka, preto sa u nich prejavuje hnev, kritika, ktorou bijú do všetkého, z čoho majú strach. Trpia svojou neschopnosťou vytvoriť harmonický vzťah. Pre tento účel vzniká nový žáner, tzv. univerzitný román (campus novel), ktorý je reakciou na rozvoj univerzitného života v Anglicku a v Európe vôbec. Medzi rozhnevaných mladých mužov zaraďujeme spisovateľov ako John Osborne, John Wain, John Braine.
 
- John Osborn (1929 – 1994)

Obzri sa v hneve
Divadelná hra, patrí k vrcholným dielam tvroby rozhnevaných mladých mužov. Je presvedčivá svojou otvorenosťou a hodnovernou psychológiou postáv. Dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu.  Vzbura mladých je živelná, bezmocná v hneve proti zaužívaným konvenciám a životnému štýlu.
 
Beat generation
  Paralelou k tzv. „rozhnevaným mladým mužom“ je tvorba „beat generation“ (z angl. beat – biť alebo beatitud – blaženosť). Bolo to neurčité zoskupenie ľudí, nová umelecká vlna, ktorá vznikla v USA v San Franciscu v polovici 50-tych rokov. Nikdy netvorili ucelenú generáciu vrstovníkov a nikdy nevydali manifest.
  Tvorba beatnikov bola protestom proti vychvaľovanému americkému pokroku, prosperite a konzumu. Odmietali prispôsobovanie sa názorom i životnému štýlu iným ľuďom. Neznášajú akékoľvek vydeľovanie ľudí podľa postavenia, pôvodu, náboženstva, homosexuálnej lásky. Ich prvé diela boli odmietané ako neprístojné pre amerického občana. Básnikov spájal „životný pocit“, vedomie osobnej spolupatričnosti, snaha o intenzívnejší vnútorný život a neobmedzenú osobnú slobodu. Hlásali neviazanosť všetkých zmyslov. Básnici beatovej generácie písali poéziu, ktorá bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu a počúvaniu. Zdroj inšpirácie hľadali vo východných filozofiách. Poézia bola prednášaná v nočných baroch, krčmičkách, kabaretoch so sprievodom džezovej muziky, tomu je prispôsobený aj rytmus básní. Básnik-recitátor sa podobal spevákovi pop-music.
 
Patrili sem autori: Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti.

- Jack Kerouac (1922 – 1969)

Na ceste
Autobiografický román označovaný za bibliu beatnickej generácie.
Reportážny záznam tuláckych zážitkov, dojmov, názorov a myšlienok, ktoré hlavný hrdina zhromaždil počas cesty z východu USA na západ autostopom, autom a autobusom.
Na šialených cestách hrdinov vedie myšlienka čo najviac si užiť. Vytrženie dosahujú pomocou drog, sexu a džezu.
Vytvára mýtus tzv. hippies – kvetinových detí, ktorý je charakteristický pre povojnovú Ameriku.
Román Na ceste napísal Kerouac pôvodne na 31-metrový zvitok papiera úplne bez interpunkcie. Pred prvým vydaním nevedel nájsť vydavateľa, pretože text sa musel upravovať.
 
  Kritický realizmus dosahuje umelecký vrchol v diele Johna Steinbecka (džon stajnbek, pochádzal z Kalifornie, kam sa rád vracal, pretože tam sa cítil doma) Ovocie hnevu. Je to najznámejšie Steinbeckove dielo, sociálno-kritický román, za ktorý dostal roku 1940 prestížnu Pulitzerovu cenu (Pulitzerova cena – americká obdoba Nobelovej ceny za literatúru).
  Dej románu sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia v čase hospodárskej krízy. Rodina drobných farmárov Joadovcov (džoudovcov) z Oklahomy sa vydáva do Kalifornie za lepším životom. Kalifornia predstavuje zasľúbenú zem, kde je všetkého dosť. Po strastiplnej ceste sa ocitajú v utečeneckom tábore. V Kalifornii prácu nenachádzajú, pretože kríza je aj tam. Dostávajú sa na broskyňové plantáže, kde ich považujú za štrajkokazov. Starozákonné symboly predstavuje aj ústredný symbol – ovocie, ktoré sa postupne mení na symbol „ovocie hnevu“.
 
Silným impulzom nového pohľadu na povojnovú generáciu je román J. D. Salingera Kto chytá v žite. Práve jeho vzbura proti pokrytectvu a morálnej prázdnote americkej spoločnosti je výrazným impulzom k sformovaniu hnutia beatnikov.

