Klasicizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
Klasicizmus vo svetovej a slovenskej literatúre
J. Kollár – Slávy dcéra, Vlastenec
J. Hollý – Svatopluk
A. Bernolák – Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách
klasicizmus vo svetovej literatúre (17. − 18. storočie)
Klasicizmus (z lat. classicus = vynikajúci, príkladný) je
umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. (kráľ Slnko) a odtiaľ sa rozšíril do celej Európy ako umenie
prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti (bohatá šľachta túži po dokonalom umení).
hlavné črty: - vzorom bola
antika, - obraz človeka je ideálny, - jasnosť, presnosť, zrozumiteľnosť
- vznikli vysoké a nízke žánre:
vysoké: óda,
elégia, epos, tragédia (vznešené námety, hrdinovia z vyšších vrstiev)
nízke: bájka, satira, komédia (hrdinovia –
nižšie vrstvy) – určené pre meštiactvo
Voltaire - filozof, historik, dramatik, básnik, novinár
Jean
de la Fontaine – Bájky
Daniel Defoe: Robinson Crusoe - dobrodružný román o stroskotancovi na
pustom ostrove
- boj človeka s prirodou a boj človeka samého so sebou
- cez postavu Piatka sú tu ukázané medziľudské vzťahy
Jonathan Swift: Gulliverove cesty - filozoficko-satirický román s prvkami utópie
Klasicizmus je úzko
spojený s osvietenstvom. Je to pokrokové hnutie, ktoré v 18. storočí ovládlo Európu (hlavne Anglicko a
Francúzsko) - presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia
- zakladalo sa na dôvere v „osvietený” rozum, bolo v protiklade
k absolutistickému poriadku, bojovalo s predsudkami a poverami
- niektorých panovníkov nazývame osvietenými – napr. Jozefa II.
(osvietenský absolutizmus – jozefinizmus), ktorý zaviedol mnohé reformy
- v tomto období sa začínajú národy hlásiť o svoje
práva, napríklad na Slovensku vzniká národné obrodenie
klasicizmus v slovenskej literatúr (1780 – 1840)
Slovensko patrilo
do Rakúsko-Uhorska (zaostalosť, chýba priemysel, útlak)
- na trón prichádzajú Maria Terézia a po nej Jozef II – osvietení
panovníci, ktorí
vydávajú rôzne nariadenia a patenty: zrušenie nevoľníctva, tolerančný patent,
zavedenie povinnej
školskej dochádzky, zrušenie cenzúry
Na Slovensku sa začal rozvíjať národný život, prebehli 4 fázy národného
obrodenia
1. fáza národného obrodenia (1780 – 1822) - úsilie o sformovanie
slovenského národa a jeho jazyka. Vznikajú rôzne spolky a spoločnosti – šíria osvetu, napr. Slovenské učené
tovarišstvo
2. fáza národného obrodenia (1820 – 1835): národnozjednocovacie
hnutie, pretože slovenská inteligencia bola rozdelená
a) Ján Hollý, A. Bernolák - bernolákovci (katolíci) – kodifikácia slovenčiny
(1787).
b) Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik (evanjelici) - stúpenci biblickej češtiny
3. fáza
národného obrodenia (1835 – 1843) - definitívne vyriešenie jazykovej otázky, začiatok hnutia štúrovcov alebo „romantickej
generácie”
4. fáza národného obrodenia (1843 – 1848) - kodifikácia slovenčiny (1843), Štúrova
Náuka reči slovenskej v slovenčine. Štúrovci nevytvorili iba jazyk, ale aj modernú slovenskú literatúru
JOZEF IGNAC BAJZA - pokúšal sa vytvoriť spisovný jazyk zo západoslovenského
nárečia + biblickej češtiny + časť prvkov nemčiny - prvý slovenský román René mládenca príhody a
skúsenosti
ANTON BERNOLÁK
- prvýkrát kodifikoval spisovnú
slovenčinu bernolákovčinu ( základ tvorilo západoslo-venské nárečie z okolia Trnavy, pravopis bol
fonetický)
DIELA: Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách
- odôvodnil tu zavedenie
fonetického pravopisu
Gramatica slavica (Slovenska gramatika)
- hovorí o gramatickej
stavbe slovenčiny
Slovár slovenský – česko – latinsko – nemĕcko – uherský -
porovnávací slovník
JURAJ FÁNDLY
- 1. dielo napísané v bernolákovčine
- Dúverná zmluva medzi mníchem a ďáblem (pobúril cirkev)
JÁN
KOLLÁR
- vzdelanie získal v Nemecku, pôsobil ako evanjelický kňaz 30 rokov v Budapešti
- veľký vplyv mala na
Kollára láska k Frederike Schmidtovej
- celý život písal češtinou, bol aj proti Štúrovej slovenčine
Najznámejšie dielo:
Slávy dcéra - má predspev a 5 spevov:
1. Sála (Zála) 2. Labe Rén, Vltava
3. Dunaj 4. Léthe (nebo) 5. Acheron (peklo)
Predspev
je napísaný časomierou (elegické
distychon) - žiali nad asimiláciou (ponemčením) Lužických Srbov a obáva sa rovnakého osudu Slovákov. Dubisko je mocné Rusko,
ktoré v tom čase malo samostatný štátny útvar ako jediné zo všetkých slovanských národov.
Spevy 1 – 5 -
dejová osnova:
-bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti
pretrpieť. Bohovia jej stvorili dcéru Mínu - ideálny symbol slovanskej budúcnosti.
-v obraze Míny Kollár vytvoril ideál slovenskej devy,
ktorá ho sprevádza pri putovaní po krajinách, kde žili a žijú Slovania, aj po nebi a pekle
- prvý spev – básnik spomína na krásne
časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
- druhý a tretí spev – básnik putuje po slovanských krajinách vyznačených riekami
-
štvrtý spev – básnik sa prechádza s Mínou (mŕtvou) po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov
-
piaty spev – básnik sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov
Spevy sú napísané jednoduchším veršom ako
predspev – trochejom vo forme zneliek
JÁN HOLLÝ
katolícky kňaz, 30 rokov pôsobil v Maduniciach pri
Piešťanoch, po vyhorení fary odchádza na Dobrú Vodu
- silný zástanca Bernoláka a aj štúrovčiny
- predstavuje vrchol slov.
klasicizmu- písal eposy, selanky, ódy, elégie a náboženské piesne
- skôr ako začal tvoriť, preložil Homéra, Vergília
Najznámejšie dielo je epos Svatopluk
- skladba ma 12 spevov, je napísaná v časomiere a námet čerpá z Veľkej
Moravy, dej je však idealizovaný
- na začiatku je propozícia (naznačil o čom bude dielo) a invokácia (vzýva Múzy, aby mu pomohli
písať)
- veľa postáv ľudí aj bohov (vymyslení)
Hl. postava je Svatopluk, vydal Nemcom svojho strýka Rastislava, ale oni
uväznili aj jeho. Sľúbili mu slobodu, ak sa postaví na čelo nemeckých vojsk a dobyje VM. Neskôr si uvedomí, kam patrí a pridáva sa na
stranu Slovákov, zvíťazí nad Nemcami a stane sa veľkým panovníkom VM. Nejde o oslavu Svatopluka, ale o oslavu celého národa
Selanky- 21 idylických obrázkov z prírody a pastierskeho života
ČASOMIERA časomerný verš – na
tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky. Rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík. Dĺžka slabík je merateľná časom – preto
aj ten názov. Jednotka na meranie dĺžky slabiky sa nazýva móra. Na vyslovenie dlhej slabiky potrebujeme čas dvoch mór, na vyslovenie krátkej
jednu móru. STOPA je tvorená dvoma alebo troma slabikami.
V časomiere sa používajú stopy: trochej (- u), jamb
(u -), daktyl (- u u), spondej (- -). Najznámejšie druhy časomerného verša sú hexameter (6-
stopový daktylský alebo daktylsko – spondejský verš), pentameter (päťstopový daktylský verš). Spojenie hexametra a pentametra vytvára
elegické districhon (typické pre žalospev).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta