Slovenská ľudová slovesnosť a jej vplyv na umelú literatúru

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: maturantkaa
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 060 slov
Počet zobrazení: 40 929
Tlačení: 1 689
Uložení: 1 533
Ľudová slovesnosť:
-  súčasťou ľudovej kultúry je foklór
-  slovenské výtvory, ktoré po stáročia žijú v ústnej tradícii
-  prvopočiatky siahajú do rodovej spoločnosti – bola majetkom všetkých, majetkom ľudu sa stala až vo feudalizme
-  ľud do nej vkladal svoje city, myšlienky, názory, skúsenosti, túžby, nálady
 
Hlavné znaky:
-  ústny charakter (rozširovanie ústne, tradícia)
-  ľudové slovesné prejavy existujú vo viacerých variantoch – krajové varianty
-  kolektívny charakter – dielo síce má svojho autora, no je obmieňané ďalšími podávačmi – kolektív (ľud) ho prijal za svoje, autor upadol do zabudnutia (inde je dôležitý moment vzniku, ale prijatie do kolektívu povedomia)
 
Žánre ľudovej slovesnosti:

Lyrika:  ľudové lyrické piesne – vyjadrovali city, myšlienky a pocity, ľudia si uľahčovali každodenný tvrdý život (pracovné, obradné, krstenecké, uspávanky, ľúbostné, pastierske, zbojnícke)
- napr. Búvaj že mi búvaj, Sadaj slnko sadaj,...
 
Epika: 
diela
delíme na veršované a neveršované
 
- balady (lyricko-epický žáner), základom obsahu je tragický príbeh, dej má rýchly spád bez odbočení, epizód – Žltá ľalia
 
rozprávky (celkom vymyslený príbeh, nadprirodzené bytosti)
1.  čarovné – vystupujú tu nadprirodzené bytosti aleobo ľudia s nadľudskými vlastnosťami (víly, vodníci atď) ktoré ľuďom škodia alebo slúžia (Obušku z pytle von), zvieratá alebo predmety v nich niekedy konajú ako ľudia a dejú sa s nimi rozličné premeny (Žabí princ), dobro vždy víťazí nad zlom
2.   zvieracie – hlavné postavy sú v nich zvieratá, vystupujú tu aj ľudia ale dej smeruje k zvieraciemu osudu (Starý Bodrík a vlk)
3.   realistické – téma každodenného života, neobsahujú prvky čarodejnosti a fantastiky, hrdina je prostý človek napr. O troch grošoch
4.  dobrodružné
5.  novelistické typy realistických rozprávok 
6.  humoristické
7.  satirické
8.   ľudové anekdoty – zhustený dej, malý rozsah, neočakávaná a prekvapivá pointa
 
- povesti – osobitný druh ľudovej rozprávky, rozprávajú o živote hrdinov, o rozličných udalostiach vzťahujúcich sa na určitú osobu, miesto a čas (napr. o Jurovi Jánošíkovi). Patria tu aj miestne povesti a povesti o pokladoch – Povesť o Sitne.
 
Dráma:  zlomky dramatických výstupov v ľudských obradoch - svadba, v  hrách detí a mládeže
  Malé formy ľudovej slovesnosti -  porekadlá – výstižne vyjadruje životnú skúsenosť ľudu, nevyplýva z neho  ponaučenie – „Proti veku nieto lieku“
príslovia – krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená istá dlhoročná skúsenosť ľudu, vyplýva z neho  ponaučenie – „Ako sa do hory volá tak sa z hory ozýva“
hádanky – skryto pomenúva nejaký predmet alebo jav pomocou znakov iného predmetu alebo javu – „Ktorý vták ma na konci raka?“
riekanky, rečňovanky – deklamačný spôsob prednesu, rytmický charakter, pri detských hrách
pranostiky – zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudí z pozorovania prírody – „Katarína na ľade–Vianoce na blate.“
báj –krátke útvary, ľudia v nej vyjadrili svoje predstavy o pôvode sveta a života na Zemi, o prírodných úkazoch, o bohoch a vybájených hrdinoch, vysvetľovali si nimi aj vznik názvov krajín, morí, kvetov, tradovali sa Poznáme:
- miestne
- historické (hist. udalosti, hrdinovia panovníci)
- démonologické (nadprirodzené bytosti)
- heraldické (vznik rodov a erbov)
bájka – epické dielo – jednoduchý príbeh, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny. Prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje ľudí. Jej cieľom je  podať mravné ponaučenie, ktoré býva na konci alebo na začiatku príbehu.
 