- Jerome David Salinger (1919)

Kto chytá v žite
Je psychologický román, ktorý si získal popularitu aj formálnou stránkou: hrdina hovorí dobovým slangom.
Hrdinom a rozprávačom v jednej osobe je sedemnásťročný Holden Caulfield. S ročným odstupom rozpráva v sanatóriu príbeh svojej trojdennej cesty zo školy v Pencey. Je to už jeho štvrtá škola. Nie je úspešný ani tu, vyhodili ho a po prázdninách sa už nemá do školy vrátiť. Prepadol zo štyroch predmetov, nepomohol ani pohovor s rodičmi.
Sám nevie povedať, prečo sa mu v škole nedarí. Znechutia ho spolužiaci alebo riaditeľ školy, ako to bolo v Elkton Hills. Ten podával ruky rodičom, ktorí prišli navštívíť svojich synov na konci týždňa, ale venoval sa len majetným.
Pochádza zo zámožnej rodiny, nikdy nemal hmotný nedostatok. Otec je úspešný advokát a Holden ho podozrieva, že upadol do konzumu ako takmer každý dospelý, ktorého pozná. Bojí sa, že otec nepomáha ľuďom preto, lebo sú nevinní a je to správne, ale preto, že chce byť slávny a bohatý. Matka je citovo poznamenaná smrťou Holdenovho brata Allieho. Majú ešte jedného syna D. B., ktorý ako vojak zažil 2. svetovú vojnu. Armádu nenávidel viac ako vojnu. Vrátil sa domov obratý o všetky ideály. Je talentovaným spisovateľom, ale ako mnohí iní obetoval ideály a odišiel do Holywoodu za slávou a pôžitkami.

Najmladšia v rodine je Phoebe, desaťročné rozkošné diavčatko, ktoré miluje svojho brata Holdena. Láska je obojstranná. Možno vďaka Phoebe Holden miluje deti a chce ich zachrániť. Považuje svoju sestru za jedinečného tvora, správneho, neskazeného. Je veľmi vtipná a veselá. Píše romány, vymýšľa sama pre seba mená, lebo nie je spokojná so svojím. Chápe, že Holden je smutný zo smrti brata Allieho, aj ona svojho brata milovala, ale je mŕtvy. Ona to v detskom rozume prijala ako fakt, ale Holden sa s tým nevie zmieriť. Holden vyčíta dospelým, že hneď zabudnú na blízkych, ktorí im zomrú. Necítia úprimne, predstierajú city. Túžba po stretnutí s milovanou mladšou sestrou Phoebe ho ženie domov, odkiaľ však po príchode rodičov odchádza nocovať k bývalému učiteľovi Antolinimu. Urazený jeho správaním sa rozhodne ráno mesto opustiť. Sklame sa nielen v dospelých vo svojej rodine, ale aj u učiteľov. Požiada Phoebe o peňažnú pôžičku a sestra sa rozhodne odísť s ním. Neurotický Holden však plán zmení a posledné newyorské popoludnie strávi s malou Phoebe v zoo na kolotoči.

Svet rovesníkov nie je o nič vábnejší ako svet dospelých. Stretáva stále tých istých chlapcov, ktorí celé dni rozprávajú o rugby a sexe. On by si vedel predstaviť svoj život na brehu potoka v zrubovej chalúpke, ale nechce byť sám. Nemá však nikoho, kto by tam s ním šiel. Citová kríza ho zastihne práve v najhoršom čase – začína dospievať, nie je ešte zrelý nadväzovať sexuálne vzťahy, hoci veľmi smelo prijme ponuku dievčaťa na noc v hoteli. No nedokázal by si čokoľvek začať s dievčaťom, ktoré by nemiloval. Skúša aj alkohol, koľko toho zvládne. Holden rekonštruuje svoju bludnú púť, ktorá je prejavom zmätkov dospievania. Obáva sa vstupu do rodičovského domu, pripomína si náhodné stretnutia so spolužiakmi a cestu vlakom, spomína na príhodu s prostitútkou a jej pasákom, na raňajky s mníškami v newyorskom bufete, evokuje príjemné chvíle strávené s priateľkou Sally Hayesovou v divadle a na klzisku. Chlapčenská nevyrovnanosť vedie hlavného hrdinu k protichodným rozhodnutiam: raz chce odísť, inokedy uvažuje o dobrovoľnej smrti. Holdenovi sa hnusí svet dospelých, ktorých považuje za pokrytcov a klamárov. Citovo je pripútaný k deťom, ktoré chce zachrániť pred nástrahami a zlobou. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel vykonať, o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z nich priblíži k strmine, Holdenovou úlohou je vrátiť ho nazad do žitného poľa. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju nezničili továrne a dravosť za peniazmi. Holden chce byť tým, „kto chytá v žite“, záchrancom, ktorý nedovolí deťom hrajúcim sa na žitnom poli spadnúť do priepasti. Svojho sna sa nakoniec vzdáva a krízu prekoná pomocou čierneho humoru. Osobné vyznanie hlavného hrdinu Holdena Caulfielda je zároveň generačnou výpoveďou.

Román sprvu nemal väčší ohlas, potom sa s ním stotožnila povojnová mladá generácia, ktorá v ňom videla stelesnenie svojho chápania generačného konfliktu. Holden je pokračovaním tradície mladých amerických rebelov proti konvencii.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020