Humanistická a renesančná literatúra
Humanistická a renesančná literatúra
Pieseň o Rollandovi
G. Boccaccio –
Dekameron
M. de Cervantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
humanizmus a
renesancia vo svetovej a slovenskej literatúre
(14. − 17. storočie)
Ľudstvo sa
vyslobodilo zo stredoveku: 1. geografické objavy (Amerika,) 2. vedecké objavy (Zem obieha okolo Slnka) 3. vynálezy (kompas, strelný prach,
kníhtlač)
S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a umelecké hnutie –
humanizmus (latinsky humanus = ľudský) a renesancia (francúzsky renaissance = obrodenie, znovuzrodenie). Cieľom
tohto hnutia je:
1. znovuzrodenie antiky, obrodenie človeka v duchu antických predstáv
2. obrátiť sa od záhrobného života k
životu pozemskému, skutočnému
3. úcta k rozumu
V období humanizmu sa napodobňovali diela antiky, písalo sa
po latinsky, väčšinou odborné diela – pedagogická literatúra, životopisy, cestopisy, lyrika
V období renesancie
sa písalo iba v národných jazykoch, literatúra bola pestrejšia, často aj zábavná, štylistika bola jednoduchšia –
novely, romány, divadelné hry
PIESEŇ O ROLANDOVI - patrí ešte do stredovekej literatúry
(písomne spracovaná asi v 11. st.) - najznámejší francúzsky hrdinský epos;
Jadrom tohto eposu je opis bitky medzi Karolovým
kresťanským vojskom a mohamedánskymi Saracénmi v pyrenejskom priesmyku Ronce-vaux. Dochádza k nej po sedemročnej krížovej vojne, v ktorej
Karolovo voj-sko márne oblieha Saracénov usadených v španielskej Zaragoze. Hlavným hrdinom je rytier Roland, ktorý bojuje vo vojsku Karola
Veľkého v záujme šírenia kresťanstva na území Španielska proti pohanským Sara-cénom. Dej sa odohráva v 8. stor. n. l. Roland má svoj
meč Durandal, o ktorý sa bojí, aby ho nezískali pohania, lebo má v ňom ukryté relikvie.
V statočnom boji s nepriateľskou presilou
Roland zo začiatku odmieta radu priateľa Oliviera zatrúbiť na zázračný roh Olifant, aby privolal posilu, a statočne sa bráni mečom
Durandalom. Až keď je Durandal v
neľútostnom boji zničený, ťažko ranený Roland zatrúbi na Olifant tak silno, až mu praskne
spánková tepna a rytier umiera. V boji padne i dvanásť statočných rytierov. Karol s vojskom sa rýchlo vracia, porazí Saracénov a dobyje
Zaragozu. Pieseň o Rolandovi je oslavou bezhraničného hrdinstva stredovekého rytiera v boji za kresťanské ideály a absolútnej oddanosti
svojmu panovníkovi.
Najznámejší autori humanizmu a renesancie:
GIOVANNI BOCCACCIO (tal.)
Dekameron (cyklus 101 noviel)
Je to klasické dielo renesančnej literatúry. Dekameron je grécke slovo
označujúce časový úsek desiatich dní, vo význame diela desať denníkov lásky. V prešmyčke slova Decamerone sa skrýva bližší názov: De
amore novellae centum, sto noviel o láske. Je to zakladajúce dielo žánru renesančnej novely. Prvenstvo má tiež čo sa týka jazyka, v ktorom je
napísané: novely boli napísané v novodobom talianskom jazyku v období, keď sa ešte používala latinčina.
Dekameron je cyklus
noviel, ktoré si rozpráva po desať dní desať mladých ľudí (7 dievčat a 3 chlapci) vo vilke na florentskom vidieku, kde sa uchýlili, aby v
zábave a speve prečkali vyčíňanie moru.
V úvode knihy autor opisuje vtedajšiu situáciu vo Florencii. V roku 1348 tam zúril mor,
ktorý denne zabíjal tisícky ľudí. Jedného dňa sa v kostole Santa Maria Novella stretlo 7 žien, ktoré si boli vzájomne blízke. Autor ich
predstavuje pod falošnými menami: Pampinea, Fiamnetta, Filomena, Emilia, Lauretta, Neifile a Elissa. Začali sa rozprávať a z tohto rozhovoru
zistili, že sú všetky v rovnakej situácii.
Na mor im umreli takmer všetci príbuzní a priatelia a tí, čo neochoreli zo strachu ušli.
Tieto panie sa priznali, že sa tiež boja moru. Pampinea preto podala návrh aby sa i ony zbalili a odišli všetky spolu na vidiek. Ostatné panie
ju pochválili a okamžite súhlasili. Malo to však jeden háčik. V tých časoch sa nepatrilo aby dámy chodili niekam bez mužskej spoločnosti.
Práve vtedy prišli do kostola ich 3 priatelia, Panfilo, Filostrato a Dioneo. Pampinea ich hneď oslovila a navrhla im aby ich sprevádzali.
