Staroslovienska kultúra, vzdelanosť a literatúra
Staroslovienska kultúra, vzdelanosť a literatúra na Veľkej Morave
Konštantín – Proglas
Moravsko – panónske legendy
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi
slovenská stredoveká
literatúra
Má dve vývinové obdobia:
1. staroslovienska literatúra (800 – 1000)
2. literatúra
písaná po latinsky, po česky a slovakizovanou češtinou (1000 – 1500)
Staroslovienska literatúra
Vo VM
ríši šírili kresťanstvo franskí kňazi, ale ľudia im nerozumeli. Preto panovník VM Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III, aby
poslal na VM učiteľov. V r. 863 prichádzajú na VM Konštantín (Cyril - meno prijal neskôr v
kláštore) a Metod. Hovorili slovanským nárečím z okolia Solúna a ľudia im rozumeli
- zostavili
prvé slovanské písmo – hlaholiku ( z malých písmen gr. abecedy)
- vytvorili prvý literárny
jazyk – staroslovienčinu
- zaviedli staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk – popri 3 bohoslužobných
jazykoch: latinčine, gréčtine a hebrejčine. Tento čin museli ísť obhajovať až k pápežovi – súhlasil.
- šírili
kresťanstvo
- vyučovali žiakov
- vytvorili a) prekladovú literatúru
b)
pôvodnú literatúru
Starosloviensky jazyk bol vyspelý, mal vysokú gramatickú, syntaktickú a štylistickú úroveň.
Vyrovnal sa latinčine i gréčtine a dalo sa ním preložiť akékoľvek dielo.
a) Prekladová
literatúra:
Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny
misál (omšová kniha)
evanjeliá (Nový zákon)
breviár (modlitebná kniha kňazov)
žaltár (žalmy)
spevník
Súdny zákonník (najstarší právnický spis
u nás)
Písmo (Bibliu) - Konštantín k nemu napísal predslov = Proglas (je to prvá
slovenská veršovaná báseň, kde oslavuje staroslovienčinu, zdôrazňuje význam vzdelania – povedal: „Radšej chcem povedať 5
zrozumi-teľných slov ako tisíc nezrozumiteľných“).
Originály prekladovej literatúry sa nezachovali, iba odpisy z 10. -11. Storočia
b) Pôvodná literatúra
Niektoré diela boli napísané na VM, väčšia časť neskôr v Bulharsku.
Najhodnotnejším dielom z tohto obdobia sú Moravsko – panónske legendy.
Majú dve časti - Život sv.
Konštantína (autorom je asi Kliment, ich žiak)
- Život sv. Metoda (autorom je asi Gorazd)
Je to próza a zároveň dokument, sú tu zobrazené konkrétne fakty a udalosti. Nie sú to legendy, pretože chýba zázračnosť.
Život Konštantína opisuje jeho detstvo, štúdium, predmoravskú činnosť. Je písaný veľmi vznešeným štýlom.
Život
Metoda je kratší, vecnejší, menej legendový, opisuje jeho činnosť na VM.
Stredoveká liter. mala špecifické
črty: vzorom bola Biblia, citáty z nej, hrdinom bol svätec, pustovník a jeho asketický život, používala sa symbolika, veľkolepý
reč. štýl.
Po Metodovej smrti boli slovanské bohoslužby zakázané, Svätopluk vyhnal slovanských kňazov a žiakov Cyrila a Metoda.
Tradícia Veľkej Moravy a Konštantína a Metoda mala v národe Slovákov a Čechov veľký význam. Na tradície VM nadväzovali napríklad
Bernolák, Hollý, Kollár, Štúrovci.
5. júl = sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Literatúra písaná po latinsky, po
česky a slovakizovanou češtinou
VM zanikla na začiatku 10. st. Slovenské územie sa stalo súčasťou
Uhorska, neskôr Rakúsko – Uhorska. Slovania boli vyspelejší ako maďarské kmene, ktoré sa od nás učili, Uhorský štát sa však orientoval
na latinskú kultúru, preto sa začala používať latinčina v školách aj úradne. Najvýznamnejšie latinské literárne
pamiatky:
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi - napísal biskup Maurus
- zobrazuje udalosti zo
života dvoch mníchov, ktorí pôsobili za panovania Štefana I
- Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pre Nitre a neskôr
odišiel do
pustovne na Skalke pri Trenčíne
- jeho žiakom a spolupustovnikom je Benedikt
- latinské legendy majú nielen
umeleckú, ale aj historickú hodnotu
Ďalšou známou stredovekou latinskou pamiatkou je Gaudeamus Igitur -
študentská hymna)
Neskôr sa na území Slovenska začala používala aj čeština. Vzdelanie stále slúžilo len cirkvi a
svetským feudálom, strediskami vzdelania boli kláštory, cirkevné a mestské školy a neskôr univerzity (Akademia Istropolitana – 1465).
Až vynález kníhtlače (1445; Gutenberg) znamenal sprístupnenie kníh širším vrstvám.
Knihy vytlačené do roku 1500 – inkunábuly
(prvotlače), sú veľmi vzácne.
Najznámejšie pamiatky písané češtinou a slovakizovanou češtinou:
Žilinská
kniha – mestská kronika, má kultúrno-historický význam
pieseň – Vitaj milý Spasiteľu
Spišské modlitby
Ľudová slovesnosť: vznikali pracovné, svadobné, pohrebné piesne, koledy, balady
(Mati
dievča zháňa) hádanky, príslovia, porekadlá a pranostiky
- najstaršia stredoveká
rozprávka – O dvanástich mesiačikoch
- najstaršie piesne – Morena, Morena; Hoja Ďunďa
hoja
Zones.sk – Zóny pre každého študenta