Pojem rytmus, sylabický veršový systém
Hugolín Gavlovič – Hle,
človek opilý žádnemu nemilý
Bedlivost v učení zostruje vtip zatupený
Velmi je hlúpy, kto
vlast svou tupí
Rytmus je založený na pravidelnom opakovaní rovnakých alebo
podobných prvkov v určitej postupnosti, pravidelnosti. Rytmus majú rozličné druhy umenia (hudba, spev...) a rytmus je vlastný aj veršu.
V poézii chápeme pod týmto pojmom pravidelné opakovanie zvukového prvku reči. Podľa toho rozoznávame i niekoľko veršových systémov.
1. Časomerný veršový systém bol založený na striedaní krátkych a dlhých slabík a dominoval v období
klasicizmu v tvorbe J. Hollého a J. Kollára;
2. Sylabický veršový systém prevládol v slovenskej poézii
v štúrovskom období a opieral sa o ľudovú slovesnosť;
3. Sylabotonický veršový systém sa buduje na
striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovávaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch – je to obdobie od
Hviezdoslava po voľný verš;
4. Tonický veršový systém sa zakladá na rovnakom počte prízvukov v jednotlivých veršoch, pričom počet slabík môže byť rozdielny; vyskytuje sa v anglickej a ruskej poézii, lebo v týchto jazykoch má prízvuk dominantnú funkciu.
Pre slovenčinu je tento veršový systém nevhodný.
- najstarší veršový systém, voláme ho aj slabičná prozódia Je jednoduchý, vychádza z ľudovej poézie,
napodobňuje ľudový verš a hudbu
Jeho znaky sú:
1. izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe =
slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabí Počet slabík vo veršoch nie je záväzný, napríklad štúrovci používali
dvanásťslabičný verš (alexandrín), ale používal sa aj osemslabičný verš – oktosylab, alebo verše kombinované 8-6-8-6.
2.
výskyt združeného rýmu,
3. intonačná prestávka v strede verša (dieréza – veršový predel), ktorá ho intonačne rozdeľuje
na dve časti – dva polverše
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia
(končí veta a zároveň končí verš)
5. spájanie veršov do dvoj- a trojverší.
Sylabická prozódia sa u nás uplatnila najmä v období štúrovského romantizmu. Korene tejto prozódie však siahajú ešte hlbšie – do obdobia slovenskej barokovej poézie a tvorby Hugolína Gavloviča.
– didakticko-reflexívna zbierka poézie.
V diele Valaská škola ... autor
encyklopedickým spôsobom poskytol čitateľovi súbor rád, ponaučení pre život. Cieľom autora bolo doviesť čitateľa k mravnej dokonalosti.
Mnohé ponaučenia získal pozorovaním života pastierov počas obdobia, keď sa liečil na tuberkulózu. Chcel ňou poslúžiť ľuďom namiesto
priameho kázania, v čom mu bránilo zdravie.
- obsahuje vyše 1200 12-veršových básní básní (17 000 veršov), sú usporiadané do 21 cyklov. Každá báseň tvorí ucelenú myšlienku, obsahuje vždy iné mravné poučenie (kritizuje pánov, opilstvo, odrodilstvo, vojny, lenivosť, vyzdvihuje vzdelanie, vlastenectvo, pracovitosť) Rady a ponaučenia majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí bez ohľadu na rozdiely v majetku a spoločenskom postavení.
Vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt, pričom za pravé šťastie považuje Božiu milosť; odsudzuje poverčivosť a vieru v sny, upozorňuje na nevyhnutnosť smrti, nabáda k bázni pred Bohom a k ochote slúžiť mu. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu, ale i nechuť voči pánom, ktorí sú príčinou ich biedy a súženia ľudu. Kriticky komentuje súveké spoločenské mravy. Vyjadruje nesúhlas s vojnami, na srdci mu leží pravá láska k vlasti. Skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou, vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí. Zábavné prvky skladbu oživujú, no vždy sa podriaďujú primárnej náučno-úvahovej a moralizátorskej funkcii.