Tí súhlasili a tak hneď na druhý deň odišli na letné sídlo aj so svojím služobníctvom. Tam sa dohodli, že si zvolia vládcu a ten vždy
určí čo budú robiť a jesť. Na konci dňa potom určí nasledujúceho vládcu.Za prvého vládcu zvolili Pampineu. Tá hneď vydala príslušné
pokyny služobníctvu. Prikázala, že celý čas čo tu strávia sa budú iba zabávať a nesmú myslieť na nič smutné. Vyšli si von na lúku, no
bolo strašne teplo, tak si posadali do kruhu tam, kde bol tieň a Pampinea navrhla, aby si na pobavenie rozprávali príbehy. Toto potom zachovávali
ďalšie dni čo tu strávili. Novely = svetské témy: láska, nevera, hlúposť...
MIGUEL DE CERVANTES
SAAVENDRA (špan.)
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha - román – paródia (satira)
na rytierske romány, pikareskný román, ktorý uviedol do literatúry komicky vyjadrený rozpor medzi skutočnosťou a ilúziou.
Je to jedno
z najčítanejších literárnych diel vôbec a najčítanejšie a najprekladanejšie dielo španielskej literatúry. Napísal ho jednoruký Cervantes
v sevillskom žalári bez zatrpknutosti a s úsmevným humorom, plný múdrosti a lásky k človeku na prahu staroby, po mnohých životných
sklamaniach a literárnych neúspechoch.
Román začína predstavením hlavnej postavy - chudobného šľachtica, ktorý všetok svoj čas
trávi čítaním starých rytierskych románov. Fiktívny svet ho vtiahne natoľko do seba, že sa pomätie a rozhodne vzkriesiť zašlú slávu
rytierskeho stavu tým, že sa stane potulným rytierom, ktorý napráva krivdy, pomáha vdovám a sirotám a ochraňuje slečny. Od tohto počinu sa
ho snažia odhovoriť Quijotovi susedia farár a holič a tiež jeho verný zbrojnoš Sancho Panza, /prefíkaný sedliak), ktorý ho na jeho
výpravách sprevádza.
Hneď prvá výprava mala pre dona Quijota veľký význam, pretože na nej bol v hostinci, v jeho ponímaní hrade,
pasovaný za rytiera. Cítiac sa konečne pravým rytierom, vydal sa don Quijote za svojím veľkolepým cieľom. Ďaleko však nedošiel, pretože
hneď za bránami hostinca sa dostal do sporu so sedliakmi, ktorí neboli ochotní uznať, že jeho láska Dulcinea del Toboso, v skutočnosti
slúžka, je najkrajšou ženou na svete. Na chrbte svojho verného koňa Rocinanta (slovná hračka: fue rocín antes = predtým to
bola mršina) sa rozhodol strestať sedliakov, nanešťastie však spadol z koňa a jeden zo sedliakov dona Quijota poriadne zbil. Prvý súboj
novopečeného rytiera teda dopadol porážkou, ako vlastne všetky jeho „súboje“. Zbitého rytiera našiel sused a odviedol ho domov. Liečili
ho farár s holičom a snažili sa ho presvedčiť, aby na svoje pochabé plány zabudol. Don Quijote sa ale nenechal odradiť a vybral sa na ďalšiu
cestu. Na nej ho už sprevádzal prostý sedliak Sancho Panza, ktorého don Quijote presvedčil prísľubom, že mu za zásluhy daruje ostrov. Putuje
na úbohom koni so zbrojnošom Sanchom Panzom a jeho dobrodružstvá sa končia vždy zosmiešnením (boj s veternými mlynmi, ktoré považuje za
obrov, alebo s kŕdľom oviec => nepriateľským vojskom). Quijote začínal pomaly vnímať realitu a k precitnutiu prispel prehraný súboj s
rytierom Bieleho mesiaca, ktorý tvrdil, že dáma jeho srdca je krajšia ako Quijotova Dulcinea. Quijote musel po prehranom súboji sľúbiť, že sa
vráti do rodnej dediny a na rok prestane vykonávať rytiersku činnosť.
Na ceste domov sa don Quijote zmieril so svojím osudom, kvôli čomu
však stratil svoj životný cieľ a tým aj chuť žiť. Po návrate domov dostal vysoké horúčky a onedlho na to, plne vnímajúc realitu,
umrel.
Cervantes stavia do konfliktu dva svety: svet ideálov a svet skutočnosti a využíval humor a satiru na kritiku stredovekého
feudálneho sveta.
Dielo nepochybne patrí k významným svetovým dielam. Už niekoľko storočí jeho príbehy očarujú čitateľov po celom
svete. Stal sa symbolom čistoty duše. Vďaka jeho pokusom dosiahnuť nemožné sa vžilo označenie „Don Kichot“ pre ľudí, ktorá sa snažia
dosiahnuť nemožné.
SLOVENSKÁ HUMANISTICKÁ A RENESANČNÁ LITERATÚRA začala
neskôr ako vo svete (1500 – 1650)- vpády Turkov, presadzovanie reformácie, protihabsburgské povstania, 1465 –
Academia Istropolitana - založil Matej Korvín
Ján Jesenius: odborné
diela, lekár, ktorý previedol prvú verejnú pitvu v Čechách, profesor KU
Jakob Jakobeus: Slzy, vzdychy a prosby
slovenského národa (národno-vlastenecké myšlienky)
Martin Rakovský: O svetskej vrchnosti – vykresľuje
spravodlivého panovníka
Zones.sk – Zóny pre každého študenta