Staroveká literatúra - typické motívy a žánre

Staroveká literatúra -  typické motívy a žánre
Pojmy: epos, báj, óda

Biblia
Homér – Ilias a Odysea
Epos o Gilgamešovi
Ovídius – Umenie milovať
Flaccus – Ódy

staroveká literatúra
 
 (3. tisícročie pred n.l. – 5. storočie n.l.)
Delí sa na:  A. Orientálnu literatúru
  B. Antickú literatúru  (grécku a rímsku)
 
ORIENTÁLNA LITERATÚRA
Medzi najstaršie pamiatky patrí Epos o Gilgamešovi, monumentálny hrdinský anonymný epos sumerského pôvodu, napísaný klinovým písmom
- ústredná postava: Gilgameš, z dvoch tretín boh a z jednej človek, kráľ, ktorý núti svojich poddaných stavať hradby a tvrdo vládne mestečku Uruku
- 2. postava: Enkidu – vytvorený bohmi , žije v stepi so zverou, je na strane zvierat
- dej: Gilgameš sa stretáva s Enkidom, bojujú spolu. Enkidu zomiera za urážku bohyne Ištar. Gilgameš hľadá tajomstvo večného života.
 
Najčítanejším, najinterpretovanejším a najprekladanejším dielom starovekej literatúry je Biblia:
Starý zákon – svätá kniha židovského náboženstva (46 kníh), obsahuje Tóru –najstaršia časť, obsahuje 5 kníh Mojžišových, Prorocké knihy, biblické historické príbehy – mýty o stvorení sveta a človeka, vyhnanie z raja
Adama a Evy, Kain a Ábel, potopa, Noe, babylonská veža,
príbehy Abrahama, Mojžiša, prijatie 10 božích prikázaní na hore Sinaj, David a
Goliáš, predpovedanie narodenia Mesiáša. 
Nový zákon – kresťanská zbierka biblických kníh (27 kníh)
vznikol v 2. pol. 1. st. n.l., obsahuje historické knihy – 4 evanjelia (podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána) + skutky apoštolov,
poučné knihy, prorocké knihy – zjavenie sv. Jána (apokalypsa – koniec sveta)
- obsahuje zvestovanie o narodení Ježiša Krista, príbeh Herodesa  (židovského kráľa), detstvo Ježiša, tvorenie zázrakov, Ježišova cesta do Izraela, vstanie z mŕtvych, vstúpenie na nebesá
Biblia je knihou špecifickou – je súčasne umeleckým, náboženským, historickým, ako aj doktrinárskym (neomylným), nezvratným a večným dielom, dodnes ovplyvňuje duchovný a literárny vývoj.
 
ANTICKÁ LITERATÚRA
Grécka literatúra
HOMÉR (9. storočie p.n.l.) – eposy Ilias a Odysea:
· Ilias:
· dejovo sa dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny (medzi Trójou a Spartou ju vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa). Známy je „trójsky kôň“, pomocou ktorého Sparťania ľstivo dobyli Tróju. Vystupujú tu postavy: Achiles, Hektor, rôzni bohovia...
· Odysea:
· po skončení vojny sa Odyseus  vracia domov
· návrat – predlhá, ťažká a úmorná cesta v znamení priazne i nepriazne bohov
· je to predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, ale aj oslava šikovnosti hlavného hrdinu a vernosti jeho ženy Penelopy.
 
EZOP – bájky (6. storočie p.n.l.):
· väčšina sa odohráva vo svete zvierat, v týchto krátkych prozaických príbehoch vystupuje viac-menej ustálený repertoár postáv: zvieratá, hmyz i rastliny, sú obohatené o ľudské vlastnosti a spôsob správania (prefíkaná líška, …), na konci je vždy poučenie.
SAPFO – ľúbostná poézia
vyhnanstvo s 23 dievčatami na ostrov Lesbos
– spolu so svojimi družkami zriadila na ostrove dom múz, v ktorom ona a jej priateľky písali a recitovali ľúbostnú poéziu „neprístojná tvorba“ – v 11. storočí spálené rukopisy
· zachovala sa len jediná báseň Modlitba k Afrodite
 
Rímska literatúra
Rímska literatúra zväčša prevzala už hotové formy gréckeho písomníctva
OVÍDIUS:
Metamorfózy (Premeny), asi 250 gréckych a rímskych povestí, ktorých jednotiacim motívom je motív premeny človeka na zviera, rastlinu, alebo kameň. Napr. verní manželia Filemon a Baucis sa premenia na stromy, pyšná Nioba na plačúci kameň.
Daidalos a Ikaros – postavy z gréckej mytologie. Otec a syn. Žijú vo vyhnanstve na Krete (Minos) Ikaros sa po páde na zem premení na Ikarovo more.
Pygmalionova socha – Pygmalion si vytesal sochu zo slonoviny, bohovia sa nad nim zľutovali a oživili ju
Ovidius používa ľahký melodický verš, hravú zmyslovosť a obdivuhodnú básnickú fantáziu.

Umenie milovať
Najznámejšie Ovídiove dielo má tri knihy: V prvej radí básnik mladým mužom, kde si majú hľadať dievča a ako si získajú jej lásku, v druhej ako si môžu jej náklonnosť udržať. V tretej knihe dáva podobné rady ženám. Dielo je v podstate náučné, ale iskrí duchaplným humorom a výbornými postrehmi zo života vtedajšej rímskej spoločnosti

CICERO - najvýznamnejší rečník – zaviedol politickú reč– knihy o štáte a o senáte

FLACCUS
Ideál životného šťastia nachádza v tichom súkromnom živote, v drobných radostiach, v nezávislosti od bohatstva a v mravnej počestnosti.

Ódy
Autor  v nich vystupuje ako “kňaz Múz”, ktorý chce zasvätiť mladú generáciu do tajov spoločenského poriadku: poúča mladých ľudí, ktoré mravné hodnoty sú základom rímskej spoločnosti a akými cestami sa má občan uberať, aby bol čo najviac prospešný celku i sebe. Oslavuje mravné hodnoty.

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový (z vedeckého pohľadu primitívny) výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu. Súbor mýtov určitého národa sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Rozdeľujeme do niekoľkých skupín: 1. báje o pôvode neba a zeme, 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu. Príklad – báj o Prometeovi, Daidalos a Ikaros...

Epos – základný veršovaný žáner epiky o hrdinských činoch legendárnych hrdinov prípadne bohov. Medzi jeho najvšeobecnejšie znaky patrí veľký rozsah, bohatý a doširoka rozvetvený dej. V eposoch sú vykreslené ľudské vzťahy, dokonca aj bohovia majú ľudské vlastnosti, ale človek je bezmocný voči ich rozhodnutiu. Eposy ovplyvnili vývoj literatúry v nasledujúcich obdobiach. Najznámejšie sú starogrécke eposy, Iliada a Odysea.
 
Óda je oslavná pieseň alebo rozsiahla lyrická báseň., lásku atď. Vyniká nadnesenosťou a pátosom, oslavným spôsobom sa vyjadruje o nejakej téme (radosť, mladosť, sloboda, príroda, národ, óda oslavuje hrdinu, predmet, vlasť, múdrosť alebo nejakú významnú osoba). Patrí do reflexívnej alebo úvahovej lyriky.