H. Gavlovič, rytmus, sylabický veršový systém

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 28.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 726 slov
Počet zobrazení: 16 079
Tlačení: 661
Uložení: 663
H. Gavlovič
Pojem rytmus, sylabický veršový systém
Hugolín Gavlovič – Hle, človek opilý žádnemu nemilý
  Bedlivost v učení zostruje vtip zatupený
  Velmi je hlúpy, kto vlast svou tupí

Rytmus  je založený na pravidelnom opakovaní rovnakých alebo podobných prvkov v určitej postupnosti, pravidelnosti. Rytmus majú rozličné druhy umenia (hudba, spev...) a rytmus je vlastný aj veršu. V poézii chápeme pod týmto pojmom pravidelné opakovanie zvukového prvku reči. Podľa toho rozoznávame i niekoľko veršových systémov.
 
1. Časomerný veršový systém bol založený na striedaní krátkych a dlhých slabík a dominoval v období klasicizmu v tvorbe J. Hollého a J. Kollára; 
2. Sylabický veršový systém prevládol v slovenskej poézii v štúrovskom období a opieral sa o ľudovú slovesnosť; 
3. Sylabotonický veršový systém sa buduje na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovávaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch – je to obdobie od Hviezdoslava po voľný verš; 
4. Tonický veršový systém sa zakladá na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch, pričom počet slabík môže byť rozdielny; vyskytuje sa v anglickej a ruskej poézii, lebo v týchto jazykoch má prízvuk dominantnú funkciu. Pre slovenčinu je tento veršový systém nevhodný.
 
Sylabický veršový systém - najstarší veršový systém, voláme ho aj slabičná prozódia Je jednoduchý, vychádza z ľudovej poézie, napodobňuje ľudový verš a hudbu    
Jeho znaky sú:
1. izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabí Počet slabík vo veršoch nie je záväzný, napríklad štúrovci používali dvanásťslabičný verš (alexandrín), ale používal sa aj osemslabičný verš – oktosylab, alebo verše kombinované 8-6-8-6.
2. výskyt združeného rýmu,
3.  intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (končí veta a zároveň končí verš)
5.  spájanie veršov do dvoj- a trojverší.
Sylabická prozódia sa u nás uplatnila najmä v období štúrovského romantizmu. Korene tejto prozódie však siahajú ešte hlbšie – do obdobia slovenskej barokovej poézie a tvorby Hugolína Gavloviča. 
 
HUGOLÍN GAVLOVIČ:
Kňaz, člen františkánskej rehole. Ochorel na tuberkulózu a liečil sa na salaši pod Vršatcom. Patrí do slovenskej barokovej literatúry. Písal didakticko-reflexnú poéziu v období, keď slovenčina nemala ešte kodifikovanú podobu Používa silne slovakizovanú češtinu s mnohými západoslovenskými prvkami, uplatňuje fonetický spôsob písania. Táto reč je vedomým, kultivovaným pokusom o literárne uplatnenie domáceho jazyka - predspisovná slovenčina.
 
Valaská škola mravúv stodola – didakticko-reflexívna zbierka poézie.
V diele Valaská škola ... autor encyklopedickým spôsobom poskytol čitateľovi súbor rád, ponaučení pre život. Cieľom autora bolo doviesť čitateľa k mravnej dokonalosti. Mnohé ponaučenia získal pozorovaním života pastierov počas obdobia, keď sa liečil na tuberkulózu. Chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania, v čom mu bránilo zdravie.
- obsahuje vyše 1200 12-veršových básní básní (17 000 veršov), sú usporiadané do 21 cyklov. Každá báseň tvorí ucelenú myšlienku, obsahuje vždy iné mravné poučenie (kritizuje pánov, opilstvo, odrodilstvo, vojny, lenivosť, vyzdvihuje vzdelanie, vlastenectvo, pracovitosť) Rady a ponaučenia majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavení.
 Vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť; odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu, ale i nechuť voči pánom, ktorí sú príčinou ich biedy a súženia ľudu. Kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou, vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí. Zábavné prvky skladbu oživujú, no vždy sa podriaďujú primárnej náučno-úvahovej a moralizátorskej funkcii.
 
Názvy niektorých básní:
„Jednako se všeci roďá, nejednako k smrti choďá.“
„Peníze všechno múžou.“
„Pekne sa drž v ceste v dedinách i v meste.“ (o spoločenskom správaní)
„Hle, človek opilý, každému nemilý.“
„Kde gazdiná korhelkyňa, tam prázdna je kuchyňa.“ (o opilstve)
 „Vlasť svoja každému milá.“
„Veľmi je hlúpy, kdo vlast svou tupí.“ (o láske k vlasti)
„Pracování stálé dáva úžitky nemalé.“ (o práci)
 „Nad literárne umení vetší bohatstvo není.“ (o literatúre)
„Bohatý má mnoho peněz a chudobný detí.“
„Páni a žebráci neni sú jednací.“ (o bohatých a chudobných)
Bedlivost v učení zostruje vtip zatupený“ ( o potrebe vzdelania)
 
Morálne pravdy uvedené v literárnom diele Valaská škola  mravúv stodola, ktoré boli napísané pred viac ako 250 rokmi, majú čo povedať aj človeku 21. storočia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.8)

Maturitné témy z literatúry



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.028