Viacerí predstavitelia romantizmu čerpali námety svojich diel z ľudovej slovesnosti, napríklad:

Ján Botto
- podnety a pramene svojej tvorby hľadal v ľudovej slovesnosti. Dynamiku deja Botto dosahoval stupňovaním hrôz. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratkovitosť reči.
- balada Žltá ľalia -  rieši mravný konflikt Adam a Eva si sľúbia vernosť aj po smrti. Adam umrie a Eva ho pochová pod prah domu. Jedného dňa Eva stretne muža, ktorému sa chce oddať. V noci Adam prichádza po Evu, ktorá mu v náručí umiera. Eva porušila sľub a preto umrela.
balada Margita a Besná - o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy Keď macocha Margitu zabije pomätie sa a vrhne sa do Váhu. To je jej trestom.
- lyrickoepická skladba Smrť Jánošíkova. Jánošík sa u Bottu nepodáva v hrdinských bojových situáciách ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje nálady jeho generácie. Skladba má 9. spevov a hrdina je zobrazený v dvoch polohách:
1.  Jánošík a družina ako hrdinský bojovníci proti feudálom a za práva ubiedených
2.  v popredí sú jeho veľkolepé vízie o budúcnosti národa
Z toho vyplýva romantický konflikt medzi túžbami a skutočnosťou, ktorá ich nedovoľuje uskutočniť.
 
Janko Kráľ
- najrevolučnejším básnikom štúrovej školy v
- baladách často zobrazuje mravné zmýšľanie a cítenie ľudu využíva ľudový jazyk, prirovnania, príslovia a porekadlá a gradáciu.
- balada Kríž a čiapka –dievčatá a chlapci sa stretnú na priadkach. Mara vyhlási, že sa nebojí ísť o polnoci na cintorín a preto jej dajú úlohu, má doniesť kríž z hrobu. Urobí tak, no noc čo noc sa jej ozýva hlad, aby vrátila kríž na miesto. Mara za dňa na deň chradne, má veľký strach a nakoniec umiera. Mravný konflikt – zneuctenie hrobu – trest v podobe smrti
 - balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – na začiatku opis rodného  kraja Janka Auror sa autoštylizuje do tejto postavy. Janko chce odkliať pannu a preto sa hodí za ňou do Váhu. Povera však hovorí, že si musí všetky veci obrátiť naopak ak ju chce odkliať. Janko si zabudne obrátiť jedno vrecko na tabak a preto zahynie. Typický romantický hrdina, ktorý bojuje s poverou a prekážkou. Má obrovskú túžbu po slobode, je individualista, romantický rojko, pesimista, výnimočný v porovnaní s ostatnými, má vzťah k príroda, ktorá tu hrá dôležitú úlohu.
 
Samo Chalupka
- najstarší predstaviteľ romantizmu
- veršovaná povesť – Turčín Poničan – príbeh slov. ženy, ktorú jej syn kedysi odvlečený do Turecka, odvlečie do otroctva. Keď zistí že ide o jeho matku ponúka jej bohatý život v Turecku. Ona ale odmieta a dáva prednosť Slovensku.
- epická báseň Mor ho! – obdobie rímskeho panstva na Slovensku. Čerpá z historickej literatúry, kde našiel údaje o boji slovenského národa za slobodu. Slovenský junáci sa stretnú s rímskym cisárom, ktorí chce dobiť slovanské územia. Slováci mu ponúkajú mier. Cisár odmieta, slov. hoc aj v menšine sa vrhajú do boja proti rímskym vojakom a čestne zomierajú za svoju vlasť. Sú morálnymi víťazmi.
 
Podiel Ľudovíta Štúra na prehĺbení záujmu o ľudovú slovesnosť:

Ľudovít
Štúr

Vedúca osobnosť romantickej generácie, zakladateľ spisovnej slovenčiny. Za najvyšší cieľ si postavil pomoc národu.

Činnosť:

1.  jazykovedná - diela – obsahujú gramatické a pravopisné pravidlá: Nárečia slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej
2.  politická –bol poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen, vystupoval na uhorskom sneme za mesto Zvolen, spísal Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši a predniesol ich na Slovanskom zjazde
3.  novinárska a redaktorská – vydával Slovenskie národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský
4.  literárny kritik a vedec
5.  básnická tvorba – cyklus básni – Dumky večerní a zbierka - Spevy a piesne (elegické básne z porevolučného obdobia)
Štúrova spisovná slovenčina
-  kodifikovaná v roku 1843 (po spoločnej porade Hurbana, Hodžu a Štúra na fare v Hlbokom)
-  základom je stredoslovenské nárečie (najviac vystihovalo národný charakter, najmenej ovplyvnené cudzími vplyvmi)
-  fonetický pravopis

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Slovenská ľudová slovesnosť a jej vplyv na umelú literatúru

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu