Slovenská ľudová slovesnosť a jej vplyv na umelú literatúru
Ľudová slovesnosť:
- súčasťou ľudovej kultúry je foklór
- slovenské výtvory, ktoré po stáročia žijú
v ústnej tradícii
- prvopočiatky siahajú do rodovej spoločnosti – bola majetkom všetkých, majetkom ľudu sa stala až vo
feudalizme
- ľud do nej vkladal svoje city, myšlienky, názory, skúsenosti, túžby, nálady
Hlavné
znaky:
- ústny charakter (rozširovanie ústne, tradícia)
- ľudové slovesné prejavy existujú vo viacerých variantoch –
krajové varianty
- kolektívny charakter – dielo síce má svojho autora, no je obmieňané ďalšími podávačmi – kolektív (ľud) ho
prijal za svoje, autor upadol do zabudnutia (inde je dôležitý moment vzniku, ale prijatie do kolektívu povedomia)
Žánre ľudovej slovesnosti:
Lyrika: ľudové lyrické piesne – vyjadrovali city,
myšlienky a pocity, ľudia si uľahčovali každodenný tvrdý život (pracovné, obradné, krstenecké, uspávanky, ľúbostné, pastierske,
zbojnícke)
- napr. Búvaj že mi búvaj, Sadaj slnko sadaj,...
Epika:
diela delíme
na veršované a neveršované
- balady (lyricko-epický žáner),
základom obsahu je tragický príbeh, dej má rýchly spád bez odbočení, epizód – Žltá ľalia
- rozprávky
(celkom vymyslený príbeh, nadprirodzené bytosti)
1. čarovné – vystupujú tu nadprirodzené bytosti aleobo ľudia s nadľudskými
vlastnosťami (víly, vodníci atď) ktoré ľuďom škodia alebo slúžia (Obušku z pytle von), zvieratá alebo predmety v nich niekedy konajú
ako ľudia a dejú sa s nimi rozličné premeny (Žabí princ), dobro vždy víťazí nad zlom
2. zvieracie – hlavné postavy sú v nich
zvieratá, vystupujú tu aj ľudia ale dej smeruje k zvieraciemu osudu (Starý Bodrík a vlk)
3. realistické – téma každodenného
života, neobsahujú prvky čarodejnosti a fantastiky, hrdina je prostý človek napr. O troch grošoch
4. dobrodružné
5.
novelistické typy realistických rozprávok
6. humoristické
7. satirické
8. ľudové anekdoty – zhustený dej, malý
rozsah, neočakávaná a prekvapivá pointa
- povesti – osobitný druh ľudovej rozprávky, rozprávajú o živote
hrdinov, o rozličných udalostiach vzťahujúcich sa na určitú osobu, miesto a čas (napr. o Jurovi Jánošíkovi). Patria tu aj miestne povesti
a povesti o pokladoch – Povesť o Sitne.
Dráma: zlomky dramatických výstupov v ľudských
obradoch - svadba, v hrách detí a mládeže
Malé formy ľudovej slovesnosti - porekadlá – výstižne vyjadruje
životnú skúsenosť ľudu, nevyplýva z neho ponaučenie – „Proti veku nieto lieku“
- príslovia – krátky
výrok, v ktorom je zovšeobecnená istá dlhoročná skúsenosť ľudu, vyplýva z neho ponaučenie – „Ako sa do hory volá tak sa z hory
ozýva“
- hádanky – skryto pomenúva nejaký predmet alebo jav pomocou znakov iného predmetu alebo javu – „Ktorý
vták ma na konci raka?“
- riekanky, rečňovanky – deklamačný spôsob prednesu, rytmický charakter, pri detských
hrách
- pranostiky – zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudí z pozorovania prírody – „Katarína na
ľade–Vianoce na blate.“
- báj –krátke útvary, ľudia v nej vyjadrili svoje predstavy o pôvode sveta a života na
Zemi, o prírodných úkazoch, o bohoch a vybájených hrdinoch, vysvetľovali si nimi aj vznik názvov krajín, morí, kvetov, tradovali sa
Poznáme:
- miestne
- historické (hist. udalosti, hrdinovia panovníci)
- démonologické (nadprirodzené bytosti)
- heraldické
(vznik rodov a erbov)
- bájka – epické dielo – jednoduchý príbeh, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny.
Prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje ľudí. Jej cieľom je podať mravné ponaučenie, ktoré býva na konci alebo na
začiatku príbehu.
Viacerí predstavitelia romantizmu čerpali námety svojich diel z ľudovej slovesnosti,
napríklad:
Ján Botto
- podnety a pramene svojej tvorby hľadal v ľudovej slovesnosti.
Dynamiku deja Botto dosahoval stupňovaním hrôz. Na vytvorenie presnejšej predstavy tragiky využíval dialóg, zvukomalebné slová,
skratkovitosť reči.
- balada Žltá ľalia - rieši mravný konflikt Adam a Eva si sľúbia vernosť aj
po smrti. Adam umrie a Eva ho pochová pod prah domu. Jedného dňa Eva stretne muža, ktorému sa chce oddať. V noci Adam prichádza po Evu,
ktorá mu v náručí umiera. Eva porušila sľub a preto umrela.
– balada Margita a Besná - o smrti
siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy Keď macocha Margitu zabije pomätie sa a vrhne sa do Váhu. To je jej trestom.
-
lyrickoepická skladba Smrť Jánošíkova. Jánošík sa u Bottu nepodáva v hrdinských bojových situáciách ako je známy
z ľudového podania. Bottov Jánošík už len s trpkosťou spomína na svoj odboj a vyjadruje nálady jeho generácie. Skladba má 9. spevov
a hrdina je zobrazený v dvoch polohách:
1. Jánošík a družina ako hrdinský bojovníci proti feudálom a za práva ubiedených
2. v popredí sú jeho veľkolepé vízie o budúcnosti národa
Z toho vyplýva romantický konflikt medzi túžbami a skutočnosťou,
ktorá ich nedovoľuje uskutočniť.
Janko Kráľ
- najrevolučnejším básnikom
štúrovej školy v
- baladách často zobrazuje mravné zmýšľanie a cítenie ľudu využíva ľudový jazyk, prirovnania, príslovia
a porekadlá a gradáciu.
- balada Kríž a čiapka –dievčatá a chlapci sa stretnú na priadkach. Mara vyhlási, že sa
nebojí ísť o polnoci na cintorín a preto jej dajú úlohu, má doniesť kríž z hrobu. Urobí tak, no noc čo noc sa jej ozýva hlad, aby
vrátila kríž na miesto. Mara za dňa na deň chradne, má veľký strach a nakoniec umiera. Mravný konflikt – zneuctenie hrobu – trest
v podobe smrti
- balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – na začiatku opis rodného kraja Janka
Auror sa autoštylizuje do tejto postavy. Janko chce odkliať pannu a preto sa hodí za ňou do Váhu. Povera však hovorí, že si musí všetky
veci obrátiť naopak ak ju chce odkliať. Janko si zabudne obrátiť jedno vrecko na tabak a preto zahynie. Typický romantický hrdina, ktorý
bojuje s poverou a prekážkou. Má obrovskú túžbu po slobode, je individualista, romantický rojko, pesimista, výnimočný v porovnaní
s ostatnými, má vzťah k príroda, ktorá tu hrá dôležitú úlohu.
Samo
Chalupka
- najstarší predstaviteľ romantizmu
- veršovaná povesť – Turčín Poničan
– príbeh slov. ženy, ktorú jej syn kedysi odvlečený do Turecka, odvlečie do otroctva. Keď zistí že ide o jeho matku ponúka jej
bohatý život v Turecku. Ona ale odmieta a dáva prednosť Slovensku.
- epická báseň Mor ho! – obdobie rímskeho panstva
na Slovensku. Čerpá z historickej literatúry, kde našiel údaje o boji slovenského národa za slobodu. Slovenský junáci sa stretnú
s rímskym cisárom, ktorí chce dobiť slovanské územia. Slováci mu ponúkajú mier. Cisár odmieta, slov. hoc aj v menšine sa vrhajú do boja
proti rímskym vojakom a čestne zomierajú za svoju vlasť. Sú morálnymi víťazmi.
Podiel Ľudovíta
Štúra na prehĺbení záujmu o ľudovú slovesnosť:
Ľudovít Štúr
Vedúca
osobnosť romantickej generácie, zakladateľ spisovnej slovenčiny. Za najvyšší cieľ si postavil pomoc národu.
Činnosť:
1. jazykovedná - diela – obsahujú gramatické a pravopisné pravidlá: Nárečia slovenskô
alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej
2. politická –bol poslancom uhorského snemu
za mesto Zvolen, vystupoval na uhorskom sneme za mesto Zvolen, spísal Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Mikuláši a predniesol ich na
Slovanskom zjazde
3. novinárska a redaktorská – vydával Slovenskie národňje novini s literárnou
prílohou Orol tatranský
4. literárny kritik a vedec
5. básnická tvorba –
cyklus básni – Dumky večerní a zbierka - Spevy a piesne (elegické básne z porevolučného obdobia)
Štúrova spisovná slovenčina
- kodifikovaná v roku 1843 (po spoločnej porade Hurbana, Hodžu a Štúra na fare
v Hlbokom)
- základom je stredoslovenské nárečie (najviac vystihovalo národný charakter, najmenej ovplyvnené cudzími vplyvmi)
-
fonetický pravopis
Zones.sk – Zóny pre každého študenta